Štátna opera v Banskej Bystrici uvádza premiéru klasickej operety Franza Lehára Paganini

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V Banskej Bystrici je dlhoročným zvykom uviesť v decembri novú operetnú inscenáciu. Vedenie Štátnej opery sa rozhodlo, že v tomto roku to bude titul, ktorý rozpráva úryvok zo života slávneho talianskeho husľového virtuóza Niccola Paganiniho. Dielo zaznie v hudobnom naštudovaní Jána Procházku a v réžii Dany Dinkovej. Premiéry sa uskutočnia 9. a 10. decembra 2022.

„Ako už názov napovedá, opereta Paganini je inšpirovaná životom známeho husľového virtuóza Niccola Paganiniho. Ide v podstate o výsek jeho života, ktorý sa viaže na obdobie pôsobenia v meste Lucca. Ďalšou aktérkou príbehu je sestra Napoleona Bonaparteho Mária Anna Elisa. Obe hlavné roly (ale i ďalšie, ako napr. Elisin manžel Felice) sú reálnymi historickými postavami a reálne je aj prostredie, v ktorom žili a v ktorom sa dej odohráva.

Niccolò Paganini (1782 – 1840), autor obrazu: Eugène Delacroix

Samotný príbeh je však vymyslený a nadväzuje na rad historiek, ktoré sa o Paganinim už počas jeho života šírili. Vykresľovali ho ako démonického človeka a huslistu, ktorý má zmluvu s diablom či ako osudového zvodcu. V skratke ide o ľúbostný vzťah Paganiniho, ktorý príde koncertovať do mesta Lucca, so spomínanou vydatou grófkou Annou Elisou, o tom, že údajne zabil soka v láske, a preto musí utiecť za hranice kniežatstva.

Príbehom sa vinie aj niekoľko bočných dejových línií, ktoré obsahujú bežné operetné typy a scény (mladokomické i starokomiecké postavy, scéna v preoblečení a pod.).“ predstavila pre Opera Slovakia príbeh nového repertoárového prírastku banskobystrickej Štátnej opery dramaturgička Alžbeta Lukáčová.

,,Opereta Paganini bola súčasťou dramaturgického plánu Štátnej opery už v období pred pandémiou. Chceli sme sa k nej vrátiť po 46-tich rokoch od jej prvého (a zatiaľ aj posledného) uvedenia v roku 1974. Všetko sa však zmenilo a premiéra sa nemohla uskutočniť. Jej čas však napokon prišiel v tradičnom decembrovom termíne, kedy takmer každý rok uvádzame operetu.

Franz Lehár vo svojom apartmáne vo Viedni v roku 1918, foto: Charles Scolik

Paganini je z hľadiska dramaturgie divadla dobrou voľbou, pretože patrí k tomu najlepšiemu, čo v tomto hudobnodramatickom druhu vzniklo. Ide o Lehárovo fortieľne dielo zo zrelého tvorivého obdobia, aj keď sa jeho popularita nemôže porovnávať napríklad s Veselou vdovou. Napriek tomu sa veľmi teším, že túto operetu pre Banskú Bystricu opäť objavíme, pretože spoznávať diela operetných velikánov v širšom diapazóne stojí za viac, než hrať iba niekoľko vychytených diel.“ uviedla k zaradeniu Paganiniho do repertoáru banskobystrickej Štátnej opery.

Svetová premiéra Lehárovej operety Paganini sa konala 30. októbra 1925 v Johann Strauss Theater vo Viedni. Autormi libreta sú Paul Knepler a Béla Jenbach. ,,Operetou Paganini (1925) Lehár dospel k novému hudobnému výrazu, ktorý rozvíjal až do konca svojej tvorby. Práve tu po prvýkrát nachádzame rozmerné molové kantilény, také typické pre jeho neskoré diela. Prostredníctvom nich exponoval rozmer citov a vášne v dielach do nebývalých rozmerov.“ uvádza Alžbeta Lukáčová v článku Franz Lehár a jeho Zem úsmevov.

F. Lehár: Paganini, Štátna opera v Banskej Bystrici, 2022, Dušan Šimo (Niccolò Paganini), zbor, foto: Zdenko Hanout

,,Ľudia vždy túžia po rozprávkových príbehoch o láske, ktoré sú väčšinou odozvou ich nesplnených túžob a citov. Veselá vdova, ale aj ďalšie Lehárove diela – pripomeniem najslávnejšie: Gróf z Luxemburgu, Cigánska láska, Ideálna manželka, Konečne sami, Kde škovránok spieva, Modrý mazur, Kráľovná tanga, Frasquita, Žltý kabát, Clo-Clo, Paganini, Cárovič, Frederika, Zem úsmevov, Krásny je svet, Giuditta – boli a zostanú odrazom najskrytejších romantických túžob tých divákov, ktorí zastali stáť na prahu rozporuplnejších emocionálnych túžob a umeleckých obrazov.“ napísala muzikologička a recenzentka Terézia Ursínyová v článku Franz Lehár, génius operety v moll.

Na banskobystrickom javisku Paganiniho prvýkrát uviedli 14. decembra 1974 v slovenskom jazyku – libreto z nemčiny preložil Koloman Čillík, režisér prvého banskobystrického uvedenia. V tomto istom preklade, avšak s novou prózou z pera Alžbety Lukáčovej, zaznie aj nové banskobystrické naštudovanie, ktorého premiéra sa uskutoční 9. a 10. decembra 2022.

F. Lehár: Paganini, DJGT Banská Bystrica, Emília Chudovská (Bella Giretti), Štefan Babjak (Pimpignionne), zdroj foto: súkromný archív Babjakovcov

„Paganini je opereta „klasického“ strihu a je zrelým dielom vynikajúceho operetného skladateľa Franza Lehára. Dielo vzniklo v roku 1925, teda v období, keď už bol na vrchole slávy a dovolil si po prvýkrát experiment: ukončiť dielo sklamaním a rozchodom – nie happy endom, typickým pre operetný divadelný druh. Táto opereta mala napriek tomu úspech, ktorý jej nepochybne priniesla aj páčivá hudba, inšpirovaná velikánmi klasickej hudby, najmä Giacomom Puccinim, ktorého Lehár veľmi obdivoval. Z tohto pohľadu sa do repertoáru Štátnej opery dostáva kvalitné dielo kvalitného skladateľa. Operetu Paganini naše divadlo už raz inscenovalo, takže jej znovuuvedenie nie je vstupom do neznámej rieky. Je zároveň osviežením operetného repertoáru po opakovanom uvádzaní všeobecne známych diel.“ priblížila čitateľom Opera Slovakia dielo Alžbeta Lukáčová.

K novému predstaveniu dodáva: „Inscenácia bude „klasicky“ zasadená do obdobia, ktoré libreto jasne definuje a rámcuje ho výsek zo života Niccola Paganiniho a jeho pôsobenia v talianskom meste Lucca. Napokon, ide o inscenáciu operety, ktorej ambíciou je ľudí zabaviť a vzdialiť od dennej rutiny aj prostredníctvom „rozprávkového“ príbehu a dobovej výpravy.“

Vypočujte si tiež podcast:

(Paganini: stručný sprievodca Lehárovou operetou)

O operetné (a aj muzikálové) inscenácie je v Štátnej opere v Banskej Bystrici dlhodobý mimoriadny divácky záujem. Obľubuje ich veľmi široké vekové spektrum návštevníkov a bývajú takmer vždy vypredané. ,,Aktuálne máme v repertoári štyri operety: Čardášovú princeznúGrófku Maricu Emmericha Kálmána, Slečnu vdovu banskobystrického skladateľa Jána Móryho a Hrnčiarsky bál Gejzu Dusíka. Práve Hrnčiarsky bál má pred sebou už len jedno uvedenie – derniéru, ktorá sa uskutoční v marci budúceho roku. Tým uzavrieme 10-ročnú existenciu tejto inscenácie v našom repertoári. Nahradí ju nový titul – Paganini.“ informovala Alžbeta Lukáčová.

Na otázku, aká je tradícia uvádzania operety v Banskej Bystrici počas jej viac ako 60-ročnej histórie, Alžbeta Lukáčová odpovedala: „Obrazne by sa dalo povedať, že opereta je priamo v DNA dnešnej Štátnej opery. V roku 1959, keď naše divadlo vzniklo, sa totiž volalo Spevohra Divadla J. G. Tajovského a opereta patrila k dôležitým zložkám repertoáru. Hneď v prvej sezóne sa hrala hudobná komédia Módny ateliér, v druhej pribudla Dusíkova opereta Hrnčiarsky bál. Dá sa povedať, že súčasťou takmer každej sezóny bolo uvedenie operetného diela a Štátna opera sa tejto tradície drží dodnes. Operete patrí koniec roka – decembrová premiéra a silvestrovské predstavenie.“

F. Lehár: Paganini, Štátna opera v Banskej Bystrici, 2022, Helena Becse Szabó (Maria Anna Elisa), Martin Gyimesi (Niccolò Paganini), foto: Zdenko Hanout

Inscenáciu vytvoril prevažne domáci tím tvorcov. Dana Dinková, aktuálne riaditeľka Baletu Štátnej opery je režisérkou, ktorej tvorba je veľmi obľúbená. Na našom javisku už inscenovala rad operiet, opier či hudobno-dramatických a tanečných diel, ktoré autorsky pripravila vrátane libreta. Navyše, má za sebou réžiu viacerých životopisných diel, spomeniem Mozarta, Verdiho, Edith Piaf a ďalších. Aj vzhľadom na multižánrovosť Paganiniho padla voľba na ňu. Tak, ako sa snažíme vyjsť v ústrety režisérom a režisérkam, rešpektujeme predstavu a fakt, s kým sa im dobre spolupracuje aj pri scénických a kostýmových výtvarníkoch. V prípade Dany Dinkovej je to scénografka Lucia Šedivá a kostýmová výtvarníčka Adriena Adamíková, ktorá pri tvorbe kostýmov spolupracuje aj s Luciou Šedivou.“ predstavila inscenátorov Alžbeta Lukáčová.

Dielo zaznie v hudobnom naštudovaní dirigenta Štátnej opery Jána Procházku, ktorý sa s Lehárovou hudbou nestretáva po prvý raz. Ešte ako nový zamestnanec banskobystrickej Štátnej opery v roku 2005 bol asistentom dirigenta pri naštudovaní Lehárovej najznámejšej operety Veselá vdova v réžii Dany Dinkovej (bola to jej prvá režijná práca s operetou). V rokoch 2011 a 2012 spolupracoval na dvoch Lehárových operetách Cigánska láska a Cárovič ako zbormajster. Cároviča neskôr prebral aj ako dirigent a pod jeho taktovkou predstavenie znelo až do svojej derniéry. V roku 2016 sa podpísal pod hudobné naštudovanie operety Zem úsmevov.

F. Lehár: Paganini, Štátna opera v Banskej Bystrici, 2022, Helena Becse Szabó (Maria Anna Elisa), Eva Lucká (Corallina), Martin Gyimesi (Niccolò Paganini), Martin Popovič (Hrbáč Beppo), balet, foto: Zdenko Hanout

„Lehár je skladateľ s dôrazom na melodiku. Jednotlivé hudobné čísla sú svieže, spevné a formovo nenáročné. Lehár sa pokúšal o náročnosť vo svojich finálových častiach. Ako aj v Zemi úsmevov, aj v operete Paganini prináša vo finále svoju osobitú kompozičnú črtu. Zem úsmevov sa niekedy dokonca považuje za operu. Moja osobná skúsenosť to však nepotvrdzuje. Paganini – už názov napovedá, o čom asi opereta bude. O slávnom huslistovi, géniovi, umelcovi, mágovi v hre na husliach, virtuózovi… Preto Lehár na dvoch miestach tohto diela využil sólovú hru na husle na väčších hudobných plochách. Hneď v úvode a neskôr vo finále druhého dejstva. Snažil sa vyobraziť Paganiniho genialitu, čiže náročnosť sólového partu si vyžaduje skúseného a technicky zdatného sólistu.

Samotnú postavu Paganiniho napísal Lehár pre tenor. V speváckych partoch, predovšetkým hlavných postáv Anny Elisy (soprán) a Paganiniho, sú vysoké nároky na techniku spevu. Sviežosť a odľahčenosť ďalších dvoch postáv Belly (soprán) a Pimpinelliho (tenor) však náročnosť dvoch hlavných postáv prekrýva. Niet operety bez humoru a opereta Paganini je toho dôkazom.

Keďže naštudovanie prebiehalo od roku 2019, mal som dostatok času detailne prelúskať partitúru. Táto premiéra sa mala totiž konať pred tromi rokmi, ale jej uvedenie narušila pandémia. S režisérkou Dankou Dinkovou sme si v rámci našej predstavy a koncepcie diela vytvorili svoju verziu Paganiniho. Urobili sme zopár razantných škrtov, ale len vo finálových častiach. Boli potrebné kvôli dynamike deja – išlo nám o tzv. dejový spád. Myslím, že naša predstava sa podarila. Ale to už, samozrejme, nech posúdia diváci.“ uviedol pre Opera Slovakia Ján Procházka.

F. Lehár: Paganini, Štátna opera v Banskej Bystrici, 2022, Michaela Kušteková (Bella Giretti), Katarína Procházková (Maria Anna Elisa), foto: Zdenko Hanout
F. Lehár: Paganini, Štátna opera v Banskej Bystrici, 2022, Helena Becse Szabó (Maria Anna Elisa), Martin Gyimesi (Niccolò Paganini), zbor, foto: Zdenko Hanout

Javiskovú podobu dielu dala Dana Dinková, ktorá má už viaceré skúsenosti s réžiou operety či už na domácej banskobystrickej scéne alebo v Českej republike. S operetou Paganini sa ako inscenátorka stretla po prvý raz. „Dej opisuje úryvok zo života slávneho virtuóza s mileneckým vzťahom, ktorý poukazuje na to, ako Paganini uprednostnil hudbu pred svojou vášňou k ženám. Pri inscenovaní sme sa s realizačným tímom snažili čo najviac dodržať libreto, aby sme čo najrealistickejšie vykreslili jeho búrlivý život. V rámci dramatizácie príbehu sme pristúpili aj k škrtom, pretože inscenovať tak vášnivý a bohémsky život, aký mal Paganini, prostredníctvom valčíkov a ľúbivých melódií bolo veľmi náročné.

Keďže mám veľmi rada biografické diela, Paganini bol pre mňa po Božskom Amadeovi, Verdim či Edit Piaf, ktorých životopisné predstavenia som vo svojich autorských inscenáciách v Banskej Bystrici režírovala, ďalšou veľkou osobnosťou a inšpiráciou. Veľmi som sa na túto produkciu tešila.

F. Lehár: Paganini, Štátna opera v Banskej Bystrici, 2022, Dušan Šimo (Niccolò Paganini), foto: Zdenko Hanout

Pri vizuálnej podobe inscenácie som spolupracovala so svojou dlhoročnou spolupracovníčkou, scénografkou Luciou Šedivou. Paganini mal k husliam taký silný vzťah, že ich uprednostnil aj pred ženami. Preto sme sa rozhodli umiestniť na scénu veľké husle ako základný dominantný symbol, ktorý rozličným spôsobom tvorivo spracovávame. Scéna našej inscenácie nepopisuje dejové prostredia, je skôr abstraktná, postavená na symbolizme. 

Kostýmy navrhla Adriena Adamíková, s ktorou som sa usilovala o to, aby kostýmy boli zasadené do talianskeho prostredia Paganiniho doby, teda prvej polovice 19. storočia, a vhodne podporili dej a dianie na scéne. Pani Adamíková sa však odsťahovala do USA, takže realizáciu kostýmov prevzala Lucia Šedivá. Pre mňa je zaujímavé, že sa tu stretávajú a dopĺňajú oba rukopisy.“ uviedla pre Opera Slovakia Dana Dinková.

Vypočujte si tiež podcast:

Hlavné postavy stvárnia v alternáciách domáci aj hosťujúci umelci: Dušan Šimo a Martin Gyimesi (Niccolò Paganini), Katarína Procházková a Helena Becse Szabó (Maria Anna Elisa), Peter Račko a Tomáš Dedič (Giacomo Pimpinelli), Michaela Kušteková a Zuzana Ballánová (Bella Giretti). Ďalej účinkujú Daniel Výrostek (Felice Bacciocchi), Ján Haruštiak (Bartucci), Radoslav Kuric (Gróf Hédouvlle), Anna Martinelliová (Grófka De Laplace), Martin Popovič (Hrbáč Beppo), Eva Lucká (Corallina), Juraj Smutný (Foletto), Gabriel Sarossy (Hostinský), Jozef Maliňák (Marco), Juraj Kašša (Philippo), Igor Kúchen (Emanuele). Spoluúčinkuje orchester a zbor Štátnej opery a Balet Štátnej opery, koncertný majster je Oldřich Husák.

Najbližšou premiérou Štátnej opery v Banskej Bystrici bude veristická opera Andrea Chénier od Umberta Giordana v máji 2023.

Pripravil: Ľudovít Vongrej

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár