Na abonentný koncert Štátnej filharmónie Košice dňa 10. novembra 2022 boli zaradené skladby anglického skladateľa Edwarda Elgara (1857 – 1934) a Leoša Janáčka (1854 – 1928), teda dvoch rovesníkov s odlišným vnímaním a realizáciou hudobného mystéria. Koncert dirigoval Finnegan Downie Dear a sólistom večera bol Bruno Philippe.
Edward Elgar patril vo svojej dobe k elitám anglického hudobného skladateľského sveta. Štýlovo svojimi skladbami reprezentoval neskorý romantizmus, prípadne možno o ňom hovoriť ako o postromantikovi. Vo svojom jedinom Koncerte pre violončelo a orchester e mol, op. 85 sa rozhodol pre štyri časti, ktoré prechádzajú attaca z prvej do druhej a z tretej do štvrtej časti.
Sólista koncertu, viackrát ocenený violončelista Bruno Philippe, svojou hrou vyjadroval nesmiernu empatiu k hudobnej štruktúre Elgarovho diela. S absolútnou prirodzenosťou zvládal náročné pasáže, sugestívne využíval viacero výstupov alebo vstupov sólového violončela z komplexu a do komplexu orchestrálnej hry. V mimoriadne dynamickej interpretácii s rovnakým zanietením reflektoval melancholické, ale aj dramatické pasáže koncertu či zmeny tempa.
Dirigent Finnegan Downie Dear (v minulej sezóne hosť na Košickej hudobnej jari, kde dirigoval medzi inými aj Mahlerovu Symfóniu č. 1 „Titan“) bol aktívnym „spoluhráčom“ pri formovaní hudobne celistvej interpretácie.
Napriek tomu, že Leoš Janáček žil v rovnakom období ako Edward Elgar, v žiadnom prípade a v žiadnej forme nepatrí do romantizmu. Jeho osobitej hudobnej reči a hudobnej výpovedi nesvedčí žiadne škatuľkovanie a medzi skladateľmi mu patrí samostatné miesto. Tento plne individuálny typ skladateľa natrvalo zaujal pevné miesto v dejinách hudby 20. storočia.
Na koncert bola zaradená suita z hudby jeho neskorej opery Vec Makropulos. Napísal ju na vlastné libreto podľa hry Karla Čapka. Suitu, hudobný výňatok z troch dejstiev opery, aranžoval do symfonickej podoby uruguajský dirigent a skladateľ José Serebrier. Janáček, tvorca tzv. „nápěvkovej“ teórie, vychádzajúcej za každých okolností z intonácie ľudskej reči, tzv. nápěvky mluvy ideálne uplatňoval vo všetkých svojich dielach, a teda aj vo všetkých siedmich operách.
Finnegan Downie Dear, viackrát ocenený mladý dirigent, pochopil vo svojom poňatí hudobnú útočnosť Janáčkových motívov, ich dravosť a dynamickosť, dokázal ich spolu so Štátnou filharmóniou Košice uchopiť a emočne vyjadriť v organickom, výrazovo naplnenom celku.
Leoš Janáček, skladateľ, ktorý kladie vysoké nároky na interpretov, na ich schopnosť vniknúť do jeho výrazovej hudobnej komunikácie a do jeho vlastnej, nezávislej kompozičnej techniky, vyvíja na interpretov svojej hudby ozajstný útok na technicko-emočný potenciál každého z nich. Mladý dirigent a orchester ŠF ten žiadaný prienik k Janáčkovi uskutočnili.
Autor: Dita Marenčinová
písané z koncertu 10. 11. 2022
Elgar / Janáček
Dom umenia Košice
10. novembra 2022
Štátna filharmónia Košice
Finnegan Downie Dear, dirigent
Bruno Philippe, violončelo
Edward Elgar: Koncert pre violončelo a orchester e mol op. 85
Leoš Janáček: Suita z opery Vec Makropulos (arr. José Serebrier)
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.