Štátna opera v Banskej Bystrici uvádza premiéru Donizettiho Favoritky

Do repertoáru Štátnej opery pribudne ďalšie dielo talianskeho belkanta, grand opéra Favoritka od Gaetana Donizettiho. Príbeh veľkej lásky, ktorá sa stala obeťou politických intríg, zaznie v hudobnom naštudovaní Jána Procházku a v réžii debutujúceho Pavla Viechu. Premiéry sa uskutočnia 4. a 5. marca 2022. Dielo prichádza na javisko banskobystrickej scény po 30 rokoch. Favoritka je po nedávno uvedenej Pucciniho Turandot druhou novou inscenáciou aktuálnej sezóny.

Ako uvádza upútavka na webe Štátnej opery, „ústrednou postavou príbehu Favoritky je reálna historická postava Leonora de Guzman, milenka kráľa Alfonza XI. Jej život dodnes obklopuje mnoho mýtov a zrejme práve preto sa stala vhodným dramatickým námetom opery. Leonora bola známa ako aktérka mnohých politických intríg, no napokon našla nezištnú lásku kláštorného novica Ferdinanda – ten kvôli nej dokonca opustil mníšsky život. Leonora však naplno pocítila, že osudu kráľovej favoritky sa nedá len tak uniknúť…“

„Favoritka je ranoromantická opera a zároveň ukážkový produkt svojej doby. Vznikla na objednávku Paríža (so všetkým, čo tradícia francúzskej opery vyžadovala), no ujala sa aj jej talianska verzia – nepochybne aj preto, lebo Donizetti zo svojich pozícií skladateľa talianskeho belkanta vlastne nikdy neustúpil.

Dej je zasadený do Španielska roku 1340 – tento geograficko-historický údaj však nie je až taký podstatný. Ide o príbeh, v ktorom proti sebe stoja osud jednotlivca a osud krajiny, politická a cirkevná moc, kresťanská a moslimská kultúra. Je o emancipácii ženy, o obete, vierolomnosti aj skutočnej láske. O tom, čo je univerzálne a všeľudské.“ uviedla pre čitateľov Opera Slovakia Alžbeta Lukáčová, dramaturgička Štátnej opery v Banskej Bystrici.

Autorom hudby je taliansky skladateľ Gaetano Donizetti (napísal 71 opier), rodák z Bergama, ktorý Favoritku skomponoval už ako skúsený skladateľ. „Spoločným menovateľom viacerých Donizettiho opier seria je hudobná vizualizácia utrpenia ženy, čím z ideovo-dramaturgického (nie hudobného) hľadiska anticipuje Verdiho, ba ešte viac Pucciniho (martýrium Toscy!). Preto väčšina Donizettiho hudobných drám nesie v názve meno hlavnej ženskej hrdinky.“ uvádza v článku Skladateľ z pivnice Gaetano Donizetti historička, muzikologička, publicistka Lucia Laudoniu.

Svetová premiéra Favoritky (v origináli La Favorite) sa s mimoriadnym úspechom konala 2. decembra 1840 v Académie Royale de Musique (dnešná Opéra national de Paris) v Paríži vo francúzštine. Autormi libreta na námet Arnaudovho diela Les Amours malheureux ou le Comte de Comminges (Nešťastní milenci alebo gróf de Comminge), sú Alphonse Royer, Gustave Vaëz a Eugène Scribe. Neskôr vznikla aj talianska verzia (uviedli ju v roku 1842 v Padove) z pera Calista Bassiho, ktorý v librete vykonal niekoľko zmien a v rodnej krajine Donizettiho dielo uvádzali pod viacerými názvami: Elda, Danila, Riccardo e Matilde.

Donizetti Favoritku skomponoval na objednávku Léona Pilleta, riaditeľa Paris Opéry a dielo je vystavané na hudobných základoch viacerých Donizettiho opier. ,,Riaditeľ mu zároveň dal dve úlohy dôležité pre vznik nového diela: 1. dokončiť Vojvodu z Alby; 2. prepracovať Anjela z Nisidy pre opulentnejšie potreby Paris Opéry. Zároveň mal tému opery zmeniť na takú, ktorá by bola dobrá aj pre Taliansko, čomu sa Donizetti úprimne potešil.

Ako skúsený tvorca si dokázal v časovej tiesni poradiť: vo Favoritke našiel spôsob, ako plne zužitkovať hudbu už vytvorenú pre Anjela z Nisidy (pozn. red.: Donizettiho ,,stratená“ opera Anjel z Nisidy vyšla v roku 2020 na DVD nosiči). Použil takmer všetok hudobný materiál, ktorý mal k tejto opere pripravený. Rukopis Favoritky má 637 strán a obsahuje takmer kompletného Anjela, niektoré pasáže pochádzajú aj z opier Pia de‘ Tolomei a z Obliehania Calais. Nádherná Fernandova romanca zo 4. dejstva Spirto gentil (Ange si pur) je prebratá z Vojvodu z Alby. Niektoré časti Anjela boli vyňaté z ďalšej nedokončenej opery semiserie Adelaide.

Príbeh si, najmä v druhej časti, zachoval dosť podobnú dramaturgickú štruktúru, až na niektoré dôležité zmeny prostredia a zmeny vo vokálnych úlohách (v Anjelovi je napr. Don Gaspar bas buffo a hlavná hrdinka koloratúrny soprán podľa vzoru francúzskej Lucie). Donizetti dokomponoval baletné čísla (bez ktorých by francúzska opera nebola francúzskou operou) a podmanivé 4. dejstvo – o ňom sa povráva, že ho vytvoril za jedinú noc.“ približuje v bulletine okolnosti vzniku diela Alžbeta Lukáčová, ktorá viac zaujímavosti prezrádza aj v podkaste Štátnej opery TU…

V histórii 102-ročnej slovenskej profesionálnej opernej scény ide o druhé zinscenovanie diela. Slovenská premiéra tejto opery sa konala 31. januára 1992 v Banskej Bystrici a jej inscenátori na čele s režisérom Mariánom Chudovským (scéna Aleš Votava a kostýmy Peter Čanecký) sa inšpirovali filmovou adaptáciou románu Meno ruže od Umberta Eca so Seanom Connerym. Nová inscenácia Favoritky sa na banskobystrické javisko vracia po 30 rokoch.

„Favoritka je veľmi kvalitný titul talianskeho belcanta z dielne Gaetana Donizettiho, obohatený o francúzske vplyvy. Práve belcantová opera má v našom dlhodobom dramaturgickom pláne stabilné miesto a teraz prišiel čas, aby sme sa vrátili k titulu, ktorý bol v histórii našej scény dôležitým medzníkom. Samozrejme, v novej generačnej výpovedi.“ zdôvodnila pre Opera Slovakia zaradenie titulu do repertoáru divadla Alžbeta Lukáčová.

Štátna opera má výraznú zásluhu na renesancii belcantovej opery na Slovensku a objavovanie neznámych diel raného romantizmu na banskobystrickej scéne pretrváva dodnes. ,,O revival predverdiovskej opery sa Štátna opera programovo usiluje už viac, ako tri desaťročia – v porovnaní s renesanciou belcanta vo svete je však tento záujem oneskorený. Z tohto pohľadu má opera na Slovensku voči nemu stále dlh. Dobrou správou je, že potenciálu tohto dlhu sa dá skvele čerpať, lebo toto štýlové obdobie ponúka množstvo skutočných hudobných klenotov.“ uviedla Alžbeta Lukáčová.

Dôkazom toho je aj fakt, že z bohatej Donizettiho opernej tvorby vo viac ako 60-ročnej histórii našej najmladšej operenej scény, tu doteraz uviedli osem titulov, z toho sedem v slovenskej premiére: Nápoj lásky (slovenská premiéra, 1962), Don Pasquale, Viva la mamma (slovenská premiéra, 1983), Zvonček (slovenská premiéra, 1989), Favoritka (slovenská premiéra, 1992), Linda di Chamounix (slovenská premiéra, 2009), Poliuto (koncertné uvedenie, slovenská premiéra, 2011), Maria Stuarda (slovenská premiéra, 2015).

Z belkantovej ponuky má Štátna opera v súčasnom repertoári Rossiniho Otella či Donizettiho Dona Pasquala a k ním pribudne Donizettiho Favoritka, ktorej premiéry sa uskutočnia 4. a 5. marca 2022. Pôvodný termín (december 2021) muselo vedenie divadla presunúť kvôli pandémii koronavírusu, ktorá narušovala aj plynulosť skúšobného procesu.

„Ide v prvom rade o súčasné spracovanie – so všetkým, čo k tomu patrí. Snahou bolo pripraviť inscenáciu patriacu do 21. storočia, ktorá zároveň rešpektuje základné princípy a estetické rámce predlohy. Poetika je teda tradičná (ak ju teda takto chceme nazývať), vizuál kreatívne ťaží z univerzálnosti príbehu.“ priblížila pre Opera Slovakia novú banskobystrickú inscenáciu Alžbeta Lukáčová a dodáva: „Inscenácia bude obohatením repertoáru vtedy, ak sa podarí dielo kvalitne pripraviť po interpretačnej aj inscenačnej stránke. Samozrejme, je súčasťou dramaturgickej koncepcie, ktorá je dlhodobá, no zároveň veľmi variabilná a vstupuje do nej veľa premenných. Naším cieľom je však predovšetkým ponúknuť skvelý zážitok z hudby a vyťažiť pre divákov čo najviac z potenciálu, ktorý má toto dielo i „sloh“ v ktorom bolo vytvorené.“

Autorom hudobného naštudovania je interný dirigent Štátnej opery Ján Procházka, pre ktorého je to prvé naštudovanie tohto titulu. „Opera sa začína veľmi peknou predohrou, typickou tým, že v nej Donizetti použil témy, s ktorými následne v diele nepracuje a preto je aj charakterovo celkom odlišná. Z množstva pozoruhodných čísel spomeniem napríklad známu Leonorinu áriu z 3. dejstva „O mon Fernand“, ktorá sa uvádza aj koncertne, duet, ktorým končíme prvé dejstvo či Fernandovu romancu „Ange si pur (Spirto gentil)“ zo štvrtého dejstva.

Favoritka je francúzska grand opéra, takže pracujeme s väčším obsadením orchestra, s tubou, tromi trombónmi, štyrmi trubkami, tympanmi, veľkým bubnom, trianglom a úmerne tomu sú viac zastúpené aj sláčikové nástroje. Obdobie belkanta je typické speváckou virtuozitou a technickou náročnosťou vokálnych partov, takže sprievod sólistov, z ktorých každý v rámci svojich interpretačných predstáv cíti individuálne, je veľmi dôležitý, ale hudba to dovoľuje.“ uviedol pre Opera Slovakia Ján Procházka.

Dielo zinscenoval mladý slovenský činoherný režisér Pavol Viecha, ktorý patrí ku generácii mladých slovenských režisérov a Donizettiho Favoritka je jeho prvým režijným stretnutím s operou. V súčasnosti dokončuje svoje doktorandské štúdium na Katedre réžie na VŠMU v Bratislave. Aktívne pracuje v televíznom a divadelnom prostredí. Jeho doterajšie inscenácie dostali pozvania na divadelné festivaly z viacerých krajín (Monako, Čierna Hora či Kanada). Spolupracuje s bratislavským divadlom nevidiacich a zrakovo postihnutých hercov Zrakáč, ktorého tvorba je aj súčasťou repertoáru Slovenského národného divadla, s Mestským divadlom Žilina i s viacerými nezávislými divadelnými súbormi.

Zaujímavosťou je, že v magisterskom ročníku štúdia réžie na VŠMU bol pedagógom Pavla Viechu Marián Chudovský, ktorý zhodou okolností zinscenoval pred 30 rokmi v Banskej Bystrici prvé slovenské uvedenie Favoritky. Napriek tomu, že mladý tvorca s Mariánom Chudovským o diele diskutoval, prichádza s vlastnou koncepciou.

„Keď som si prvýkrát vypočul Favoritku a prečítal libreto, bol som veľmi prekvapený z kvality tohto diela. Myslím, že hudba tejto opery dokáže zaujať aj bežného diváka a nie je na počúvanie komplikovaná. Hneď od začiatku som vedel, že mám v hudbe dobrého partnera, ktorý dokáže udržať pozornosť diváka a dynamiku príbehu, a že mi zároveň ako režisérovi rozväzuje ruky. Donizettiho Favoritka je dielo z obdobia belkanta, ktoré je typické virtuóznym spievaním a aj jeho inscenovanie bolo hľadaním kompromisov. Mojím zámerom bolo, aby sa sólisti pri svojich výkonoch cítili komfortne, pretože to považujem za súčasť diváckeho zážitku.

Favoritka má ambíciu zaujať široké spektrum divákov. Hudobný aj dramatický potenciál diela je vysoký a mojím cieľom, ako aj cieľom celého inscenačného tímu, bolo vyťažiť z tejto naozaj kvalitnej opery čo najviac. Z režijno-dramaturgického pohľadu je na Favoritke zaujímavý stret viacerých rovín. V príbehu diela proti sebe stoja osud jednotlivca a osud krajiny, politická a cirkevná moc či kresťanská a moslimská kultúra.

Libreto opery je umne napísané. Ponúka silné a dramatické situácie, výrazné charaktery a rôzne interpretačné roviny vybraných motívov. Osobne ma na Favoritke zaujala silná postava kráľovej prvej milenky, favoritky Leonory, o ktorej by sme mohli bez preháňania povedať, že patrí k zástupkyniam emancipovaných dramatických hrdiniek svetovej opernej tvorby. Verím, že z mojej spolupráce s Michaelou Šebestovou a Teréziou Kružliakovou, predstaviteľkami Leonory, vzíde silná a pôsobivá dramatická postava.

Za zaujímavý pokladám aj konflikt politických a cirkevných hodnostárov, na ktorý autor diela nazerá s nadhľadom a nevkladá divákovi vlastný názor, na koho stranu sa v rozkole postaviť. Pre dnešok je komunikatívna aj rovina stretu dvoch náboženských kultúr – kresťanstva a islamu. Príbeh sa totiž odohráva v dobe, keď Pyrenejský polostrov pokladala za svoj domov početná moslimská komunita, ktorú však kresťanskí panovníci systematicky a násilne vytláčali z európskeho kontinentu. Favoritka sa odohráva tesne po tomto „vysídlení” a divák si to bude môcť všimnúť aj v našej interpretácii.

Otázkou a hlavnou výhradou mnohých operných divákov je miera aktualizácie dobového kontextu libreta opery vo forme scény či kostýmov. Týchto návštevníkov rád ubezpečím, že naša inscenácia sa síce po výtvarnej stránke neodohráva v stredovekom Španielsku, no jej aktualizácia nie je násilná či vulgárna a rešpektuje autorov vklad a čítanie diela.“ uvádza režisér Pavol Viecha, ktorý dodáva, že pristúpil aj k viacerým menším škrtom. „Vynechali sme miesta, pri ktorých sme dospeli k názoru, že by ich dnešný divák nemusel plnohodnotne spracovať. Nadobudli sme pocit, že tento nános dobovosti, ktorý pri uvedení diela pred 182 rokmi fungoval, by bol pre dnešného diváka zdĺhavý a spomaľoval by dynamiku inscenácie.“

Kostýmy navrhla Dáša Veselovská, autorom scény a svetelného dizajnu je Ján Ptačin, zbory pripravila Iveta Popovičová, choreografkami sú Lucia Bielik a Michaela Šeligová a dramaturgičkou je Alžbeta Lukáčová.

V alternáciách sa predstavia domáci a hosťujúci umelci Michaela Šebestová a Terézia Kružliaková (Leonora de Guzman), Paolo Lardizzone a Jakub Pustina (Fernando, kláštorný novic), Šimon Svitok a Zoltán Vongrey (Alfonso XI, kastílsky kráľ), Ivan Zvarík a Ondrej Mráz (Baldassare, opát kláštora a otec Fernanda), Peter Račko a Martin Gyimesi (Don Gasparo, kráľovský dôstojník), Katarína Procházková a Zuzana Ballánová (Inés, Leonorina dôverníčka). Spoluúčinkuje orchester, zbor a balet Štátnej opery. Keďže sa Favoritka nehráva často, účinkujúci toto dielo naštudovali po prvýkrát.

Najbližšou premiérou banskobystrickej Štátnej opery bude 27. mája 2022 detská opera Malý princ od Rachel Portman. Pôjde o zhudobnený príbeh známej knihy Antoine de Saint-Exupéryho.

Pripravil: Ľudovít Vongrej