Štefan Kocán ako Chán Končak o novej inscenácii Knieža Igor v Metropolitnej opere NY

Slovenský operný spevák Štefan Kocán stvárnil v Metropolitnej opere New York postavu Chána Končaka v novej inscenácii A. P. Borodina – Knieža Igor, ktorá bola uvedená 1.marca tohto roku. Diváci ju mohli vidieť, ako súčasť série MET live in HD, aj v Divadle Aréna vďaka priamym prenosom z Metropolitnej Opery NY. S umelcom sa o tejto postave a inscenácii rozprávala naša spolupracovníčka z New Yorku Elena Fedorková.

Ubehlo takmer storočie od posledného uvedenia opery Knieža Igor v Metropolitnej opere. Teraz sa pripravuje nové naštudovanie. Čo všetko sa od neho dá očakávať?

Očakávať sa dá hlavne nové vizuálne a ideové stvárnenie diela.

Celá opera sa začína multimediálnym vstupom   premietaním na filmovom plátne. K čomu to vedie ?

Používanie multimediálnych prvkov je v súčasnosti v opere veľmi populárne. Považujem to za prínos, ak je to oprávnené a správne zakomponované do scénického stvárnenia opery. Premietaný film tu zobrazuje realitu, ktorá sa odohráva na bojovom poli v čase, keď Igor už leží ranený v kóme. Všetko, čo sa na scéne odohráva v prvom dejstve je jeho sen a nie skutočnosť.

Nepodkopáva to vlastnosti opery?

Hlavný režisérsky zámer bol stvárniť operu z úplne iného uhla pohľadu, ako bola napísaná a ako sa tradične stvárňuje. V tomto prípade to slúži zámeru režiséra.

„To unleash a war is the surest way to escape from one’s self“ (Rozpútať vojnu je najistejším spôsobom, ako uniknúť zo samého seba). Slogan zobrazený nad javiskom v prológu na diváka pôsobí ako motto. Čo znamená?

Je to vysvetlenie, prečo vôbec Igor ide do vojny. Na rozdiel od tradičnej verzie v tomto prípade Igora napadlo cudzie vojsko. Sám sa rozhodol zalarmovať svoju armádu a napadnúť Polovcov, pretože sa cítil ubitý svojím jednotvárnym súkromným životom. Presne ako je to v slogane. Chcel utiecť od reality života, reality svojej osobnosti, s ktorou nebol spokojný.

Ako vnímate skutočnosť, že režisér Dmitrij Feliksovič Čerňakov (Дмитрий Феликсович Черняков) sa odvrátil od konvenčného stvárnenia postavy Igora a namiesto toho vidí človeka, ktorý vedie vojnu pre osobné, sebecké dôvody?

Rešpektujem jeho názor a ako profesionál sa snažím divákovi čo najlepšie a čo najzrozumiteľnejšie podať režisérov uhol pohľadu na moju rolu.

V skutočnosti je celá zápletka jednoduchá. Divák však často tápa medzi realitou a snom. Prečo?

V prvom „Poloveckom” dejstve opery je to, čo sa odohráva priamo na scéne iba snom Igora a životná realita sa premieta na plátne. Diváka môže mýliť len to, že ak automaticky a pochopiteľne prijíma dej na scéne ako skutočnosť, premietaný film chápe ako sen. Je to však práve opačne.

Keďže Borodin dielo zanechal neúplné, poskytuje určitú voľnosť v konečnom ideovom stvárnení. Dá sa táto nová verzia chápať aj ako „nadčasový priestor inšpirovaný rôznymi obdobiami ruskej histórie”?

Tato verzia je z ideového hľadiska skôr všeobecná a nie je viazaná konkrétne len na ruskú históriu. Skôr všeobecne na určité črty človeka. Čo sa týka výberu hudobných čísiel opery, je podriadený režisérovej koncepcii.

Prvé dejstvo, v ktorom vystupujete je na pohľad nádherné. Odohráva sa v červených makových poliach. Tie tam určite nie sú náhodou.

Nie sú. Celé prvé dejstvo nie je realitou. Je to sen, alebo predstava Igora zraneného a ležiaceho v kóme na bojovom poli. Tým pádom ani všetky postavy, ktoré v ňom vystupujú nie sú reálne. To vysvetľuje aj stvárnenie Končaka, ktorý je vlastne priateľský. Jediné o čo sa snaží, je presvedčiť Igora, aby našiel v sebe silu vrátiť sa do života a ďalej bojovať. Nedozerné polia červených makov so svetlo modrým horizontom neba sa vybrali ako kontrast k uzavretému priestoru, v ktorom sa odohráva zbytok opery, kvôli umocneniu rozdielu medzi skutočnosťou a Igorovým vysnívaným svetom. Vo svete priateľov, kde niet protivníkov.

Zobrazenie Chána Končaka v citrónovo žltej uniforme je emocionálne veľmi výstižné. Aké charakteristické črty má?

Končak bol zobrazený ako symbol pre rôznych diktátorov z histórie. Je to mix medzi Leninom, Mao-Ce-Tungom a pod. Z toho vychádza aj jeho optické stvárnenie. Uniforma ako symbol diktátora, žltá farba ako symbol Ázie, „leninská” plešina a brada. Žltá farba kostýmu ešte viac podčiarkuje Končaka ako zvláštnu a nereálnu postavu.

Bolo náročné zžiť sa s touto postavou?

Nie, nebolo to náročné. Moja predstava Končaka na začiatku bola trošku majestátnejšia. Avšak pohľad režiséra na túto postavu bol práve z tohto uhla, takže som ju bezproblémovo prijal a stvárnil.

Ako to bolo po vokálnej stránke? Bola pre Vás spevácky náročná?

Keďža sa škrtla celá moja druha scéna aj s druhou áriou a zostala mi len prvá scéna s prvou áriou, rola nebola až taká náročná. Preto som si dovolil vymyslieť zopár pridaných nôt. Jedno vysoké F a druhé nízke Bé, teda aby som to nemal až také jednoduché.

Maskovanie je neodmysliteľnou súčasťou Vašej zmeny pre tuto postavu. Čím sa líšilo od tých prechádzajúcich?

Hlavne tým, že si režisér želal úplne zmeniť môj vizuálny charakter. V niektorých inscenáciách režiséri vychádzajú, alebo ešte viac zosilňujú môj charakter daný prírodou, génmi. Teraz to bol pravý opak.

Spevácke obsadenie je impozantné s mnohými ruskými spevákmi. Borodin sa vrátil do pôvodného jazyka. Aká bola spolupráca?

Výborná a bezproblémová. Na túto rolu som už dávno netrpezlivo čakal a pripravoval sa na ňu. Keďže moja ruština je naozaj veľmi dobrá, nebol žiaden problém ani s textom ani s hudbou.

Koľko predstavení ste v tejto sérii odohrali?

Bola to pekná dlhá séria deviatich predstavení.

Bol HD prenos niečím odlišný od predchádzajúcich, keďže samotná opera bola poprepletaná multimediálnymi vstupmi?

V podstate ani nie. Pre účinkujúcich sa vôbec v ničom nelíšil. Pre kamerový tím snáď len tým, že používali viacero záberov z diaľky, aby zachytili celú plochu premietacieho plátna.

Bola táto nová verzia a nové naštudovanie pre Vás ďalším prínosom v pohľade na operu? Ak áno, v čom?

Áno, samozrejme, že bola. Najviac asi v novom pohľade na vysvetlenie a stvárnenie diela a aj konkrétne postavy Končaka.

Aká bola samotná spolupráca s celým tímom?

Ako to vždy býva v Metropolitnej opere, práca na „Igorovi” bola veľmi zaujímavá a intenzívna. Cely tím si uvedomoval, že sa v Met nehral celé storočie. Všetci zúčastnení sa snažili zo seba vydať maximum. V takejto atmosfére sa vždy výborne pracuje.

Ďakujem za príjemný rozhovor a prajem Vám veľa ďalších úspechov.

Pripravila: Elena Fedorkova