Košice – Štátne divadlo v Košiciach pripravilo novú inscenáciu opery Jacquesa Offenbacha Hoffmannove poviedky. Príbeh Hoffmanna zamilovaného do speváčky Stelly, ktorý svojim rozprávaním troch poviedok zabáva spoločnosť v hostinci, zaznie v hudobnom naštudovaní Maroša Potokára a inscenačný tím vedie maďarský režisér Imre Halasi. Na javisko Štátneho divadla sa inscenácia vracia po takmer 58 rokoch. Premiéra sa uskutoční 23. februára 2018 a uvedenie diela bude taktiež v znamení niekoľkých košických debutov hosťujúcich sólistov.
Autorom opery Hoffmannove poviedky (Les contes d’Hoffmann) je francúzsky skladateľ, dirigent a violončelista nemeckého pôvodu; zakladateľ a jeden z najvýznamnejších predstaviteľov operetného žánru Jacques Offenbach (1819 – 1880). Námet pre svoju operu našiel v činohernej dráme Julesa Barbiera a Michela Carrého Hoffmannove poviedky, ktorú s veľkým úspechom uviedlo parížske divadlo Odéon v roku 1851.
Autori hry sa inšpirovali životom a dielom nemeckého právnika, skladateľa, spisovateľa a výtvarníka Ernsta Theodora Amadea Hoffmanna. Za základ si z jeho próz vybrali tri poviedky. Dej rámcujú prológ a epilóg hry, v ktorých opäť vystupuje samotný Hoffmann, zamilovaný do speváčky Stelly a zabávajúci svojim rozprávaním spoločnosť v hostinci.
Jeden z autorov hry, Jules Barbier, neskôr spolupracoval ako libretista aj pri vzniku Offenbachovej opery. ,,Offenbach hru Julesa Barbiera a Michela Carrého pravdepodobne videl, no ako nad operným námetom nad ňou začal uvažovať až po návrate z turné v Amerike, keď pod ťarchou problémov finančných, spoločenských, rodinných aj zdravotných pocítil, že „čas sa kráti“, a odrazu zatúžil po všetkých svojich „zábavkách“ zanechať po sebe aspoň jedno veľké, vážne, pôsobivé javiskové dielo.“, uvádza dramaturg Peter Hochel.
Jacques Offenbach (1819 – 1880),
zdroj: internet
,,Rozsah Offenbachovho diela je obrovský, zahŕňajúci okolo 650 kompozícií, z toho asi 140 javiskových. Avšak Les contes d’Hoffmann majú v skladateľovom živote i diele miesto celkom výnimočné. Ako konštatuje operný publicista M. Pospíšil, „je vlastne paradoxné, že práve Offenbach, oslavovaný ako najväčší tvorca operety, ktorý o seriózne námety nejavil záujem po celý život, vytvoril svoje kľúčové dielo v žánri opernom, pričom práve do neho vložil celý svoj nevšedný talent i vážne umelecké úsilie.“ A ako tiež napísal kritik novín The Times krátko po svetovej premiére v roku 1881: „Les contes d’Hoffmann potvrdzujú názor všetkých, ktorí Offenbacha považovali za veľkého skladateľa v pravom zmysle slova. Táto opera bude udržiavať Offenbachovu slávu ešte dlho po tom, čo nám jeho ľahšie kompozície zmiznú z pamäte.“ “, približuje význam diela dramaturg Peter Hochel.
Svetová premiéra Hoffmannových poviedok sa konala 10. februára 1881, štyri mesiace po Offenbachovej smrti. Keďže ostala nedokončená jej dopísaním bol poverený hudobný skladateľ Ernest Guiraud (1837 – 1892). Ešte pred premiérou sa uskutočnilo viacero zásadných zmien a úpravy rôzneho charakteru pokračovali aj pri ďalších uvádzaniach a tak v prvých rokoch Hoffmannove poviedky vlastne nikdy nezískali konečný tvar a v niektorých spracovaniach sa výrazne odklonili od pôvodného Offenbachovho zámeru. Až neskoršie nálezy Offenbachových poznámok, konceptov a vyradených častí Guiraudovej inštrumentácie v druhej polovici 20. storočia umožnili rekonštruovať túto operu v podobe veľmi blízkej pôvodnému autorovmu zámeru.
J. Offenbach: Hoffmannove poviedky, ŠD Košice, 2018,
foto: Joseph Marčinský
Slovenská premiéra Hoffmannových poviedok sa uskutočnila 9. júna 1920 v Slovenskom národnom divadle. Na javisku košického divadla túto operu po prvýkrát uviedli 17. decembra 1927 pod hlavičkou Východoslovenského národného divadla a neskôr 9. mája 1946 ako Národné divadlo v Košiciach. Ostatné naštudovanie bolo uvedené 8. júla 1960 už pod hlavičkou Štátneho divadla Košice a premiéra štvrtého košického naštudovania sa uskutoční 23. februára 2018.
Autorom hudobného naštudovania Hoffmannových poviedok je dirigent Maroš Potokár, pre ktorého je to druhé samostatné hudobné naštudovanie operného diela v Štátnom divadle (prvým bola Pucciniho Bohéma v roku 2016). Pri Hoffmannových poviedkach Maroš Potokár vychádzal z parížskej verzie opery: ,,V Košiciach sme sa však priklonili k parížskej verzii vydavateľstva Choudens z roku 1907, ktorá bola donedávna vo svete asi najčastejšie uvádzanou. Táto verzia zahŕňa áriu Dapertutta Scintile diamant a tiež Septet, neobsahuje pôvodné rozsiahle hovorené dialógy ale zhudobnené recitatívy.“, uviedol v rozhovore pre Opera Slovakia Maroš Potokár a k hudbe Hoffmannových poviedok dodáva: ,,Mnohí hudobní vedci považujú Offenbacha za tak produktívneho a invenčného čo sa týka hudobných tém, že doslova plytvá hudobným materiálom. Aj to je možno dôvodom, že sa nepotrebuje fixovať na niekoľko nosných tém, ktorými by ´zviazal´ jednotlivé postavy. Nemožno teda v tejto opere hovoriť o takzvanom ideé fixe. Napriek tomu určité tematické prepojenia sú v celej opere prítomné. Je to najmä téma diabla spojená vždy s príchodom Lindorfa a jeho podôb (Coppelia, Dapertutta a Miracla), ale taktiež Hoffmannove dve romance s Olympiou a chanson d’amour – pieseň lásky a jej motívy intenzívne prítomné v treťom dejstve s Antoniou. Taktiež prológ a epilóg sú hudobne prepojené záverečným pánskym zborom, známym už z prológu.“
Zaujímavosťou košickej inscenácie je, že postavy Olympie, Antonie a Giuletty obsadili počas celého operného večera jednou speváčkou. ,,Predstaviteľky ženskej trojrole Olympia/Giulietta/Antonia sa v každom dejstve vyrovnávajú s inými technickými nárokmi a polohami hlasu. Olympia vyžaduje dokonalé koloratúry, Giulietta tmavší dramatický soprán a Antonia najlepšie sedí lyrickým hlasom. Dnes je bežné, že sa tieto tri postavy obsadzujú rôznymi speváčkami. Pôvodný zámer Offenbacha bol však podobne ako pri mužskej štvorrole Lindorf/Coppélius/Dapertutto/Miracle, aby boli Olypmpia, Giulietta a Antonia taktiež stvárnené jednou speváčkou. V praxi je však výnimočné, ak sa trojrolu podarí obsadiť jedinou speváčkou, tak ako je tomu v našej inscenácii, kde sa tejto úlohy excelentne zhosťujú sopranistky Nicola Proksch a Michaela Várady.“, uviedol Maroš Potokár. Celý rozhovor v dirigentom je k dispozícii tu: Maroš Potokár: Hoffmannove poviedky ponúkajú nákazlivú a nonšalantnú hudbu.
J. Offenbach: Hoffmannove poviedky, ŠD Košice, 2018,
foto: Joseph Marčinský
Dielo zinscenoval maďarský režisér Imre Halasi, ktorý sa do Košíc vracia po takmer 10 rokoch, kedy v apríli 2008 uviedol Kálmanovú operetu Čardášová princezná. K Offenbachovým Hoffmannovým poviedkam uvádza: ,,Nielen Košičania poznajú Offenbacha predovšetkým ako operetného skladateľa, ale tak ho vníma aj celý svet. Pre všetkých bolo určite prekvapením, keď sa Offenbach rozhodol na sklonku života napísať túto operu. Určite má nejaký symbolický význam to, že sa do lyrickej opery pustil až pred koncom svojho života. Myslím si, že ho oslovil príbeh spisovateľa Hoffmanna, ktorého tri poviedky spracoval v tejto opere. Hoffmann sa v týchto poviedkach zamýšľal nad úlohou ženy v umeleckom svete a to zrejme bolo tou hlavnou inšpiráciou aj pre Offenbacha.“
K poradiu jednotlivých príbehov Hoffmannových poviedok hovorí: ,,Pracujeme s verziou, ktorú po smrti Offenbacha dokončil jeho žiak Ernest Guiraud. Pri uvádzaní Hoffmannových poviedok je zvykom meniť poradie jednotlivých scén v opere, najmä tých, ktoré sa týkajú troch hlavných hrdiniek – Olympie, Antonie a Giulietty. Väčšinou sa uvádzajú v poradí, ktoré som spomenul, ale v našom prípade sme to zmenili a ideme v poradí Olympia, Giuletta a Antonia. Má to jednoduchý dôvod, Antonia pretne život Hoffmanna takmer na jeho konci a znázorňuje jeho životný rozvrat a koniec.“
K inscenačnej podobe novej inscenácie Imre Halasi dodáva: ,,Ako režisér sa snažím dodržiavať pôvodné libreto. Určite tam budú obrazy, ktoré budú vychádzať z pôvodného zámeru Offenbacha, ale na druhej strane by mohli byť aj súčasné. Určite nebolo mojim cieľom vytvoriť nejaké nové moderné predstavenie. Zámerom je spracovať celú operu podľa možností košického javiska a klásť dôraz najmä na vzťahy hlavných ženských postáv. A v tých si určite diváci nájdu aj nejaké súčasné prvky.“
Inscenačný tím ďalej tvoria autorka scény a kostýmov Henriette Laczó, zbormajster Lukáš Kozubík, choreograf Oleksandr Khablo a dramaturg Peter Hochel.
J. Offenbach: Hoffmannove poviedky, ŠD Košice, 2018,
Tomáš Černý, Nicola Proksch,
foto: Joseph Marčinský
Návrat Hoffmannových poviedok do košického divadla prinesie aj pestré sólistické obsadenie s niekoľkými košickými debutmi hosťujúcich sólistov. V titulnej postave Hoffmana budú alternovať hosťujúci Tomáš Černý, Tomasz Kuk a Róbert Remeselník, v postavách trojroly Olympie, Antonie a Giulietty sa predstavia hosťujúca Nicola Proksch a domáca Michaela Várady, postavu Stelly stvárni Miriam Mrízová, domáci Marián Lukáč a Michal Onufer zaspievajú štvorrolu Lindorfa, Coppélia, Miracla, Dapertutta, v štvorúlohe Andrèsa, Cochenilla, Frantza a Pitichinaccia diváci uvidia domáceho Jaroslava Dvorského a hosťujúceho Petra Svetlíka. Dvojúlohy si zahrajú aj Marek Gurbaľ a hosťujúci Juraj Peter (Crespel, Luther), Anton Baculík a Maksym Kutsenko (Nathanaël, Spalanzani) a Martin Kovács spolu s hosťujúcimi Lászlóm Havasim a Martinom Padom (Peter Schlémil, Hermann). V sólistickom ansámbli opery sú aj Myroslava Havryliuk a Andrea Nemcová (Nicklausse) a Sylvia Stenchláková a Erika Šporerová (Matka).
Jacques Offenbach: Hoffmannove poviedky
Štátne divadlo Košice
premiéra 23. februára 2018
inscenačný tím
Hudobné naštudovanie: Maroš Potokár
Réžia: Imre Halasi
Scéna a kostýmy: Henriette Laczó
Dirigenti: Jan Novobilský, Maroš Potokár
Zbormajster: Lukáš Kozubík
Choreograf: Oleksandr Khablo
Dramaturg: Peter Hochel
Koncertný majster: Peter Michalík
osoby a obsadenie
Hoffmann: Tomáš Černý, Tomasz Kuk, Róbert Remeselník
Olympia, Antonia, Giulietta: Nicola Proksch, Michaela Várady
Stella: Miriam Mrízová
Lindorf, Coppélius, Miracle, Dapertutto: Marián Lukáč, Michal Onufer
Andrès, Cochenille, Frantz, Pitichinaccio: Jaroslav Dvorský, Peter Svetlík
Crespel, Luther: Marek Gurbaľ, Juraj Peter
Nathanaël, Spalanzani: Anton Baculík, Maksym Kutsenko
Peter Schlémil, Hermann: László Havasi, Martin Kovács, Martin Pado
Nicklausse: Myroslava Havryliuk, Andrea Nemcová
Matka: Sylvia Stenchláková, Erika Šporerová
Pripravil: Ľudovít Vongrej
Zdroj: ŠDKE, internet
