Štátna opera uvádza premiéru Lehárovej operety Zem úsmevov

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Banská Bystrica – Decembrová premiéra patrí v banskobystrickej Štátnej opere už tradične operete. Tento raz prichádza do repertoáru Štátnej opery klasická romantická opereta Franza Lehára Zem úsmevov v hudobnom naštudovaní Jána Procházku a v réžii Jany Andělovej Pletichovej.

Banskobystričania každoročne obohatia svoj repertoár o dielo klasickej operety a v súčasnosti ponúkajú najviac operetných predstavení na Slovensku. Od decembra k štyrom operetným predstaveniam pribudne ďalšie. Tento rok sa vedenie Štátnej opery rozhodlo do svojho repertoáru zaradiť známu operetu Zem úsmevov Franza Lehára (1870 – 1948), autora množstva populárnych operiet.

,,Franz Lehár do sveta operety vstúpil v čase, keď jej „zlatá éra“ vo Viedni na konci 19. storočia odznievala. Zdalo sa, že opereta ustrnula na slepom bode revuálnych predstavení a spela k úpadku. Lehár svojou tvorbou priniesol nový vietor, po ktorom diváci dychtili. Vysokou kvalitou hudobného spracovania zabránil ďalšiemu devastovaniu tohto žánra. Literatúra neraz uvádza jeho pôsobenie ako „strieborný vek viedenskej operety“”. uvádza dramaturgička Štátnej opery Alžbeta Lukáčová.

Franz Lehár, (1870-1948)

Franz Lehár, (1870-1948)

,,Franz Lehár mal patent na úspech: vedel, aké príbehy publikum obľubuje, vychádzal z klasikov viedenskej operety a rád sa priučil aj od veľkých skladateľov svojej doby, najmä od Giacoma Pucciniho (1858 ‒ 1924), ktorého nesmierne obdivoval, fascinoval ho i Claude Debussy (1862 ‒ 1918) a Richard Strauss (1864 ‒ 1949). Umne využíval vtedy populárne tance, exotizmy, nebál sa načrieť do folklóru, stále viac ho ovplyvňoval módny jazz ‒ esenciu všetkých týchto vplyvov pritom dokázal pretaviť cez seba a svoju hudbu rafinovane a bohato inštrumentovať.

Prvá svetová vojna skladateľa hlboko zasiahla a priniesla mu i určitú tvorivú krízu. Ku komponovaniu sa dokázal primäť na prelome 20. a 30. rokov a urobil dobre ‒ opäť vytvoril diela, ktoré mu priniesli slávu: Paganini (1925), Gigolette (1926), Cárovič (1927), Friederika (1928), Zem úsmevov (1929), Krásny je svet (1931). Posledným dielom bola Giuditta (1934), ktorej premiéru si mohli poslucháči vypočuť takmer na 120 rozhlasových staniciach v priamom prenose. Významnú úlohu v niektorých z týchto operiet zohral výborný a veľmi agilný tenorista Richard Tauber (1891 ‒ 1948), ktorému Lehár svoje hlavné postavy doslova „ušil na mieru“.

Operetou Paganini (1925) Lehár dospel k novému hudobnému výrazu, ktorý rozvíjal až do konca svojej tvorby. Práve tu po prvýkrát nachádzame rozmerné molové kantilény, také typické pre jeho neskoré diela. Prostredníctvom nich exponoval rozmer citov a vášne v dielach do nebývalých rozmerov. Nasledoval Cárovič (1927) so široko koncipovanými zbormi a napokon aj najúspešnejšia opereta tohto obdobia Zem úsmevov (1929). V 30. rokoch bol Franz Lehár na vrchole slávy, dirigoval svoje diela po celej Európe. Jeho scénické opusy tvorilo dovedna 38 operiet, 2 opery a jedna hudobná rozprávka.” – uvádza k operetnej tvorbe a obdobiu vzniku diela Zem úsmevov Franza Lehára Alžbeta Lukáčová. Podrobnejšie informácie k tejto téme si prečítate v samostatnom článku Alžbety Lukáčovej tu: Franz Lehár a jeho Zem úsmevov

F. Lehár: Zem úsmevov, Štátna opera, 2016, Matúš Bujňák (Čang), Anton Baculík (Gustáv), Katarína Procházková (Líza), foto: Jozef Lomnický

F. Lehár: Zem úsmevov, Štátna opera, 2016,
Matúš Bujňák (Čang), Anton Baculík (Gustáv), Katarína Procházková (Líza),
foto: Jozef Lomnický

Pôvodná verzia operety Zem úsmevov s názvom Die gelbe Jacke (Žltý kabát) mala nie veľmi úspešnú svetovú premiéru 9. februára 1923 v Theater an der Wien vo Viedni. Na návrh svojho priateľa, tenoristu Richarda Taubera ju Lehár prepracoval so zmeneným libretom, v ktorom sa šťastný koniec pre operetu netypicky zmenil na smutný. Premiéra novej verzie sa s veľkým úspechom konala 10. októbra 1929 v berlínskom Metropol Theater pod taktovkou Franza Lehára. ,,Na námet tohto diela ho upozornila dcéra libretistu Victora Léona Lizzy. Práve jej ostal v pamäti istý mladý úradník čínskeho veľvyslanectva, ktorý jej rodinu často navštevoval. Vždy očaril spoločnosť práve rozprávaním o svojej krajine. Potom bol však náhle odvolaný zo svojho postu, zmizol a už o ňom nikto nikdy nepočul. Léon sa teda chopil réžie i celej výpravy operety, ktorá bola skutočne okázalá. Drahé a efektné naštudovanie však nemalo úspech. Dielo prepadlo na celej čiare.” – uviedla Alžbeta Lukáčová. Autormi libreta sú Ludwig Herzer a Fritz Lӧhner podľa Viktora Léona.

Časovo je Zem úsmevov situovaná do roku 1912, teda do rakúsko-uhorskej monarchie, dva roky pred začatím 1. svetovej vojny. Tá časť príbehu, ktorá sa odohráva vo Viedni, je vykreslená tak, že zodpovedá predvojnovej realite. Prostredie Číny je však anachronicky zasadené do obdobia mandžuského cisára Ven Šueja. Dej rozpráva o príbehu Lízy, dcéry viedenského grófa Lichtenfelsa, ktorá sa zaľúbi do čínskeho vyslanca, princa Su-Čonga. Napriek otcovmu varovaniu svoju lásku nasleduje až do ďalekej Číny, kde sa pár ocitne v neprajnom prostredí tisícročných konvencií. Líza a princ Su-Čong nakoniec zistia, že na základe rozdielnych kultúr nedokážu nájsť kompromis a tak Su-Čong daruje Líze najväčší prejav lásky, slobodu.

F. Lehár: Zem úsmevov, Štátna opera, 2016, Anton Baculík (Gustáv), Oľga Bezačinská (Mi), Martin Gyimesi (Su-Čong), Katarína Procházková (Líza), foto: Jozef Lomnický

F. Lehár: Zem úsmevov, Štátna opera, 2016,
Anton Baculík (Gustáv), Oľga Bezačinská (Mi), Martin Gyimesi (Su-Čong), Katarína Procházková (Líza),
foto: Jozef Lomnický

Zem úsmevov právom patrí medzi najhrávanejšie diela klasickej operety. Slovenská premiéra sa konala 19. marca 1932 v Opere SND a inscenovali ju všetky naše operné aj bývalé operetné divadlá (Nová scéna, Divadlo Jonáša Záborského v Prešove). Doposiaľ sa toto dielo v slovenských divadlách zinscenovalo štrnásťkrát. Banskobystrická premiéra sa konala 25. novembra 1994 a ďalšie naštudovanie sa uskutočnilo 16. decembra 1972. Tento raz to bude tretie zinscenovanie tejto romantickej trojdejstvovej operety v Banskej Bystrici.

Autorom hudobného naštudovania je Ján Procházka a režisérkou novej inscenácie je Jana Andělová Pletichová. Zbory pripravila Iveta Popovičová, scénu navrhol David Bazika, kostýmy Tomáš Kypta, a autorom choreografie je Ján Ševčík. Dielo zaznie v slovenskom jazyku a z nemeckého originálu ho preložil Miro Procházka, text upravila dramaturgička Štátnej opery Alžbeta Lukáčová. V hlavných úlohách sa predstavia domáci a hosťujúci umelci. Spoluúčinkujú orchester, zbor a balet Štátnej opery. Premiéry sa uskutočnia 9. a 10. decembra 2016.

Franz Lehár: Zem úsmevov
klasická romantická opereta v 3. dejstvách
Štátna opera
Premiéra 9. a 10. decembra 2016

inscenačný tím

Hudobné naštudovanie a dirigent: Ján Procházka
Réžia: Jana Andělová Pletichová
Kostýmy: Tomáš Kypta
Scéna: David Bazika
Choreografia: Ján Ševčík
Zbormajsterka: Iveta Popovičová
osoby a obsadenie
Princ Su-Čong: Dušan Šimo / Martin Gyimesi a. h.
Líza, dcéra Lichtenfelsa: Katarína Procházková / Eva Melichaříková a. h.
Gustáv von Pottenstein: Anton Baculík a. h. / Csaba Kotlár a. h.
Princezná Mi, sestra Su-Čonga: Ivana Kurtulíková / Oľga Bezačinská a. h.
Vrchný eunuch: Ján Haruštiak a. h. / Radoslav Kuric
Čang, strýko: Igor Lacko / Matúš Bujňák a. h.
Gróf Lichtenfels: Ján Haruštiak a. h. / Štefan Šafárik a. h.
Lora, sesternica Lízy: Darina Benčová
Lichtenfelsov sluha: Juraj Kašša
Spoluúčinkujú orchester, zbor a balet Štátnej opery
Koncertný majster: Oldřich Husák

www.stateopera.sk

Pripravil: Ľudovít Vongrej

Zdroj: ŠO

video TV Hronka

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár