Štátnemu divadlu v Košiciach sa prinavrátil názov Národné divadlo Košice

Prvého mája 2023 sa v košickom Štátnom divadle konala slávnostná udalosť za účasti ministerky kultúry Natálie Milanovej, pracovníkov divadla, pozvaných hostí a verejnosti, spojená s koncertnou prezentáciou troch súborov, žijúcich a sústredených vedľa seba pod jednou spoločnou divadelnou strechou už od roku 1945. V tento deň Štátnemu divadlu Košice prinavrátili staronový názov Národné divadlo Košice.

Prvý máj si zasluhuje našu pozornosť aj preto, lebo v tento deň bolo v r. 2004 Slovensko prijaté do zväzku štátov Európskej únie ako jej právoplatný člen. Druhé tohtoročné výročie sa vzťahuje na pripomenutie si 30-tich rokov samostatného Slovenska (1. januára 1993). Tieto dve spojené príležitosti boli aj inšpiráciou na uskutočnenie slávnostného stretnutia, ktoré sa zaslúžilo o okolnosť, že do budúcna sa Košice a jeho kultúrny život obohatili o novú dimenziu, o historicky pamätný deň, mesiac a rok, ktorým je 1. máj 2023.

V tento deň sa totiž do divadla s doterajším s prívlastkom „Štátne“ vrátil jeho pôvodný názov, ktorý ja považujem za jeho rodné meno – teda Národné divadlo Košice. Názvy tohto reprezentatívneho divadla, v ktorom sa skrýva nezvyčajne krásny a akusticky dokonalý interiér a navonok sa vyníma viditeľný impozantný exteriér, prešli dlhšou anabázou.

Prečítajte si tiež:
Štátne divadlo Košice mení názov na Národné divadlo Košice (MKSR)

Bez ostychu možno vyhlásiť, že v divadle rozdávali a rozdávajú umeleckú krásu výnimoční umelci, súčasní aj minulí, tvoriaci súčasť zázemia všetkých troch súborov. Zaraďujem sem a pre diváka aj spomeniem neviditeľný personál, nevyhnutný pre hladký chod divadla.

História kamenného Mestského divadla v Košiciach si od jeho odovzdania do prevádzky v r. 1789 (mimochodom operou Únos zo serailu od W.A. Mozarta) píše už 234. rok. Je mimoriadne bohatá a pestrá. Zlatým klincom sa stala a je dodnes neskoršia budova, navrhnutá vynikajúcim architektom Adolfom Langom, postavená takmer na rovnakom mieste ako pôvodná a odovzdaná umelcom a divákom do užívania v r. 1899. Už vtedy, v Uhorskom štáte niesla názov Nemzeti Színház, teda Národné divadlo, ešte i s prívlastkom Kráľovské (Királyi).

Prečítajte si tiež:
• Opera Štátneho divadla Košice (seriál k 75. výročiu založenia súboru)
• Paberky z minulosti najmä hudobného divadelníctva
• Takmer tisíc premiér jubilujúceho Štátneho divadla Košice
• Juraj Augustín Šeregi

Po vzniku Československa divadlo v Košiciach od roku 1924 používalo názov Východoslovenské národné divadlo, ktorý si osvojilo aj po oslobodení r. 1945 a pod vedením svojho umeleckého budovateľa a prvého riaditeľa Janka Borodáča ho prijalo a užívalo aj naďalej. Od roku 1947 (16. apríla) sa výnosom Povereníctva školstva a osvety názov zmenil na Národné divadlo v Košiciach. Ďalšia zmena sa dostavila r.1955 (už po odchode J. Borodáča do Bratislavy), keď sa popri 10. výročí divadla, ignorujúc históriu a opodstatnenosť pôvodného názvu, divadlu jednoducho prisúdilo pomenovanie Štátne divadlo.

Dôležitou príčinou pre usporiadanie slávnostného zhromaždenia bola teda i historická udalosť prinavrátenia pôvodného prívlastku „Národné“ namiesto „Štátne“.

V krátkom umeleckom programe dostali priestor reprezentovať zástupcovia všetkých troch umeleckých súborov. Z opery to bol orchester ŠD, dirigent Peter Valentovič, zbor a sólistka Tatiana Paľovčíková-Paládiová. V ich podaní zaznel veľkonočný zbor z opery P. Mascagniho Sedliacka česť. Činoherec Jakub Kuka si zvolil báseň Janka Kráľa Túženie a baletný súbor v adagiu z 2. dejstva baletu Giselle reprezentovala dvojica sólistov Tatiana Lubskaya a Gennaro Sorbino. Z operety G. Dusíka Hrnčiarsky bál (ktorý mal, mimochodom, československú premiéru práve v Košiciach) zaznela výnimočná Pieseň o rodnej zemi v podaní sólistov a zboru opery so striedavými výstupmi jednotlivých sól za zvukov orchestra ŠD pod taktovkou P. Valentoviča.

Nechýbal samozrejme príhovor generálneho riaditeľa Ondreja Šotha. Krátky pohľad do umeleckej existencie ŠD vniesla herečka Henrieta Kecerová. Súčasťou slávnostného stretnutia sa stal symbolicko-pietny akt venovania prízemnej lóže veľkej osobnosti, ktorá rozbehla umelecký život košického divadla – prvému riaditeľovi Jankovi Borodáčovi. V tejto lóži sedával na každom predstavení a na jeho počesť v nej odteraz bude umiestnený aj jeho portrét.

Veľká, nezvyčajne búrlivá reakcia a radosť ovládli hľadisko divadla po vystúpení ministerky kultúry Natálie Milanovej, ktorá slávnostne oznámila, že od dnešného dňa, teda od 1. mája 2023 sa vracia divadlu v Košiciach jeho pôvodný názov, teda Národné divadlo Košice.

Veľká vďaka patrí generálnemu riaditeľovi Ondrejovi Šothovi, ktorého mimoriadne úsilie o prinavrátenie pôvodného mena sa 1. mája 2023 premenilo na skutočnosť. Ďalší život Národného divadla Košice sa bude odvíjať pod týmto názvom.

Autor: Dita Marenčinová