Banská Bystrica – V decembri prichádza Štátna opera pravidelne s premiérou operety. V jubilejnej sezóne to bude Slečna vdova od banskobystrického rodáka Jána Móryho. Situačná komédia, točiaca sa okolo vtipne prepletenej siete medziľudských vzťahov, zaznie v hudobnom naštudovaní Jána Procházku a v réžii Tomáša Ondřeja Pilařa v premiére 13 a 14. decembra 2019.
Slečna vdova je po Foersterovej Eve druhou novou inscenáciou 61. sezóny Štátnej opery. Jej vedenie sa rozhodlo uviesť dielo banskobystrického skladateľa a hoteliéra Jána Móryho (1892 – 1978), ktorého operetná tvorba na scéne jeho rodného mesta ešte nikdy nezaznela. Ako uvádza dramaturgička Alžbeta Lukáčová, Slečna vdova patrí k jeho najvydarenejším dielam, ktorá sa uvádzala aj pod názvami Jeho tri vdovy, Douglas a jeho ženy či Die verte von rechts.
Historička Marianna Bárdiová dopĺňa: Ján Móry sa v hudobnej tvorbe inšpiroval textami maďarských, nemeckých a slovenských básnikov. V piesňových cykloch a orchestrálnych skladbách spracoval ľudové piesne zo Spiša, Zemplína i Podpoľania. V jeho zvukomalebných symfonických dielach cítiť zasa inšpirácie z tatranskej prírody. Je autorom viacerých sakrálnych skladieb, úspešných tanečných orchestrálnych kompozícií a 12 hudobnodramatických diel. Svojou tvorbou ako jeden z prvých skladateľov propagoval slovenskú hudobnú kultúru v zahraničí. Operetná tvorba Jána Móryho vypĺňa dôležitý priestor zrodu a vývoja slovenskej operetnej tvorby v prvej polovici 20. storočia“.
Svetová premiéra Slečny vdovy sa konala 20. januára 1935 v Zemskom divadle v Brne v réžii známeho českého herca a režiséra prvorepublikových filmov Oldřicha Nového, ktorý si zahral aj postavu Douglasa, a je autorom českých textov piesní operety. Slovenskú premiéru uviedlo Slovenské národné divadlo 5. októbra 1940 v hudobnom naštudovaní J. V. Schöffera a v réžii Drahoša Želenského. Cherry stvárnila Mimi Kišoňová-Hubová a v role Douglasa s názvom Cudzinec sa predstavil František Krištof Veselý. Následne ju v roku 1942 zaradilo do repertoáru aj Slovenské ľudové divadlo v Nitre, pod názvom Vdova spadlá s neba. Inscenáciu už odvtedy u nás neuviedli a po prvýkrát príbeh tejto zabudnutej operety ožije aj na javisku Štátnej opery v Banskej Bystrici.
,,S menom Jána Móryho som sa stretávala ako rodená Banskobystričanka od svojej ranej mladosti. Priznám sa, že najskôr som ho evidovala prostredníctvom pamätnej tabule na Potravinách u Klimov, čo je móryovský dom priamo na Námestí SNP. Počas vysokej školy som sa k nemu dostávala nepriamo, prostredníctvom svojej práce o myjavskom primášovi Samkovi Dudíkovi, ktorého zlatá éra pôsobenia sa s Mórym v podstate prelína. No a napokon to boli mnohé rozhovory s muzikologičkou Mariannou Bárdiovou, ktorá o ňom neskôr napísala skvelú monografiu.
Móry sa mi od začiatku javil ako zaujímavá postava dejín slovenskej hudobnej tvorby, ako inšpiratívny človek celým svojím životným príbehom. Stelesňoval pre mňa obdobie zašlého starého sveta, ktorý tu už nie je, no prostredníctvom hudby ho vieme sprítomniť. Imponovala mi aj jeho tvorba, ktorá vznikala z rýdzej potreby umelecky sa vyjadriť a popri tom sa nehrala na niečo, čo nie je – sám Móry chcel, aby sa (ak hovoríme o jeho operetnej či spevohernej tvorbe) ľudia cítili dobre, aby sa zabavili a zabudli na starosti.“ uviedla pre Opera Slovakia k osobe skladateľa Jána Móryho dramaturgička Štátnej opery Alžbeta Lukáčová a k uvedeniu jeho operety Slečna vdova dodáva:
Z diel, s ktorými som sa mala možnosť prostredníctvom p. Bárdiovej a fondov Literárneho a hudobného múzea pri Štátnej vedeckej knižnici zoznámiť sa mi ako najvhodnejšie dielo pre uvedenie zdala Slečna vdova. Jednak pre už spomínanú nostalgiu 30. rokov a jednak pre skvelé, skoro filmové libreto. Vo vzťahu k tomuto žánru sa mi zdalo ako najvhodnejšie vymaniť sa z určitého stereotypu „uhorských“ operiet Kálmána či viedenských Lehároviek a Straussoviek. Móry nás preniesol do romantického príbehu doby, ktorú máme prostredníctvom rodinnej pamäte v sebe.„
V Štátnej opere uvedú Slečnu vdovu po prvýkrát a pripravenej fáze predchádzali viaceré procesy ako aj samotná úprava. ,,Dielo sa rodilo pod našou kuratelou. V čase, keď sme sa rozhodli pre jeho uvedenie existovalo len akoby virtuálne. Nemalo ho vo svojej ponuke žiadne vydavateľstvo. Prvá verzia Slečny vdovy, ktorú som poznala, bola jej rukopisná partitúra a viacero textových kníh, ktoré sa nachádzali v skladateľovej pozostalosti v Literárnom a hudobnom múzeu v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici. Vnuk Jána Móryho Christian Kammel nám potom dodal klavírny výťah a aj orchestrálne party. Jednotlivé súčasti hudobné a textové diela však na viacerých miestach nekorešpondovali, poradie scén partitúry a klavírneho výťahu nekopírovalo textovú knihu, niekde sa rôznili tóniny jednotlivých hudobných častí, inde dokonca i účinkujúce postavy.
Už na začiatku sme teda v trojici ja, ako dramaturgička, Tomáš Ondřej Pilař – režisér a Ján Procházka – dirigent pripravili koncepciu diela, ktorá vychádzala z českej textovej knihy. V prípade Slečny vdovy je rovnako ako žánrové označenie opereta (sám Móry toto dielo zaraďoval medzi operety) priliehavý aj názov hudobná spevohra – obsahuje totiž veľmi vysoký podiel hovoreného textu. Je to logické, ak prihliadneme na fakt, že na vzniku diela sa podieľal aj Oldřich Nový (stvárnil aj hlavnú postavu Douglasa), ktorý sám seba skôr považoval za herca, než speváka.
Pôvodná podoba diela teda skôr predstavuje hru so spevmi vo formáte, aký poznáme napr. z jeho filmu Kristián. Vzhľadom na to, že sme mali záujem vytvoriť dielo v štýle operety, hovorené texty sme pomerne výrazne zredukovali. Celá textová kniha vrátane spievaných častí bola preložená do slovenčiny Marekom Kundlákom a do „živej“ podoby dozrela ďalším obrusovaním inscenátorov.“ uviedla k úpravám titulu Alžbeta Lukáčová.
,,Slečna vdova je typickou operetou, ktorá z hľadiska naplnenia podstaty svojho žánra obsahuje všetko, čo má: teda najmä mix lásky a humoru v spleti zápletiek medzi protagonistami príbehu. Vyskytuje sa tu vedúci motív lásky mladej ženy (Cherry – v operete všeobecne postavy tzv. primadony) k bonvivánovi, v našom prípade Douglasovi. Jej naplnenie však musí prejsť rôznymi peripetiami, ktorých súčasťou je zámena postáv, nedorozumenia či prekvapenia. Máme tu aj subretu (Fleurette), ktorá zase tvorí komický pár s Majouletom a tvorí paralelný ľúbostný príbeh tak, ako to v operete býva. K atraktivite príbehu nesporne prispievajú aj zaujímavé prostredia nekonvenčného marseillského nočného podniku či noblesného šľachtického sídla na škótskom vidieku. No a netradične nemáme v príbehu ani jednu vyslovene zápornú postavu. Príbeh letí závratným tempom a vďaka libretu Móryho a Oldřicha Nového je mimoriadne šarmantný a nevtieravo vtipný.“ priblížila Alžbeta Lukáčová čitateľom Opera Slovakia príbeh operety.
Slečnu vdovu v Banskej Bystrici hudobne naštudoval domáci dirigent Ján Procházka a dielo zinscenoval hosťujúci český režisér Tomáš Ondřej Pilař, súčasný šéf opery Divadla J. K. Tyla v Plzni, ktorý sa na javisko Štátnej opery v Banskej Bystrici vrátil po dvoch rokoch, kedy tu uviedol Kálmánovú operetu Grófka Marica.
,,Slečna vdova je situační komedie točící se kolem vtipně propletené sítě mezilidských vztahů. Ústřední dějová linka sleduje příběh mladé zasněné umělkyně Cherry, která se chce vymanit ze současného angažmá kabaretní tanečnice, a které splní osud její přání tím nejpřekvapivějším způsobem. Jako režiséra mě na ději této operety nejvíce baví množství nečekaných zvratů rozehraných zhruba patnácti skvěle vystavěnými postavami, mezi nimiž se musí najít snad každý! uviedol pre Opera Slovakia Tomáš Ondřej Pilař, ktorý doposiaľ režíroval viac opier ako operiet, ale vždy sa na stretnutie s týmto ,,ľahším“ žánrom teší.
,,Pro režiséra je to vždy určitý trénink řemesla, protože opereta musí mít skvěle vybudované situace, dramatický rytmus a tah, vtip a jakékoliv hluché místo je ihned viditelné – což se, mezi námi, v operních inscenacích snáze skryje. Tato konkrétní opereta se vyznačuje netradičním poměrem mezi vysokým množstvím mluvené prózy a relativně nízkým počtem hudebních čísel, takže o to musí být tato práce čistější. A abych byl upřímný, jsem překvapen, že se toto skvělé dílo slovenského autora běžně nehraje. Má totiž všechny předpoklady pro to být zábavnou a poutavou podívanou. dodal k slovenskej operete režisér.
K javiskovej podobe diela Tomáš Ondřej Pilař pre Opera Slovakia uvádza: ,,Moje režijní představa se odvíjí od poetiky černobílých meziválečných filmů, jejichž kouzlo je nadčasové. I moje režie se snaží být vkusná, decentní, elegantní a poetická. Diváci se můžou těšit na nádherné dobové kostýmní modely Aleše Valáška a scénu, která nás zavede do dvou zcela kontrastních prostředí, v níž je příběh rozehrán střemhlavou dramatickou rychlostí. A závěrem všem divákům doporučuji, aby si dopředu nečetli obsah, neboť příběh je tak napínavý a netradiční, že by byla škoda připravit se o překvapení!„
Autorom scény a kostýmov je Aleš Valášek, bory pripravila Iveta Popovičová, choreografie Zuzana Andelová. V hlavných postavách sa v alternáciách predstavia Katarína Procházková / Helena Becse Szabó (Cherry), Dušan Šimo / Peter Svetlík (Douglas), Peter Račko / Tomáš Dedič (Bob), Oľga Bezačinská (Fleurette), Michaela Kušteková / Oľga Bezačinská (Evelyne), Marián Hadraba / Martin Popovič (Majoulet), Oľga Hromadová (Patrizia), Radoslav Kuric (Morphy), Alena Hodálová (Rosalie) a ďalší.
Na otázku, čím je opereta Slečna vdova špecifická a aká je jej interpretačná história na Slovensku Alžbeta Lukáčová odpovedala:
,,Slečna vdova aj jeho ďalšie hudobno-dramatické diela sú produktom svojej doby a zároveň svedectvom o Jánovi Mórym, jeho naturele, vkusovej orientácii i skladateľskej zručnosti. Do určitej miery má skladateľova tvorba aj prvolezecký význam: pripravila pôdu na obrovskú módnu vlhu tzv. tanečnej šlágrovej tvorby 30. rokov a slovenskej autorskej operety, ktorú reprezentuje najmä Gejza Dusík. Slečna vdova je v pravom slova zmysle československé dielo. Prináša poetiku a určitý umelecký sentiment, ktorý si spájame s noblesou 1. Československej republiky a jej prvých zvukových filmov.
Nie je to čardášová kálmánovská opereta s často prítomnými exotickými Rómami ani Lehár s alúziami nobilitného prostredia rakúskeho kultúrneho okruhu. Najmä libretisti citlivo pracovali s „operetnou štylizáciou“, ktorá zvyčajne robí jej jazyk trochu neprirodzeným a vzdialeným súčasnej reči. Slečna vdova je preto omnoho civilnejšia, možno povedať dokonca – filmovejšia. Napriek tomu, že používa jazyk so všetkými znakmi doby, ktorá už dávno uplynula. Atmosféru príbehu, samozrejme, tvorí hudba – nebojím sa ju nazvať móryovskou. Móry bol totiž svoji založením lyrik a mal zmysel pre páčivé melódie. Tie vedel pútavo a farebne zinštrumentovať. Tak, aby bol výsledok príjemný, o čo v konečnom dôsledku ide aj nám.
Po Slečne vdove Štátna opera uvedie Pucciniho operu Turandot, ktorej premiéra sa uskutoční 29. a 30. mája 2020.
Pripravil: Ľudovít Vongrej
Hudobné naštudovanie a dirigent: Ján Procházka
Réžia: Tomáš Ondřej Pilař
Dramaturgia: Alžbeta Lukáčová
Scéna a kostýmy: Aleš Valášek
Choreografia: Zuzana Andelová
Zbormajsterka: Iveta Popovičová
Osoby a obsadenie:
Cherry: Katarína Procházková / Helena Becse Szabó
Douglas: Dušan Šimo / Peter Svetlík
Bob: Peter Račko / Tomáš Dedič
Fleurette: Michaela Kušteková / Oľga Bezačinská
Evelyne: Ivana Kurtulíková / Michaela Kušteková
Majoulet: Marián Hadraba / Martin Popovič
Patrizia: Oľga Hromadová
Morphy: Radoslav Kuric
Rosalie: Alena Hodálová
Flaubert: Slavomír Macák
Beautrac: Daria Bukhman
Reverend: Igor Kúchen
Hophouse: Anton Kožák
Miss. Cowvless: Anna Martinelliová
Miss. Dunning: Darina Kunková
Butler: Ján Haruštiak
Sluha: Dušan Kubíny
Spoluúčinkuje orchester, zbor a balet Štátnej opery
Koncertný majster: Oldřich Husák
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.