Jedna z najznámejších a najpopulárnejších opier – Pucciniho Tosca – sa vracia na javisko Štátneho divadla (ŠD) Košice v hudobnom naštudovaní Petra Valentoviča a v réžii Antona Korenčiho. Premiéry, ktoré sú súčasťou osláv 75 rokov od momentu, kedy košické divadlo na niekoľko sezón získalo názov Národné divadlo v Košiciach, sa uskutočnia 10. a 12. mája 2022 v Historickej budove ŠD.
Svetová premiéra Toscy sa konala 14. januára 1900 v Teatro Costanzi v Ríme pod taktovkou Leopolda Mugnoneho (viac o ňom si prečítate TU…). Na javisku košického divadla ju po prvýkrát uviedli 2. mája 1948. Následne ju v metropole východu zinscenovali v rokoch 1956, 1970, 1983 a 2002. Pôvodne sa mala premiéra novej Toscy uskutočniť vo februári tohto roku a jej prípravám predchádzala aj otvorená skúška, na ktorej mohli diváci exkluzívne zhliadnuť prípravu opernej inscenácie. Vedenie divadla sa kvôli pretrvávajúcim pandemickým obmedzeniam napokon rozhodlo ponúknuť divákom len verejné generálky a premiéry odložiť na začiatok mája 2022.
„Napriek početným zdravotným indispozíciám a vrcholu omikronovej vlny pandémie koronavírusu v strede februára sa nám podarilo pred štátom povoleným ´poloplným´ hľadiskom uviesť dve generálne skúšky Toscy s veľkým úspechom. Nikto vtedy netušil, ako sa svet zmení a ako vojna zasiahne aj umenie. Súcitíme s rodinami našich ukrajinských hudobníkov a s umelcami, ktorí museli vymeniť slobodu, umeleckú tvorbu a silu umenia za zbrane,“ uviedol riaditeľ Opery ŠD Roland Khern Tóth.
Prečítajte si tiež:
• Hudobný atentát – Pucciniho Tosca
• Z potlesku zostal prach. Prvá Tosca Hariclea Darclée
• Zrod nesmrteľnej Toscy
• Čo všetko prezradil o Puccinim obsah nenápadného kufríka
• Niekoľko poznámok k okrúhlemu výročiu Pucciniho úmrtia
• S Vladimírom Blahom o verizme a predstaviteľoch ,,Mladej talianskej školy“
• Luigi Illica a Mladá talianska škola. K storočnici úmrtia libretistu
Tosca patrí medzi najpopulárnejšie operné diela. „Keď v roku 1889 Giacomo Puccini po prvýkrát uvidel divadelnú hru Victoriena Sardoua La Tosca, v hlavnej úlohe so svetoznámou francúzskou herečkou Sarah Bernhardt, okamžite rozpoznal námet vhodný pre operné spracovanie a požiadal svojho vydavateľa Ricordiho, aby získal od autora predlohy práva. Prešlo však ďalších dlhých 10 rokov, kým bola partitúra dokončená a Tosca mohla byť 14. januára 1900 uvedená v Ríme,“ uvádza dramaturg opery ŠD Stanislav Trnovský.
„Tosca je príbehom lásky, žiarlivosti a vášne, ale i mučenia a vraždy. Dobová kritika jednohlasne vyčítala tomuto kriminálnemu politickému námetu o zneužití moci, ktorý sa odohráva v Ríme v čase napoleonských vojen v roku 1800, prílišný naturalizmus, honbu za senzáciou i hudbu, ktorá je namaľovaná príliš hrubými farbami. Tosca sa však po uvedení v milánskej La Scale, iba dva mesiace po rímskej premiére, vydala na svoju víťaznú púť scénami svetových operných domov a už z nich nikdy nezmizla. Dodnes nás priťahuje príbeh o slávnej i krehkej speváčke Toske, vášnivom maliarovi Cavaradossim a sadistickom šéfovi polície Scarpiovi, ale i strhujúce melódie Giacoma Pucciniho, ktoré sa stali nesmrteľnými,“ dodal S. Trnovský.
Prečítajte si tiež:
• Opera Štátneho divadla Košice (seriál)
• Paberky z minulosti najmä hudobného divadelníctva
• Takmer tisíc premiér jubilujúceho Štátneho divadla Košice
Hudobné naštudovanie novej inscenácie Toscy mal na starosti šéfdirigent a zbormajster košickej opery Peter Valentovič. „Partitúra Toscy je nesmierne dramatická a zároveň lyrická, obsahuje veľmi veľa kontrastov,“ uviedol v rozhovore k novej inscenácii P. Valentovič. „Tosca je zaujímavá aj po motivickej stránke. Je plná symbolov, bolo zaujímavé sa zaoberať všetkými farbami, ktoré do nej Puccini vniesol, vyzdvihovať kontrasty. Tosca je partitúra, v ktorej nie je nič navyše, hudobne je skvelo vyskladaná a je ideálna aj svojou dĺžkou,“ dodal.
Vedenie divadla zverilo réžiu inscenácie riaditeľovi košickej činohry Antonovi Korenčimu, ktorý má už za sebou réžiu Donizettiho opery Roberto Devereux. O scénu sa postarala významná slovenská výtvarníčka Lucia Tallová. Kostýmy pripravil Boris Hanečka, módny návrhár, ktorý sa na kostýmoch pre operné predstavenia podieľal už pri niekoľkých príležitostiach, okrem Košíc aj v Banskej Bystrici či Prahe. Svetelný dizajn navrhol Róbert Farkaš.
Prečítajte si tiež:
Režisér Anton Korenči: Príďte sa pozrieť ako a či vôbec skočí Tosca z hradieb Anjelského hradu
Pre A. Korenčiho bola Tosca druhou príležitosťou pripraviť pre košické divadlo opernú inscenáciu. „Autori libreta Illica a Giacosa a samotný skladateľ Puccini zaopatrili túto operu pomerne veľkým poznámkovým aparátom, z ktorého vyplývajú, samozrejme, aj mnohé s ňou spájané konvencie. My sme sa však rozhodli rešpektovať ich, pochopiť, prijať a interpretovať ich takým spôsobom, aby sme na jednej strane nevytvorili múzeum, alebo skanzen, no zároveň, na strane druhej, aby sme autorov patrične rešpektovali,“ uvádza režisér. Za jednu z rozhodujúcich vecí pri hľadaní inscenačného kľúča považuje A. Korenči hľadanie správnej miery pri interpretovaní predlohy. „Ide predovšetkým o prístup k samotnému herectvu, spôsob hereckej interpretácie postavy, hľadanie autentického výrazu, mizanscény, no a v tom je už opera veľmi blízko k činohre – herectvo je len jedno,“ dodal režisér.
Scéna sa odvíja od ústredného prvku – monumentálneho obrazu slovenskej výtvarníčky Lucie Tallovej. „Už na začiatku celého procesu som vedela, že chcem, aby súčasťou scény bolo moje maliarske dielo,“ uvádza L. Tallová. „Nosným prvkom je monumentálny obraz dramatickej čiernej oblohy zo série ´Clouds´. Atmosférická maľba predstavuje vnútorný svet Florie Toscy a emocionálne vypätie, odohrávajúce sa na scéne. Chcela som vytvoriť priestor, v ktorom cítiť silu prevyšujúcu človeka. Priestor, kde koexistuje prázdno a plnosť zároveň. Napätie a ticho pred búrkou. Od veľkoformátovej maľby ´Clouds´ sa odvíjalo ďalšie architektonické riešenie a dizajn scény. Ten je strohý, minimalistický, vyčistený na základné prvky, aby bol obraz dominantný,“ dodala.
Scéna a jej dominantný obraz boli určujúce aj pre tvorbu kostýmy pre Borisa Hanečku. „Prvé podnety, ktoré mi priniesla práca na kostýmoch, vyplývali z toho, ako bude vyzerať scéna. Je minimalistická, rozhodne nie je historizujúca, je štylizovaná. Od začiatku prác na inscenácii bolo komunikované, že nosným prvkom scény bude obraz ´Clouds´ od Lucie Tallovej. Od toho sa odvíjali aj moje nápady. Mohol som si dovoliť vytvoriť historizujúce odevy,“ prezradil B. Hanečka. „Základnou inšpiráciou bola nakoniec pre mňa téza, že Tosca je muž činu. Preto som aj v odevoch pre ňu použil viacero pánskych detailov a rôznych prvkov. Odvolávam sa aj na libreto, kde Tosca hovorí o tom, že hoci je žena, zabila najsilnejšieho muža Ríma. Čo je v skutočnosti chlapský čin. Tosca sa tak z frivolnej speváčky stáva ženou činu,“ dodal autor kostýmov.
V postave speváčky Toscy sa počas prvej premiéry predstaví hosťujúca arménska sopranistka Karine Babajanyan, ktorá si titulnú postavu tejto Pucciniho opery zaspievala na prestížnych svetových javiskách (Viedeň, Berlín, Bergenz a ďalšie). Do Košíc prichádza z milánskej La Scaly, kde v týchto dňoch skúša novú inscenáciu Les noces od Igora Stravinského. Alternovaná bude domácou Tatianou Paľovčíkovou Paládiovou.
Prečítajte si tiež:
Karine Babajanyan: Tosca je môj talizman a anjel strážny
Maliarom Cavaradossim budú počas premiér Michal Lehotský a Jaroslav Dvorský, pričom koncom júna sa na dvoch reprízach v Košiciach v tejto postave predstaví aj Peter Berger. V úlohe baróna Scarpiu sa alternujú dvaja košickí sólisti – Marián Lukáč a Marek Gurbaľ. Ďalej účinkujú: Michal Onufer, Maksym Kutsenko, Martin Gurbaľ, László Havasi, Daniel Karas, Jana Hrubovčáková, Martin Kovács, Anton Baculík, Bianka Marcinová a ďalší. Detský zbor pre inscenáciu pripravil dirigent Igor Dohovič.
Pripravila: Dáša Juhanová
