Štátna opera uvádza premiéru veristických dvojičiek, Sedliackej cti a Komediantov

Banská Bystrica –Štátna opera v Banskej Bystrici pripravila premiéru dvoch známych talianskych jednoaktových opier, Mascagniho Sedliackej cti a Leoncavallových Komediantov. Predstavenie zaznie v hudobnom naštudovaní Igora Bullu  a v réžii mladej absolventky JAMU Zuzany Fischerovej, ktorá týmto predstavením zároveň debutuje na slovenskej opernej scéne.

Opery Sedliacka česť (Cavalleria rusticana) a Komedianti (Pagliacci) vznikli v období talianskeho umeleckého smeru nazývaného verizmus (od talianskeho slova vero – pravda), ktorý čerpal námety z každodenného života bežných ľudí a kládol si za cieľ zobrazovať pravdivý obraz skutočnosti. Tento umelecký smer z prelomu 19. a 20. storočia je plný rôznorodých vášní od nenávisti cez žiarlivosť až po lásku. Svojou pravdivosťou si diela verizmu našli priazeň divákov na celom svete a patria aj k repertoárovým stáliciam slovenských operných divadiel.

Prečítajte si tiež
Rozhovor S Vladimírom Blahom o verizme a predstaviteľoch ,,Mladej talianskej školy”, medzi ktorých patrí aj Mascagni s Leoncavallom.

Komediantov Ruggera Leoncavalla stále sprevádza nedoriešená záhada súvisiaca s poslednou replikou. Kto ju mal vysloviť? Canio alebo Tonio? Hoci od premiéry Leoncavallovej opery Komedianti (Pagliacci) uplynulo 21. mája už 125 rokov, debaty o záverečnej replike stále neutíchajú. Viac na túto tému si prečítate v článku Borisa Cíferského z roku 2017 La Commedia é finita? O závere Leoncavallových Komediantov.

Mascagni skomponoval Sedliacku česť do súťaže na jednoaktovú operu, ktorá bola vypísaná v roku 1888 v Miláne. Sedliacka česť súťaž vyhrala a po svojej premiére 17. mája 1890 v Teatro Costanzi v Ríme si získala úspech v Taliansku. Svetovú slávu opery následne odštartovalo jej viedenské uvedenie Gustavom Mahlerom a dielo spustilo novú módnu vlnu na pôde dramatickej i opernej tvorby. Triumf Mascagniho, dnes jeho najznámejšej a najhranejšej opery, inšpiroval Leoncavalla k napísaniu Komediantov, ktorým diváci po prvýkrát zatlieskali 21. mája 1892 v Teatro dal Verme v Miláne. O Leoncavallovi si viac prečítate v článku Vladimíra Blaha Ridi pagliaccio.

,,Veristická dvojička Sedliacka česť a Komedianti patria do zlatého fondu svetovej opery a aj u nás v Banskej Bystrici sa v minulosti osvedčili ako divácky príťažlivé tituly. Ide o diela, ktoré nie sú dramaturgickou „chuťovkou“, no ich hudobná a dramatická kvalita je nespochybniteľná. Radíme ich k operám ako Traviata, Nabucco, Bohéma, či Carmen, teda k titulom, ku ktorým sa každé repertoárové divadlo vracia, a podľa môjho názoru, aj sa má vracať. Navyše, aj náš umelecký ansámbel sa ich naštudovania obyčajne ujíma s radosťou. Platí to aj v tomto prípade.“ zdôvodnila pre Opera Slovakia zaradenie titulov do repertoáru Štátnej opery dramaturgička Alžbeta Lukáčová a dodáva:

,,Sedliacku česť a Komediantov ako dvojtitul nasadzujeme do repertoáru po 19 rokoch so zámerom osloviť publikum, ktoré chodí na známe diela, príp. publikum, ktoré je zatiaľ neoperné. Po dramaturgicky, produkčne aj interpretačne náročných dielach, ktoré sme v tejto sezóne do repertoára zaradili (spomeniem aspoň posledného Rossiniho Otella) potrebujeme našu programovú ponuku vyvážiť a sprístupniť širšiemu publiku.“

Na slovenskej opernej scéne ako prvý titul dvojičiek zazneli na javisku Slovenského národného divadla Komedianti 26. apríla 1920 spolu s Blodekovou operou V studni v hudobnom naštudovaní Ferdinanda Ledvinu a v réžii Bohuša Vilíma. Sedliacku česť u nás po prvýkrát uviedli v SND 4. septembra 1921, tak isto s Blodekovou V studni (dirigent Milan Zuna, réžia Josef Bártl. S touto kombináciou sa predstavili aj v Košiciach.

Zaujímavosťou je, že Pietro Mascagni prijal pozvanie riaditeľa Slovenského národného divadla Oskara Nedbala do Bratislavy, aby 20. februára 1925 dirigoval svoju operu Sedliacka česť a Leoncavallových Komediantov na javisku našej prvej scény, kedy u nás zazneli spoločne v jednom predstavení po prvý raz. Viac o tejto mimoriadnej udalosti si prečítate v článku dokumentaristky Eleny Martišovej-Blahovej z roku 2013 Pietro Mascagni v Bratislave.

Sedliacku česť a Komediantov uviedli v Banskej Bystrici v kombináciách s rôznymi titulmi. Ako prví tu zazneli Komedianti, ktorých banskobystrická premiéra sa konala vo vtedajšom Divadle Jozefa Gregora Tajovského (neskôr premenovaného na Štátnu operu) v kombinácii s operou Múdra žena od Carla Orffa 6. júla 1966 v hudobnom naštudovaní Vojtecha Javoru a v réžii Drahomíry Bargárovej. Sedliacku česť po prvýkrát v Banskej Bystrici uviedli spolu s operou Bohuslava Martinů Dvakrát Alexander 17. apríla 1970 (dirigent Vojtech Javora, réžia Koloman Čillík).

Sedliacka česť a Komedianti v Banskej Bystrici po prvýkrát spolu zazneli 9. marca 1984 pod taktovkou Miroslava Šmída a v réžii Petra Dörra a neskôr sa o ich zinscenovanie postarali v roku 2000 dirigent Pavol Tužinský a režisér Marián Chudovský.

Nové naštudovanie týchto opier prichádza na javisko banskobystrickej opery v premiérach 24. a 25. mája 2019. ,,Podoba inscenácií je licenciou ich tvorcov. Divadlo do procesu režijného naštudovania diela vstupuje len v nevyhnutných prípadoch. Diskusia o výslednom tvare sa vedie ešte pred začiatkom skúšobného procesu. Keď sa už naša Opera rozhodne dať niekomu dôveru, berie na seba pôžitok z vydareného diela, ale aj riziko neúspechu.

Každý režisér prichádza s vlastnou predstavou o inscenácii, ktorú bude režírovať. Tvorcov vyberáme podľa mnohých kritérií, z ktorých jedným je schopnosť prihovoriť sa cieľovej skupine divákov – tak ako u interpretov aj u ďalších umeleckých tvorcov radi dávame priestor mladým ľuďom. V prípade aktuálneho dvojtitulu bolo našou predstavou vytvorenie diváckej inscenácie, ktorá by mala byť divadlom uchopeným súčasnými prostriedkami, no zároveň „konzumovateľným“ aj publiku, ktoré hľadá v predstaveniach určitú štylizáciu. Aj preto sme oslovili mladú začínajúcu režisérku Zuzanu Fischerovú a jej tím. Ide o mladých ľudí, ktorí majú umeleckú víziu, poznajú mechanizmy tvorby divadelného predstavenia a zároveň pôsobia ako praktickí interpreti na scéne.

Hudobné naštudovanie bolo zverené nášmu mimoriadne skúsenému dirigentovi Igorovi Bullovi, ktorý má schopnosť pracovať v prospech hudby i réžie. Verím, že spoločne do našej Sedliackej cti a Komediantov vnesú vitalitu, moderné prístupy k inscenovaniu, kvalitné hudobné výkony aj silný vizuálny vnem – to všetko v pokore pred dielami samotnými, ktoré svoju kvalitu potvrdzujú už viac ako 120 rokov.“ konštatuje pre Opera Slovakia Alžbeta Lukáčová.

Autorom hudobného naštudovania je dirigent Štátnej opery Igor Bulla. ,,Mnohé časti týchto oboch veľmi známych diel som už viackrát dirigoval koncertne, no po prvýkrát som ich naštudoval kompletne. Obsahujú mimoriadne náročné spevácke party a aj hudba v orchestri je exponovaná a plná vášní typických pre verizmus“ uviedol Igor Bulla.

Operné dvojičky zinscenovala mladá slovenská režisérka, absolventka Janáčkovej akadémie múzických umení v Brne Zuzana Fischerová, ktorá sa s veristickou operou v pozícii režisérky stretla po prvý raz a zároveň touto réžiou debutuje na slovenskej opernej scéne. ,,Od začiatku mi bolo jasné, že vytvoriť a dotiahnuť do konca tieto dva tituly bude náročné. To sa potvrdilo. Pracovali sme poctivo a dúfam, že na výsledok našej práce budú diváci radi chodiť.“ uviedla k novej inscenácii Zuzana Fischerová a k výberu tvorivého tímu dodáva: ,,Spolupracovníkov som si vybrala sama a táto možnosť ma potešila, pretože si ako tím veľmi rozumieme. S kostýmovým a scénickým výtvarníkom Davidom Janouškom sme už pracovali aj na mojich školských inscenáciách.

Ku koncepcii predstavenia Zuzana Ficherová uvádza ,,Príbeh oboch opier sa odohráva v Taliansku a tu ho aj ponechávame, pretože Sicília sa zaprieť nedá, a vôbec nevidím zmysel ísť proti tomu. V obsadení sú aj talianski speváci, čo je skôr pre naše dobro. Vizuálny koncept vychádza z kazetového stropu portálu baziliky v Mantove, ktorá nás veľmi inšpirovala. Kazety na jednej strane symbolizujú prepojenie medzi sakrálnym a svetským, keďže Sedliacka česť je veľmi sakrálna a Komedianti oveľa svetskejší. Ich príbehy sa v našej inscenácii odohrávajú v spoločnom priestore. Na druhej strane kazety symbolizujú aj ľudské životy, ohraničený svet každého jedného z nás, ktorý si raz otvoríme, ale potom sa v ňom opäť zavrieme.“

Obidva tituly uvádza Štátna opera v pôvodnej verzii. ,,Škrty sme nerobili, avšak nebudeme mať v predstavení deti, ako sa to bežne robieva, a ich party zaspievajú sopranistky zo zboru. Keďže mám rada plynulé začiatky – myslím si totiž, že sa príbeh každého diela začína ešte pred spustením opony – azda takáto dramaturgická zmena sa bude týkať aj mojej inscenačnej koncepcie. Predstavenie sa začína Sedliackou cťou, ako je to zaužívané všade na svete, avšak našu inscenáciu začíname tým, že z mesta, v ktorom sa príbeh Sedliackej cti odohráva, odchádzajú komedianti, ktorí sa opäť po niekoľkých rokoch vrátia, tentokrát už s príbehom druhej opery nášho divadelného večera. Toto je kolobeh hlavnej línie našej inscenácie, ktorú sledujeme. Je to kolobeh spoločnosti, rušený rôznymi vplyvmi a situáciami, ale každá spoločnosť sa vráti ako plynúca voda do svojho koryta späť. „ dodáva Zuzana Fischerová.

V hlavných postavách sa predstavia domáci a hosťujúci umelci. Autorom scény aj kostýmov je David Janošek, svetelný dizajn navrhol Daniel Tesař, zbormajsterkou je Iveta Popovičová, choreografie zostavila Tereza Slavkovská a dramaturgičkou je Alžbeta Lukáčová.

Pripravil: Ľudovít Vongrej

Pietro Mascagni: Sedliacka česť, Ruggero Leoncavallo: Komedianti
Štátna opera v Banskej Bystrici
Premiéry 24. a 25. mája 2019

inscenačný tím

Hudobné naštudovanie: Igor Bulla
Réžia: Zuzana Fischerová
Dramaturgia: Alžbeta Lukáčová
Kostýmy a scéna: David Janošek
Choreografia: Tereza Slavkovská
Svetelný dizajn: Daniel Tesař
Zbormajsterka: Iveta Popovičová

osoby a obsadenie

Pietro Mascagni: Sedliacka česť

Santuzza: Jolana Fogašová, Michaela Šebestová
Turiddu: Paolo Lardizzone, Max Jota
Alfio: Šimon Svitok, Zoltán Vongrey
Lola: Carmen Ferenceiová, Jarmila Balážová
Mamma Lucia: Alena Hodálová, Eva Lucká

Ruggero Leoncavallo: Komedianti

Canio: Paolo Lardizzone, Valter Borin
Nedda: Patrícia Solotruková, Michaela Kušteková
Tonio: Šimon Svitok, Zoltán Vongrey
Silvio: Martin Popovič, Marek Pobuda
Peppe: Michal Hýrošš, Peter Račko
Nedda – alter ego: Tereza Slavkovská

Spoluúčinkuje zbor, balet a orchester Štátnej opery
Koncertný majster: Oldřich Husák

www.stateopera.sk