Štátna opera v Banskej Bystrici uvádza Verdiho La traviatu

Banská Bystrica – Prvou premiérou opernej sezóny 2017/2018 banskobystrickej Štátnej opery bude Verdiho La traviata. Tragicky končiaci sa príbeh známej parížskej kurtizány Violetty Valéry, ktorý patrí do zlatého fondu opernej literatúry, zaznie v hudobnom naštudovaní Lorenza Tazzieriho a v réžii Dany Dinkovej. Premiéra 20. októbra bude zároveň otváracím predstavením medzinárodného hudobného festivalu Operalia Banská Bystrica 2017.

Verdiho opera La traviata vznikla na námet svetoznámeho románu Alexandra Dumasa mladšieho Dáma s kaméliami. Autorom libreta je známy taliansky libretista Francesco Maria Piave. Predlohou románu a aj opery bola skutočná osoba, slávna parížska kurtizána Marie Duplessisová. Svetová premiéra La traviaty sa konala v benátskom Teatro La Fenice 6. marca 1853 pod taktovkou talianskeho dirigenta Gaetana Maresa. Premiéra nemala úspech, ten sa dostavil až s druhým naštudovaním v máji 1854. Dnes toto dielo patrí k nahranejším operným titulom.

G. Verdi: La traviata, Štátna opera, 2017,
Matúš Bujňák (Markíz), Katarína Procházková (Violetta), Judita Andelová (Flora),
foto: Jozef Lomnický

,,V čase, keď dielo vznikalo, bol Verdi už slávny. Traviatu začal tvoriť pre benátske divadlo. Prišiel so šokujúcim námetom kurtizány odohrávajúcim sa v súčasnosti, čo vtedy nebolo bežné, navyše, ktorá má byť sympatická. Námet je natoľko silný, ako aj hudba, že Traviata nakoniec vyhrala ten svoj divácky boj a dodnes je uvádzaná všade vo svete. Traviata (1853) je súčasťou nesmrteľnej trojice spolu s Rigolettom (1851) a Trubadúrom (1853). La traviata bola veľkým počinom na ceste k hudobnej dráme, no zároveň sa stala neľahkou výzvou pre jej predstaviteľky, ktoré sa musia v prvom dejstve vyrovnať s koloratúrami, no v druhom dejstve už majú byť mladodramatickými speváčkami. Partitúra sa formálne až tak nelíši od opier, ktoré jej predchádzali ‒ je kompozične jasná a jednoduchá, no interpretačne mimoriadne náročná. Verdi takmer v každej opere vytvoril rozorvanú ženskú postavu, ktorej vtisol punc svojho majstrovstva (v prípade La traviaty omnoho minucióznejšieho ako u mužských rol). Violette však môže konkurovať máloktorá. Vyžaduje hlasovú expresivitu i lyrizmus, samozrejme, popri realistickom javiskovom stvárnení“, uvádza dramaturgička Štátnej opery Alžbeta Lukáčová a dodáva: ,,Verdi v La traviate dospel k nadhľadu nad svojou dovtedajšou tvorbou – z hľadiska kompozičného nepriniesol zásadné hudobno-štrukturálne zmeny: zjednodušil orchestrálny aparát, zredukoval zástoj zborov, dramatické akcie skoncentroval na úspornejšie plochy. Zlom v dejinách opery spôsobil novou koncepciou hudobno-dramatického tvaru, ktorou dospel k jednoduchému a úprimnému výrazu. Vytvoril dielo s ťažko definovateľnou, no sugestívnou atmosférou osudovosti, baladického smerovaniu k zániku. A to všetko v habite témy vtedajšej súčasnosti, v súčasných kostýmoch a bez zaužívaných manier. Navyše, odohráva sa po prvýkrát v modernom, živom meste. Parížsky „polosvet“ (demi-monde) neomylne koloruje módny tanec valčík, ktorý v 19. storočí zachvátil spoločenský život európskych metropol.

G. Verdi: La traviata, Štátna opera, 2017,
Katarína Procházková (Violetta), Šimon Svitok (Germont),
foto: Jozef Lomnický

Slovenská premiéra Verdiho La traviaty sa konala 3. marca 1922 v Slovenskom národnom divadle. Na javisku banskobystrickej opery po prvýkrát zaznela 28. apríla 1960 a neskôr ju v Banskej Bystrici zinscenovali 14. decembra 1968 (v nej hlavú rolu Violetty po prvýkrát spievala Edita Gruberová, video TU…), 28. októbra 1982, 27. mája 1994 a naposledy 22. júna 2008.

Tentokrát La traviatu zinscenujú v Banskej Bystrici po šiestykrát a zaznie v hudobnom naštudovaní talianskeho dirigenta Lorenza Tazzieriho, ktorý sa v banskobystrickej opere predstaví po prvýkrát.

Lorenzo Tazzieri

Lorenzo Tazzieri, dirigent

Na konzervatóriu Niccolu Paganiniho v Janove absolvoval husľovú a klavírnu hru. Od roku 2007 sa začal popri maestrovi Tomellim podieľať na uvedení radu opier, baletov a koncertných diel. Na hudobnej akadémii v Pescare si prehĺbil štúdium symfonického repertoáru. Ako dirigent absolvoval operný debut v roku 2010 vo Veľkom divadle v Poznani (Werther). Krátko nato dirigoval Toscu v divadle Belloni v Taliansku,  kde s Rigolettom uzatváral i „Festival Giglio è Lirica“ a dirigoval Symfonický orchester mesta Chiavaro. V Rumunsku sa predstavil dielom Cavalleria rusticana, čo mu prinieslo dlhodobú umeleckú spoluprácu s Filharmóniou mesta Arad. Svoje hosťovanie v roku 2011 rozšíril o Strednú a Južnú Ameriku (Nikaragua, Venezuela, Guatemala, Peru) a pokračoval v medzinárodnej dirigentskej kariére. V roku 2014 debutoval japonskom meste Tojota v City Concert Hall v opere La traviata, neskôr v Nápoji lásky. S veľkým úspechom u kritiky a obecenstva sa tiež stretla produkcia Madam Butterfly v Gran Teatro Nacional v Lime. Uviedol tiež opery Barbier zo Sevilly, Bohéma, Turandot, Norma, Don Giovanni, atď. V poslednom období sa predstavil na scénach v Taliansku, Jordánsku, Japonsku, v Brazílii, na Ukrajine, ako aj na koncertných pódiách Strednej a Južnej Ameriky. Od roku 2018 bude pôsobť ako šéfdirigent Metropolitnej opery v Tokiu.

G. Verdi: La traviata, Štátna opera, 2017,
Katarína Procházková (Violetta), balet Štátnej opery,
foto: Jozef Lomnický

Dana Dinková

Novú inscenáciu Traviaty zinscenovala domáca režisérka Dana Dinková. ,, ,La traviata bola včera večer fiaskom. Pochybil som ja, alebo bol neúspech v spevákoch? Všetko ukáže čas!ʻ To sú Verdiho slová, ktoré vyslovil po svetovej premiére La traviaty. Čas naozaj ukázal! Preto som nesmierne rada, že som mohla režijne pripravovať operu, ktorá sa pokladá za jednu z najhranejších na svete. Ukázalo sa, že chyba nebola v ten večer len v spevákoch, ale aj v publiku tých čias – nebolo totiž ochotné pozerať sa na vlastný obraz v nastavenom zrkadle. O „zrkadlový efekt“ som sa pokúsila s našimi inscenátormi – scénografom Jaroslavom Valekom a kostýmovou výtvarníčkou Adrienou Adamíkovou. Hoci, a to zdôrazňujem, neobávam sa, že by dnešný divák, neraz odchovaný na zábave mediálnych nechutností (tie sú svojím spôsobom tiež zrkadlom súčasnej spoločnosti), mal morálny problém pozrieť sa sám na seba cez príbeh Traviaty. Vlastne, ani som necítila nevyhnutnosť ponúknuť mu to vyslovene prostredníctvom výtvarnej stránky, prenesením príbehu do súčasnosti. V tomto príbehu to koniec-koncov nie je ani potrebné. Aj to je dôvod, prečo príbeh rámcujeme s malým výtvarným posunom do 19. storočia – s prázdnymi rámami zrkadiel a poletujúcimi črepinami, v ktorých sa premieta Violettin osud. Je to akýsi retrospektívny pohľad na jej život, odraz ženy v zrkadle, ktorá na pokraji smrti prehodnocuje svoje činy a usiluje sa očistiť od svojich hriechov. Lenže… Napriek tomu, že Violettina skutočná vnútorná čistota je neodškriepiteľná, spoločnosť nevie zabudnúť, nechce jej odpustiť. Dokáže to len zamilovaný človek – Alfredo. Nie náhodou prezentujeme Violettin všadeprítomný zrkadlový obraz v červených šatách ako symbol bujarého života, pritom skutočnú Violettu máme stále pred očami ako bielu, čistú dušu – v bielych šatách. Je len na nás, v akých farbách si ju chceme uchovať v našich mysliach.“, uvádza režisérka Dana Dinková.

G. Verdi: La traviata, Štátna opera, 2017,
Alessandro Fantoni (Alfredo), Veronika Fekiačová (Violetta – obraz), zbor Štátnej opery,
foto: Jozef Lomnický

Autorom scény je Jaroslav Valek, kostýmy navrhla Adriena Adamíková, zbormajsterkou je Iveta Popovičová a dramaturgičkou Alžbeta Lukáčová. Predstavenie je zároveň otváracím predstavením 3. ročníka medzinárodného festivalu Operalia Banská Bystrica. O programe aktuálneho ročníka sme informovali TU…

Giuseppe Verdi: La traviata
Štátna opera v Banskej Bystrici
premiéry: 20. 10. 2017 a 4. 11. 2017

Hudobné naštudovanie: Lorenzo Tazzieri
Dirigenti: Lorenzo Tazzieri, Ján Procházka
Réžia: Dana Dinková
Kostýmy: Adriena Adamíková
Scéna: Jaroslav Valek
Zbormajsterka: Iveta Popovičová

osoby a obsadenie

Violetta: Katarína Procházková, Mariana Hochelová
Alfredo: Dušan Šimo, Alessandro Fantoni
Germont: Šimon Svitok, Zoltán Vongrey
Flora: Judita Andelová, Carmen Ferenceiová
Gaston: Michal Hýrošš, Peter Račko .
Markyz: Martin Popovič, Matúš Bujňák
Baron: Igor Lacko, Ján Galla
Dottore: Ivan Zvarík, Marián Hadraba
Annina: Oľga Hromadová, Eva Lucká
Sluha u Flory: Karol Kurtulík
Violetta – obraz: Veronika Fekiačová
Spoluúčinkuje: zbor, balet a orchester Štátnej opery
Koncertný majster: Oldřich Husák

www.stateopera.sk

fotogaléria

Pripravil: Ľudovít Vongrej

Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.