Štátna filharmónia Košice so Slávkou Zámečníkovou v Konzerthause v Berlíne – namiesto recenzie

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Do architektonicky i historicky veľkolepého Konzerthausu v Berlíne, do jeho veľkej siene, pozvalo na slávnostný koncert Štátnej filharmónie Košice (21. novembra 2019) Slovenské veľvyslanectvo v Berlíne. Sólistkou koncertu bola sopranistka Slávka Zámečníková, dirigentom šéf orchestra Zbyněk Müller, na programe zazneli diela Eugena Suchoňa, Jacquesa Offenbacha, Charlesa Gounoda a Arama Chačaturjana. Koncert sa uskutočnil pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie.

Čerstvá riaditeľka orchestra na úvod tohotoročnej koncertnej sezóny uviedla: „Som veľmi rada, že ŠfK zaznamenáva kvalitatívny rast aj na medzinárodnej úrovni o čom svedčí, okrem iných plánovaných zahraničných ciest, náš debut na prestížnom pódiu berlínskeho Konzerthausu.“ Táto zahraničná cesta filharmónie z Košíc je výsledkom činnosti slovenského zastupiteľstva v Berlíne, ktoré už roky načiera do domácej hudobnej kultúry a predstavuje ju v zahraničí. Naposledy jeho zásluhou hosťovala v berlínskom Konzerthause v máji 2018 Slovenská filharmónia so sólistom Daliborom Karvayom.

Plánovanú návštevu novembrového berlínskeho koncertu hudobníkov z Košíc prekazila recenzentke obyčajná chrípka. Cestovať v horúčke z Drážďan do Berlína a späť neprichádzalo do úvahy. Recenziu koncertu nahrádzajú teda myšlienky približujúce túto udalosť z iného pohľadu ako je bežné hodnotenie koncertu.

Konzerthaus Berlin, foto: Sebastian Runge

Konzerthaus Berlín je nádhernou reprezentatívnou budovou, ktorá povstala z vojnových trosiek v roku 1984. Jednalo sa o pôvodne architektom Friedrichom Schinkelom navrhntuté divadlo – Schauspielhaus. Budova slúžila ako chýbajúca koncertná sieň v Nemeckej demokratickej republike a stala sa domovom symfonického telesa Berliner Sinfonie Orchester. Tento patril hlavne v období pod vedením dirigenta Kurta Sanderlinga k medzinárodne vyprofilovaným telesám. V roku 1994 bola budova premenovaná na Konzerthaus a vyššie uvedený orchester obdržal v roku 2006 pomenovanie Konzerthausorchester Berlin. Od sezóny 2019/2020 je jeho šéfdirigentom Christoph Eschenbach a prvým hosťujúcim dirigentom už druhú koncertnú sezónu, na Slovensku tak zriedka prítomný, Juraj Valčuha.

V budove sa nachádza viacero koncertných siení, tá najväčšia poskytuje na prízemí a dvoch balkónoch miesta pre 1500 poslucháčov. Oproti tej, v ktorej je doma Štátna filharmónia Košice, je teda čo sa týka poslucháčskej kapacity raz taká veľká. V tejto sezóne má orchester 12 000 abonentov! Aj denná prevádzka Konzerthausu sa od Domu umenia v Košiciach pochopiteľne podstatne líši. Ide o ponuku hudobnej kultúry v takmer štvormiliónovom hlavnom meste Nemecka, v ktorom hosťujú tí najvyberanejší umelci z celého sveta. Už len pohľad na program aktuálnej sezóny je defilé kvality a kvantity. Koniec októbra sa niesol napríklad v znamení viacerých koncertov huslistu Gidona Kremera, na jednom z večerov ho sprevádzala aj klaviristka Martha Argerich.

V blízkom susedstve s koncertom Košičanov mala v malej sieni napríklad recitál huslistka Julia Fischer, vzápätí po koncerte ŠfK je za pultom Konzerthausorchestra Berlin avizovaný dirigent Michael Sanderling (jeden zo synov Kurta Sanderlinga) a po ňom šéfdirigent orchestra Christoph Eschenbach.

Štátna filharmónia Košice a Zbyněk Müller na skúške v Konzerthause v Berlíne, 2019, foto: Jaroslav Ľaš

Koncert Košičanov, ktorého usporiadateľom bolo Veľvyslanectvo Slovenskej republiky, sa uskutočnil teda v silnej medzinárodnej konkurencii. Košičania si vybrali na prezentáciu vlastných schopností zaujímavý program, ktorý si obohrali na domácom pódiu v Košiciach iba pár dní pred koncertom v Berlíne. (recenziu košického koncertu sme priniesli TU…)

Patril k nemu – potešiteľne – i jeden zo symfonických opusov Eugena Suchoňa, Symfonietta rustica, orchestrálna verzia pôvodného klavírneho diela Sonata rustica. Keďže uvádzanie orchestrálnych Suchoňov nájdeme v zahraničí ako šafranu, o to vzácnejšia bola jeho čerstvá prezentácia v Berlíne. Veď práve v tomto meste odznel Suchoň prvýkrát vôbec v podaní Berlínskych filharmonikov s dirigentom Karlom Böhmom v roku 1940. Mladý slovenský skladateľ na koncert z Bratislavy vtedy aj pricestoval. So svojou Baladickou suitou sa prihlásil do silnej konkurencie vtedajšej európskej hudobnej moderny, pred ktorou s veľkou cťou obstál a podnes stojí na jej piedestáli.

Nevyčerpateľná slovenská ľudová tvorba poskytla Suchoňovi ničím iným nenahraditeľnú inšpiráciu takmer v každom jeho diele, a aj Symfonietta rustica je ňou prešpikovaná, je prameňom Suchoňovej originality. Aj v orchestrálnom spracovaní pôvodnej klavírnej trojčasťovej kompozície poskytla „počuteľný“ odrazový mostík k vydarenému celku. Podľa evidencie Petra Štilichu zaznela Symfonietta rustica v Berlíne prvýkrát pravdepodobne v roku 1983. Jej uvedenie 21. novembra t.r. v exkluzívnom hudobnom stánku, v Konzerthause v Berlíne, sa uskutočnilo znova teda s veľkým časovým odstupom. Avšak medzičasom nastal i čas zrenia.

Zbyněk Müller, Štátna filharmónia Košice, Konzerthaus v Berlíne, 2019, foto: Jaroslav Ľaš

Nepochybne dozrelo nie len toto dnes vyše sedemdesiatročné dielo, ale i obec poslucháčov, ktorá ho je schopná uchopiť a pochopiť. A iste nebolo iba vizitkou Suchoňovej myšlienkovej a inštrumentálnej virtuozity, ale určite i orchestra, ktorý vo svojej 51. koncertnej sezóne už dávno vyrástol z detských topánok. O jeho kultiváciu, o ktorej opakovane referujú hodnotenia domácich koncertov, sa v poslednom čase zasluhuje šéfdirigent ŠfK Zbyněk Müller. Iba dobrá úroveň orchestra dovolila orámovať koncert dvomi exportnými, technicky náročnými dielami. Vedľa Suchoňa to bol výber zo suity z baletu Spartakus Arama Chačaturjana, diela, ktoré vzniklo v rovnakom čase ako Suchoňove. Chačaturjan vyšiel tiež z ľudovej hudobnej tvorby, v jeho prípade však z kaukazskej, azerbajdžanskej a gruzínskej. Na rozdiel od hudobne moderne zmýšľajúceho Suchoňa, disponuje však Spartakus hudbou páčivou, efektnou a konvenčnou. Týmto dielom uzavreli Košičania svoje prvé stretnutie s berlínskym publikom.

Večer medzi dvomi symfonickými časťami patril sopranistke Slávke Zámečníkovej. Ňou ako sólistkou sa mohli Košičania v Berlíne blysnúť nepochybne bez mihnutia oka. Pre berlínske publikum je táto sopranistka navyše dobre známa z jej pôsobenia v Berlínskej štátnej opere. V podaní Zámečníkovej zaznela na koncerte v Konzerthause ária Antonie Elle a fui la tourturelleHoffmannových poviedok Jacquesa Offenbacha a árie Júlie Je veux vivre a Dieu! Quel frisson…Amour, ranime mon courage z Gounodovej opery Romeo a Júlia. Šlo o mimoriadne náročné árie francúzskeho romantického operného repertoáru, po ktorých nesiahne sopranistka, ktorá nemá na ich stvárnenie ideálne predpoklady.

Slávka Zámečníková, Zbyněk Müller, Štátna filharmónia Košice, Konzerthaus v Berlíne, 2019, foto: Jaroslav Ľaš

Vývoj tejto mladej slovenskej umelkyne v poslednom čase dospel do štádia, ktoré to umožnilo, Zámečníková patrí momentálne k tým najžiadanejším slovenským umelcom v zahraničí. Vokálna pedagogička Božena Ferancová, ktorá bola na konzervatóriu v Bratislave až po jej absolutórium, a ešte dva roky navyše, Zámečníkovej hlasovou pedagogičkou, prirovnáva dokonca jej hlas k hlasu Lucii Poppovej: „Slávka bola ozajstný prototyp pracovitej, poctivej a inteligentnej študentky, intenzívne a trpezlivo cvičila. V druhom ročníku sa jej začínal hlások, ktorý síce nebol veľký, ale priezračný, meniť a naberať aj na objeme, zaguľatil sa a zároveň mal trblietavé zvončeky. Veľmi mi začal pripomínal farbu Lucie Poppovej. Často sme spolu so Slávkou počúvali nahrávky Lucie a myslím, že v tom čase jej bola veľkou motiváciou. Slávkina usilovnosť, vytrvalosť a pokora jej priniesli domáce ale i zahraničné úspechy. Som rada, že som mohla v začiatkoch ovplyvniť aj Slávkin hudobný vkus a teším sa, že aj teraz máme rovnaké názory na umenie… Často sme v styku. Dnes ju dávam za príklad mojim aktuálnym študentom. Na Slávku mám spomienky, ktoré vo mne stále rezonujú a som veľmi vďačná za to, že nás osud dal dohromady, že sme spolu z jej talentu mohli vytvoriť umelecky krásnu osobnosť, ktorá je ozdobou a pýchou slovenskej kultúry.“

Podľa všetkých doterajších ukazovateľov sa Slávka Zámečníková pohybuje v šľapajách veľkých Sloveniek, ku ktorým patria Lucia Poppová či Edita Gruberová. Jej meno pribudlo už teraz do galérie slovenských zlatých hlasov. Inak by ju nečakal v roku 2020 debut na Osterfestspiele v Salzburgu ako páža Tebaldo vo Verdiho opere Don Carlo pod hudobným vedením šéfdirigenta Staatskapelle Dresden Christiana Thielemanna. Korunováciou jej doterajšieho vývoja a jej obdivovaného talentu je ponuka Viedenskej štátnej opery: Slávka Zámečníková bude od sezóny 2020/2021 členkou jej stáleho súboru. Pre mladú sopranistku je to pochopiteľne veľká česť, ale aj obrovský záväzok.

Štátna filharmónia Košice a Zbyněk Müller v Konzerthause v Berlíne, 2019, foto: FB

Koncert Košičanov sa uskutočnil v Berlíne iba pár dní po tom, čo sa stal slovenský huslista Dalibor Karvay v tvrdej konkurencii výberu 1. koncertným majstrom Viedenských symfonikov. Tieto riadky píšem aj pod obdivom tohoto triumfálneho zahraničného úspechu jeho stradivárok. Tie nebudú teda pravidelne zaznievať na slovenskom pódiu, ale tak, ako i hlas Slávky Zámečníkovej, v blízkej Viedni. Tí Rakúšania majú asi lepší hudobný vkus… Ale aj objektívne nie je domáca operná scéna v takom funkčnom stave, aby bola príťažlivá pre zlaté slovenské hlasy. Čerstvá ponuka zo Štátnej opery Hamburg pre Janu Kurucovú to iba potvrdzuje.

Autor: Agata Schindler

Konzerthaus Berlin, 21. november 2019

Štátna filharmónia Košice
Zbyněk Müller, dirigent
Slávka Zámečníková, soprán

E. Suchoň: Symfonietta rustica
J. Offenbach: Elle a fui la tourturelle, ária Antonie z opery Hoffmannove poviedky
Ch. Gounod: árie Júlie Je veux vivre a Dieu! Quel frisson…Amour, ranime mon courage z opery Romeo a Júlia
A. Chačaturjan: výber zo suity z baletu Spartakus

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Agata Schindler

hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár