Banská Bystrica – V tejto sezóne banskobystrická Štátna opera oslavuje okrúhle jubileum svojho vzniku, ktoré si v meste pod Urpínom pripomenú uvedením Foersterovej drámy Eva, dielom, s ktorým pred 60. rokmi začínali svoju divadelnú činnosť novovzniknutého súboru. Príbeh chudobnej krajčírky Evy zamilovanej do bohatého statkára Mánka zaznie v hudobnom naštudovaní Mariána Vacha a Jána Procházku v réžii Dany Dinkovej. Premiéra sa uskutoční 18. októbra 2019, termín 2. premiéry je zmenený. Pred 1. premiérou sa uskutoční vernisáž výstavy k jubileu.
Eva je opera v 3. dejstvách od Josefa Bohuslava Foerstera (1859 – 1951), ktorý vyrástol na odkaze zakladateľov českej národnej hudby. Tento skladateľ je zároveň aj autorom libreta podľa drámy Gabriely Preissovej „Gazdina roba“ z roku 1889. Svetová premiéra Evy sa konala 1. januára 1899 na javisku Národného divadla v Prahe.
,,Dielo má klasickú opernú stavbu s uzavretými číslami, pre charakteristiku postáv využíva príznačné motívy. Dominantnou postavou diela je Eva, ktorá ide za svojou láskou a šťastím proti pravidlám spoločnosti. Opúšťa svojho manžela Samka a odchádza žiť bez sobáša so svojím milencom Mánkom. Keď zistí, že sa Mánek kvôli nej nerozvedie, skočí zo zúfalstva do Dunaja. Opera Eva sa teda končí tragicky, avšak v súlade so skladateľovým presvedčením, že hudba nie je schopná vyjadrenia negatívnych pocitov. Smrť je katarziou, očistením, Eva umiera s vidinou raja.“ uvádza anotácia k predstaveniu na webe Štátnej opery.
,,Koniec 19. storočia, keď táto jeho zrejme najlepšia opera vznikala, charakterizuje prvú etapu jeho tvorby, silné pripútanie k českej kompozičnej tradícii a jemnú, citlivú povahu, ktorou sú jeho diela predchnuté. Pred Evou mal už za sebou operu Debora (uvedená 1893), a tak sa po výzve Družstva Národního divadla, ktoré chcelo udeliť cenu českej veselohre, opere a libretu, rozhodol prihlásiť nové dielo. Dôležitou podmienkou vyhlasovateľa bolo, že námety k týmto dielam musia byť bezpodmienečne inšpirované českým prostredím a súčasným alebo historickým životom v ňom. Autori mali svoje diela predložiť do apríla 1897.“ uvádza Alžbeta Lukáčová, dramaturgička Štátnej opery a k neúspechu Evy v spomínanej súťaži dodáva:
,,Našťastie, Eva vznikala z vnútornej potreby skladateľa a nie v snahe uspieť v súťaži. Preto na ňu Foerster nerezignoval, ale hľadal cesty na jej uvedenie. Pre svoju tvorbu potreboval hlboké emocionálne zaujatie – to mu pred vznikom tohto diela poskytli dva impulzy: dráma Gazdina roba Gabriely Preissovej (1862 – 1946) a jeho vlastný pobyt na moravskom Slovácku.
Vo svojich publikovaných spomienkach na vznik Evy romanticky píše o silnom zážitku z cesty po Slovácku, kde s bratom Viktorom zažili pre nich nepoznaný svet roľníckej kultúry s jej rigoróznymi pravidlami. Pripomínal mu tvorbu Boženy Němcovej, Josefa Mánesa, Karla Sabiny, Elišky Krásnohorskej, Pavla Křížkovského, Bedřicha Smetanu a Antonína Dvořáka. V roku 1889 spoznal príbeh úspešnej drámy Gabriely Preissovej Gazdina roba, keď videl jednu z jej prvých repríz v Národnom divadle. Okamžite vycítil silný citový náboj príbehu a zaujal ho komplexný emocionálny svet hlavnej hrdinky. Svoje myšlienky opísal v knihe Poutník v cizine z roku 1947: To je hotové operní libreto! Videl v diele živosť postáv, priamočiarosť deja, dramatický konflikt a nad tým všetkým stála dominantná postava Evy.“
Eva otvárala novovzniknutý divadelný súbor
Vznik Štátnej opery sa datuje od roku 1959, kedy bol činoherný súbor vo Zvolene rozšírený o spevoherný súbor so sídlom v Banskej Bystrici. Spočiatku pod názvom Spevohra Divadla Jozefa Gregora Tajovského, neskôr bol roku 1972 súbor premenovaný na Opera Divadla Jozefa Gregora Tajovského a v roku 1993 sa banskobystrický operný súbor osamostatnil od činoherného vo Zvolene a dostal samostatný štatút s novým názvom Štátna opera. Jej sídlom sú priestory Národného domu postaveného v rokoch 1927 – 1929, ktorý navrhol významný slovenský architekt Emil Beluš. Foersterova Eva bola historicky prvou inscenáciou uvedenou na javisku novovzniknutého spevoherného súboru banskobystrického divadla v roku 1960.
,,Bol to ambiciózny počin berúc, do úvahy, že takéto náročné dielo mal naštudovať novosformovaný umelecký súbor s viacerými členmi bez predchádzajúcich umeleckých skúseností. Vzhľadom na dramaturgickú koncepciu, ktorá hovorila, že polovicu produkcie divadla by mali tvoriť opery, je Eva pochopiteľnou voľbou. Spĺňala požiadavku zrozumiteľnosti širokému spektru divákov, rovnako námet z dedinského prostredia napĺňal koncept ľudovosti. Zároveň išlo o dielo domácej (československej) proveniencie, ktoré prebásnili Štefan Hoza a Jela Krčméryová.“ dodáva Alžbeta Lukáčová k prvému uvedeniu Evy v Banskej Bystrici.
Premiéra Evy sa v Banskej Bystrici konala 21. marca 1960 a ,,položila základný kameň inscenačnej tradície, na ktorú sa Štátna opera odvoláva aj dnes, po 60 rokoch svojej činnosti.“ dopĺňa Alžbeta Lukáčová. Dielo v Banskej Bystrici uviedli v hudobnom naštudovaní Jána Kendeho a v réžii Františka Rella. V hlavných postavách sa predstavili Mária Urbanová a Dagmar Rohová (Eva), Ružena Nebeská a Mária Harhajová (Mešjanovka), Viliam Boksa a Karol Zeman (Tóno), Ladislav Longauer a Štefan Babjak (Samko), Terézia Vargová a Darina Hanuliaková (Zuzka), Andrej Bystran a Ján Thiel (Rubač).
Nová inscenácia Evy zaznie v hudobnom naštudovaní Mariána Vacha a Jána Procházku. ,,Eva silná dráma plná emócií. Skladateľ J. B. Foerster sa snažil vyjadriť a zachytiť tragický osud ženy, ktorú v ťažkých časoch postihlo obrovské nešťastie. Jeho hudobný jazyk je náročný. Preverí schopnosti každého orchestrálneho hráča. Vyžaduje si mimoriadnu koncentráciu a schopnosť pohotovej reakcie, aby bolo speváci na javisku adekvátne sprevádzaní. Foerster zvolil miestami veľmi zhustenú inštrumentáciu, ktorá spevákom na javisku príliš nepomáha. Je dynamicky z podstaty veci nadradená a nepodporuje neľahké spevácke party sólistov. Tí sa musia popasovať s ťažkou, miestami až krkolomnou melodickou linkou. To sú však úskalia, ktoré nachádzame v opernej literatúre aj u iných skladateľov. Foersterova hudba je však plná farieb, výrazná a dramatická. Určité odľahčenie prinášajú folklórne pasáže. Jednotlivé postavy sú charakterizované tematickými hudobnými motívmi, ktoré ich sprevádzajú v priebehu celej opery. Opera Eva je pre mňa inšpiratívna a krásna hudobná skúsenosť. Som rád, že pri jej naštudovaní aj ďalším živote môžem byť prítomný.“ uviedol pre Opera Slovakia dirigent Ján Procházka, ktorý sa zároveň podpísal aj za naštudovanie zborov.
Dielo zinscenovala režisérka Dana Dinková, ktorá sa na novej inscenácii podieľala aj na pohybovej spolupráci a choreografii. ,,Je to príbeh chudobnej krajčírky Evy zamilovanej do bohatého statkára Mánka. Dej sa odohráva v prostredí slováckej dediny, ktorá je tu vykreslená ako prísne kastovnícke ohnisko emócií, plné predsudkov, vášní a závisti. Preissová hru napísala podľa skutočného príbehu ženy, ktorú osobne poznala. Jazyk vyšperkovala vymysleným dialektom, ktorý je príbuzný so záhoráckym nárečím. Foerster sa však rozhodol svoje dielo zveršovať a dať ho do češtiny.
Mne osobne chýba v jeho hudbe dramatickosť a tragickosť divadelnej predlohy; preto som si v opere dovolila použiť Preissovej texty, vytvoriť akúsi symbiózu hudby a slova, ktorá by mohla hudbe pomôcť vytvoriť a umocniť tieto chýbajúce prvky. Slovo by tak mohlo byť vrcholom konfliktov v jednotlivých situáciách, ktoré hudba zámerne potláča a netlmočí s takým naturalistickým nábojom, ako to robí Preissovej text. Evin tragický príbeh je aktuálny určite i dnes, pretože aj v súčasnosti vládnu predsudky, pretrvávajú spoločenské rozdiely, intolerancia a nenávisť. Ostáva dúfať, že i naša Eva bude takým malým spoločenským zrkadlom.“ uviedla pre Opera Slovakia režisérka Dana Dinková.
V hlavných postavách sa predstavia domáci i hosťujúci umelci. Ušľachtilú i rebelujúcu Evu stvárnia v alternácii Patrícia Solotruková a Katarína Juhásová, v role bohatého mladého statkára Mánka sa predstavia Ľudovít Ludha a Jozef Gráf, Mešjanovkou, Mánkovou matkou budú Eva Lucká a Jitka Sapara Fischerová. Kožušníka Samka stvárnia Šimon Svitok a Zoltán Vongrey, Zuzka zaznie v interpretácii Jarmily Balážovej a Michaely Šebestovej a Rubačom, robotníkom budú Marián Hadraba a Ivan Zvarík.
Scénu navrhol Marek Šafárik a kostýmy Adriena Adamíková. Dramaturgičkou je Alžbeta Lukáčová. Prvá premiéra inscenácie sa uskutoční 18. októbra 2019 a banskobystrická opera ohlásila zmenu termínu druhej premiéry a tak ,,z dôvodu ochorenia predstaviteľky titulnej postavy sa druhá premiéra inscenácie Eva presúva na 23. novembra 2019.„
Divadelný ústav a Štátna opera pozývajú na vernisáž výstavy Divadlo mnohých tvárí – 60 rokov štátnej opery v Banskej Bystrici, ktorá sa uskutoční pred prvou premiérou 18. októbra 2019 o 17.45 hod. vo foyer Štátnej opery v Banskej Bystrici. Autorkou výstavy je Michaela Mojžišová, grafické spracovanie pripravila Mária Čorejová.
Pripravil: Ľudovít Vongrej
zdroj: ŠO
Josef Bohuslav Foerster: Eva
Štátna opera v Banskej Bystrici
premiéry 18. októbra a 23. novembra 2019
Hudobné naštudovanie a dirigent: Marián Vach, Ján Procházka
Réžia: Dana Dinková
Dramaturgia: Alžbeta Lukáčová
Kostýmy: Adriena Adamíková
Scéna: Marek Šafárik
Pohybová spolupráca a choreografia: Dana Dinková
Zbormajster: Ján Procházka
Osoby a obsadenie
Eva: Patrícia Solotruková, Katarína Juhásová
Mánek: Jozef Gráf, Ľudovít Ludha
Mešjanovka: Eva Lucká, Jitka Sapara Fischerová
Samko: Šimon Svitok, Zoltán Vongrey
Zuzka: Jarmila Balážová, Michaela Šebestová
Rubač: Marián Hadraba, Ivan Zvarík
Sólový tanečný pár: Zuzana Andelová, Veronika Szabová, Andrej Andrejkovič, Ján Jamrich
Hlasy dedinčanov: Oľga Hromadová, Mariana Mackurová, Jozef Šamaj, Mária Šamajová
Spoluúčinkuje orchester zbor a balet Štátnej opery
Koncertný majster: Oldřich Husák
video
