Banská Bystrica – Na javisku Štátnej opery je tradíciou uviesť v decembri premiéru novej operety. V tomto roku sa vedenie divadla rozhodlo pre jedno z najpopulárnejších diel Emmericha Kálmána Grófka Marica. Príbeh chudobného grófa, ktorý musel ísť pracovať ako správca na majetok bohatej grófky Marice zaznie v hudobnom naštudovaní Mariána Vacha a v réžii českého režiséra Tomáša Pilařa, ktorý v banskobystrickej opere debutuje.
Grófka Marica od ,,kráľa maďarskej operety“ Emmericha Kálmána (1882 – 1953) patrí medzi najpopulárnejšie operetné tituly. Autormi libreta na námet knihy francúzskeho dramatika a románopisca Octava Feuilleta Le roman d’un jeune homme pauvre (1858) sú Julius Brammer a Alfred Grünwald. Svetová premiéra Grófky Marice sa s veľkým úspechom konala 28. februára 1924 v Theater an der Wien vo Viedni. ,,Do roku 1933 mala v Theater an der Wien 396 predstavení a stala sa jedným z najvýznamnejších hitov tohto divadla“, uvádza dramaturgička Štátnej opery Alžbeta Lukáčová a dodáva ,,V priebehu niekoľkých rokov Maricu hralo prakticky každé veľké divadlo na svete. Už v roku 1926 bola uvedená dokonca aj na Broadway, kde sa v čase od 18. septembra 1926 do 25. júna 1927 odohralo až 321 predstavení a Marica sa stala jedným z najdlhšie uvádzaných titulov 20. rokov. V roku 1938 debutovala v Londýne ‒ tu sa spomína ako najväčší divácky úspech za posledných 20 rokov.“ Úspech Grófky Marice bol taký veľký, že v roku 1925 vznikol na jej námet nemý film a zvukové filmy nasledovali v rokoch 1932, 1958 a 1973.
Emmerich Kálmán (1882 – 1953)
,,Kálmán mal v čase tvorby Grófky Marice za sebou deväť operiet, z ktorých zarezonovala najmä Čardášová princezná (1915). Práve toto dielo sa stalo receptom na úspech. Od neho sa odvíjala Kálmánova neskoršia tvorba i tvorba ďalších operetných skladateľov. Našiel recept na hudobný sloh, ktorý bol publiku mimoriadne blízky a, samozrejme, týkalo sa to i páčivých libriet, ktoré verejnosť prenášali do iluzórneho sveta romantiky, sladkobôľnych ľúbostných zápletiek a víťazstva pravej lásky ‒ podobne ako dnes telenovely. Zdalo sa, že, po tom, čo Čardášová princezná prekonala všetky očakávania a stala sa absolútnym hitom divadelných scén Európy a Ameriky, ju už nemôže nič prekonať. Kálmán stál pred neľahkou úlohou prekročiť svoj tieň a uspokojiť tak mimoriadny dopyt po operete, ktorá bola v skladateľových rukách typickým rakúsko-uhorským (alebo presnejšie uhorsko-rakúskym) produktom. Čardášová princezná napokon ostala na svojom piedestáli, ale vzniklo zrejme najobľúbenejšie Kálmánovo dielo ‒ Grófka Marica“, uvádza Alžbeta Lukáčová a k hudobným častiam dodáva ,,Takmer každé číslo v partitúre sa stalo okamžitým hitom. To platí dodnes: piesne ako Joj, Cigán či Nás čaká Varaždín poznajú aj tí, ktorí operete neholdujú.“
E. Kálmán: Grófka Marica, Štátna opera, 2017,
Radoslav Kuric (Johan), Oľga Hromadová (Kňažná), Dušan Šimo (Tasilo),
foto: Jozef Lomnický
Dielo vzniklo v nemeckom jazyku ale v Banskej Bystrici zaznie v slovenčine v preklade spevných a prozaických textov Ladislava Holoubka. K tomuto prekladu sa po druhýkrát vracia i aktuálna inscenácia Štátnej opery, pre ktorú prozaické texty upravila dramaturgička Štátnej opery Alžbeta Lukáčová. Na javisku banskobystrickej opery ju po prvýkrát uviedli v decembri 1982 a neskôr v roku 1996.
Tretie uvedenie tejto operety v Banskej Bystrici zaznie v hudobnom naštudovaní šéfdirigenta Štátnej opery Mariána Vacha a v réžii českého režiséra Tomáša Pilařa, ktorý má, podľa jeho slov, zo všetkých operetných regiónov najbližší vzťah práve k maďarskej operete. ,,Je mi na nej veľmi sympatický vplyv ľudovej hudby, ktorý ju robí akosi veľmi prístupnú a ľudskú, a naviac v Kálmánových dielach ma vždy oslovovala vyváženosť medzi komickou a určitou vážnejšou a melancholickou rovinou jeho námetov.“ K svojej inscenácii v Banskej Bystrici dodáva ,,Nie nadarmo sa hovorí, že Kálmán priniesol do operety slzy. A práve to bolo moje dramatické východisko – zachytiť v dramatickej postave Marici jej „operetnú“ stránku rozšafnej a iskrivej hviezdy všetkých večierkov, ako aj jej skryté osobnostné stránky, bolesti duše a osamelosť. A taktiež u Tasila, jej protihráča, sa nesústrediť len na to, čo je na povrchu, ale pozrieť sa hlbšie na motívy jeho správania. Avšak to všetko je orámované plejádou rýdzo komických figúr, ku ktorým sa s plnou odvahou stavia ako k figúram operetným a zábavným.“ K výtvarnej stránke inscenácie Tomáš Pilař dodáva ,,V prvom rade sa opieram o nádherné historizujúce kostýmy Aleša Valáška, ktoré odkazujú na strih dobovej módy a sú neskutočne veľkolepé. Ich pastelové farby sú na prvý pohľad poetické a optimistické a siluety naozaj grandiózne. Scénu tvoria vysoké biele štukové palácové steny postavené na lesklej, zrkadlovej podlahe a spolu s kostýmami nás prenesú do takmer rozprávkovo poetického prostredia. Úplne zásadnou zložkou vizuálu je aj prepracovaný svetelný design, ktorý pracuje s niektorými prostriedkami, ktoré sa v tunajšej opere ešte nepoužili, ako napríklad spodné predné plošné svietenie. A vôbec, svetlo je hneď spolu s hercom mojim najdôležitejším javiskovým výrazovým prostriedkom!“. Cieľom Tomáša Pilařa je pozvať divákov do sna o romantickom, krásnom živote, kde láska zvíťazí a kde je zároveň postarané o zábavu. Pre Tomáša bolo veľmi dôležité, aby dielo bolo kvalitne hudobne naštudované a preto uvítal, že mohol na tejto inscenácii pracovať s dirigentom Mariánom Vachom.
E. Kálmán: Grófka Marica, Štátna opera, 2017,
Judita Andelová (Eržika), Helena Becse-Szabó (Grófka Marica), zbor a balet Štátnej opery,
foto: Jozef Lomnický
Tomáš Pilař patrí k najvyhľadávanejším mladým českým operným režisérom, ktorý má na konte takmer 60 vlastných inscenácií. Pôsobí tiež ako javiskový výtvarník. Od sezóny 2014/2015 je šéfom plzenskej opery. V posledných rokoch dosiahol najväčšie úspechy inscenáciami Toscy v San Reme, Rusalky v Jekaterinburgu, Aidy v Plzni, Poľskej krvi a Carmen v Janáčkovom divadle v Brne, Verdiho Sily osudu v Liberci či Honeggerovej Jany z Arku na hranici v Novom divadle v Plzni. V tomto roku úspešne naštudoval v Plzni svetovú premiéru opery Miroslava Kubičku Jan Jakub Ryba a v Brne Ponchielliho operu La Gioconda.
Tomáš Pilař,
zdroj: Divadlo J. K. Tyla
Je spoluzakladateľom a režisérom projektu „Noc s operou“ – najväčšieho operného festivalu pod šírym nebom v Čechách, ktorý každoročne angažuje minimálne 600 účinkujúcich do grandióznej megašou. Na medzinárodnej úrovni sa venuje aj lektorskej a prednáškovej činnosti, je autorom mnohých „site specific“ predstavení a festivalov. Časopis Forbes ho vyhodnotil ako jedného z 30 ľudí mladších ako 30 rokov s mimoriadnymi profesijnými úspechmi. Je držiteľom štipendia Bayreuther Festspiele, držiteľom „Umeleckej ceny mesta Plzne“, získal prvé miesto v kostýmovej súťaži medzinárodného festivalu „Divadelní svět Brno 2014“ a je účastníkom finále londýnskej „Linbury Prize 2009“. Jeho inscenácie sú charakteristické dominantnou vizuálnou zložkou, detailnou prácou so svetlom, temporytmom inscenácií a ich spirituálnym zameraním. (zdroj CV: Štátna opera)
E. Kálmán: Grófka Marica, Štátna opera, 2017,
Oľga Bezačinská (Líza),
foto: Jozef Lomnický
Autorom kostýmov a scény je absolvent postgraduálneho štúdia scénografie na Motley Theatre Design Course v Londýne Aleš Valášek, ktorý v Štátnej opere debutuje, choreografie zostavil Michal Majer, zbormajsterkou je domáca Iveta Popovičová. V hlavných postavách sa predstavia domáci i hosťujúci umelci.
Emmerich Kálmán: Grófka Marica
Klasická opereta v 3 dejstvách
Štátna opera v Banskej Bystrici
premiéry 8. a 9. decembra 2017
inscenačný tím
Hudobné naštudovanie a dirigent: Marián Vach
réžia: Tomáš Pilař
dramaturgia: Alžbeta Lukáčová
kostýmy a scéna: Aleš Valášek
choreografia: Michal Majer
zbormajsterka: Iveta Popovičová.
osoby a obsadenie
Grófka Marica: Katarína Procházková, Helena Becse-Szabo
Gróf Tassilo: Dušan Šimo, Peter Malý
Líza, Tassilova sestra: Ivana Kurtulíková, Oľga Bezačinská
Barón Koloman Župan: Martin Popovič, Anton Baculík
Eržika, mladá cigánka: Judita Andelová, Carmen Ferenceiová
Móric Dragomír Populescu: Igor Lacko, Matúš Bujňák
Kňažná Rosenthalová, Tasilova teta: Oľga Hromadová, Alena Hodálová
Johan, komorník Kňažnej: Radoslav Kuric, Štefan Šafárik
Karol Liebenberg, Tasilov priateľ: Karol Kurtulík
Ilonka: Lenka Rúriková
2 dámy: Martina Papánková, Slavomíra Kaprálová
Čeko: Igor Kúchen
Deti: Dominik Danihel, Matúš Hadraba, Krištof Hadraba,
Adam Haško, Barbora Oravcová, Ester Popovičová, Matej Popovič
Spoluúčinkuje orchester, zbor a balet Štátnej opery
Koncertný majster: Oldřich Husák
Pripravil: Ľudovít Vongrej
zdroj: ŠO
video TV Hronka
