Štefan Babjak – pilier banskobystrickej opery

0

Odber týždenného newslettera

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Pod týmto názvom vyšla v dňoch 60. jubilejných osláv Štátnej opery v Banskej Bystrici publikácia prof. Márie Tomanovej, ArtD, ktorou vzdáva hold umeleckej činnosti popredného sólistu. Knihu vydala Fakulta múzických umení, Akadémia umení v Banskej Bystrici r. 2019.

Je to jej tretia monografia – prvá je venovaná jej vokálnej pedagogičke Nine Hazuchovej (Nina Hazuchová Reminiscencie, 2013), druhá dnes už zosnulej prvej dáme banskobystrickej opery Dagmar Rohovej-Boksovej (Diva banskobystrickej opery Dagmar Rohová Boksová, 2014).

Záslužná práca autorky publikácií spočíva predovšetkým v zmapovaní umeleckej a pedagogickej činnosti uvedených osobností s mimoriadne citlivým a fundovaným profilovaním ich umeleckej práce, ktorá nemá u nás ešte dostatočné odborné zázemie.

Štefan Babjak – pilier banskobystrickej opery, obálka knihy

Prof. Mária Tomanová dokonale pozná prácu operného sólistu, sama bola poprednou umelkyňou v Štátnej opere v Banskej Bystrici v rokoch 1987 – 2003, spolupracovala s poprednými dirigentmi, režisérmi i sólistami na scéne a tak je vzácne, že všetky tieto poznatky zhmotnila do publikácií, ktoré dnes sú nielen dokumentom doby, ale živým poznaním našej nedávnej umeleckej histórie. Prof. Tomanová priznáva, že píše profil umelca, ktorý už nie je medzi nami, je veľmi náročné. O to viac poteší spôsob, akým sa témy zhostila: vychádza z dokumentov rodiny, novinových článkov a kritík, rozhovorov, nahrávok v rozhlase a televízií, zo spomienok detí Babjakovcov a kolegov z javiska.

Štefan Babjak pôsobil v Banskej Bystrici od založenia umeleckého súboru spolu s manželkou Teréziou Babjakovou a patril naozaj k popredným sólistom súboru svojim jedinečným šťavnatým barytónom a naviac hereckými vlohami, ktoré boli výbavou jeho jedinečného umeleckého naturelu. Priniesol si ich z rodičovského prostredia, lebo „otec veľmi dobre spieval…, mama bola obdarená hereckým talentom“ (Štefan Babjak – pilier banskobystrickej opery, str. 9) a po umeleckých štúdiách zakotvil spolu so svojou láskou Teréziou v Banskej Bystrici. Svoje prvé javiskové vystúpenie absolvoval v postave kožušníka Samka vo Foerstrovej opere Eva, ktorou opera v Banskej Bystrici otvárala svoju prvú umeleckú sezónu.

G. Donizetti: Viva la mamma, Opera Divadla Jozefa Gregora Tajovského (dnešná Štátna opera), 1983, Štefan Babjak (Agáta), Mikuláš Doboš (Biscroma ), foto: Pavel Danko/Archív ŠO

Prof. Tomanová sleduje jeho prácu vo svetovom repertoári, kde dominuje romantická opera, ale i verizmus a súčasné diela. Je to ťažisková kapitola knihy s titulom „Umelec mnohých tvárí“. Zvláštne miesto v umeleckom profile Štefana Babjaka tvoria postavy opier slovenských autorov. Významné bolo uvedenie Figušovho Detvana, kde Štefan Babjak spieval postavu Kráľa Matiáša s noblesou a muzikálne, podobne ako postava Majstra Pavla v rovnomennej opere Bartolomeja Urbanca, ktorá bola pre umelca jednou z náročných a citove veľmi vypätých.

Jedinečná časť jeho umeleckej kariéry patrí operetným a muzikálovým postavám. Tu sa naplno uplatnila jeho herecká kreácia a cit pre stvárnenie optimálneho výrazu s pôsobivým vokálnym tvarom. Jeho vystúpenia zaručovali plné hľadisko divadla, lebo sa „chodilo na Babjaka“… Celé toto umelecké gro Štefana Babjaka je v knižnej novinke dokumentované množstvom novinových citácií kritík, spevákových rozhlasových spomienok, dokumentov z archívov.

F. Loewe: My Fair Lady, Štátna opera, 2000, Štefan Babjak (Doolittle), zbor Štátnej opery, foto: Archív ŠO

Pôsobivá je kapitola spomienok jeho detí, ktoré dnes kráčajú v umeleckých šľapajách svojich rodičov, sú popredným sólistami scén v Bratislave. Svojho otca vidia veľmi láskavo, milujúco, i z nadhľadu, ktorý priniesol čas. Autorka monografie uvádza ich od najstaršieho Martina, toho času umelca na voľnej nohe, cez Annu (jediná mimo hudby, je zdravotná sestra), Štefana – dlhoročného člena zboru banskobystrickej opery, Janka – sólistu Opery SND a najmladšiu Terku, tiež sólistku Opery SND.

Stále ho obdivujú v jeho umeleckej aure, je pre nich nielen umelec, ale predovšetkým láskavý človek, milujúci a starostlivý otec v rodinnom kruhu. Otec bol ten, ktorý ich zasvätil do tajov spevu a javiskovej atmosféry. Je to nesmierne ľudské a emocionálne vyznanie, ktoré znásobuje hodnotu umeleckej osobnosti Štefana Babjaka. Autorka využila aj spomienky kolegov – spevákov, dirigentov, režisérov – tí otvorene, v úcte a rešpekte, spomínajú na svojho kolegu, ktorý ostal nezabudnuteľný.

G. Verdi: Rigoletto, Štátna opera, Štefan Babjak (Rigoletto), Božena Fresserová (Gilda), foto: Karol Miklóši, Archív ŠO

Záver knihy tvorí súpis postáv vytvorených na scéne Opery DJGT (dnešnej Štátnej opery) – dátum premiéry, autor, dielo, postava, dirigent režisér. Je to kľúčový dokument k profilu Babjakovej umeleckej osobnosti.

Text monografie je opatrený množstvom poznámok pod čiarou, predstavením uvádzaných osobností, citované zdroje, a tiež množstvom fotografií, ktoré dokumentujú zábery z predstavení na javisku Štátnej opery alebo z televíznych inscenácií, a tiež fotografie z rodinného albumu.

Kniha prof. Márie Tomanovej, ArtD. je vzácny dokument nielen osobnosti, ale aj doby, v ktorej Štefan Babjak žil a pôsobil. Vnímavému čitateľovi neujde precíznosť spracovania získaných materiálov s cieľom oživiť, priblížiť a poukázať na stále žiarivé tvorivé ľudské hodnoty, ktoré kultivujú a posúvajú celú spoločnosť vyššie.

Autor: Eva Michalová

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Avatar

operná kritička a publicistka

Zanechajte komentár