Štefan Kocán opäť v Metropolitnej Opere v New Yorku

Štefan Kocán ja slovenským svetobežníkom a v súčasnosti patrí k vyhľadávaným interpretom basového oboru. Na Slovensku spieva pomerne málo, ale jeho kalendár je zaplnený termínmi hosťovaní na prestížnych operných scénach. Naša newyorská spolupracovníčka Elena Fedorková sa so spevákom rozprávala nielen o hosťovaní v Metropolitnej opere, ale aj o jeho európskych umeleckých aktivitách a najbližších plánoch.

Ako by ste charakterizovali Metropolitnú opernú scénu?

Osobne si myslím, že je to v súčasnosti jednoznačne prvá svetová operná scéna.

Koľký krát hosťujete v tomto opernom dome?

Je to moja piata sezóna, jedenásta séria predstavení. Doteraz som odspieval viac ako 60 predstavení a do konca tejto sezóny prekročím ,,70-ku”.

V Metropolitnej opere účinkujete v troch inscenáciách. Ktoré sú to?

Prvá je Rigoletto od Giuseppe Verdiho. Druhá Eugen Onegin od Piotra Iľjiča Čajkovského a tretia Knieža Igor od Alexandra Borodina.

Rigoletto. Ako by ste charakterizovali túto operu? Aká je réžia?

Rigoletto je klasická, veľmi známa opera, s krásnou ľúbivou talianskou hudbou. Dej je posadený do Talianska 19.storočia. Naša inscenácia v Metropolitnej Opere je nová, z predchádzajúcej sezóny, a odohráva sa vo verdiovsky netypickom období šesťdesiatych rokov 20. storočia, období Franka Sinatru a Marilyn Monroe. Je to typická americká inscenácia, vedome posadená do miesta a času veľmi blízkeho pre amerického diváka.

Je Giuseppe Verdi Vaším obľúbeným hudobným skladateľom?

Áno, Verdi je môj obľúbený hudobný skladateľ. Možno by som povedal, že najobľúbenejší.

Ako vyzerá výtvarná stránka tejto opery?

Ako som už spomenul, sú to šesťdesiate roky 20. storočia v Las Vegas a všetko tomu zodpovedá. Prvé dejstvo sa odohráva priamo v kasíne, a tak k jeho typickej atmosfére patria biliardové stoly, veľa svetiel, showgirls, páni v pestrých smokingoch. Druhé dejstvo je posadené do pánskeho klubu, s alkoholom a drogami. Tretie dejstvo sa odohráva v púšti za mestom, kde ma Sparafucile svoj nočný bar, čo tiež veľmi pekne korešponduje s ponurou atmosférou tretieho dejstva opery.

Aký máte kostým v tejto réžii?

Ide o šesťdesiate roky, čiže kostýmy sú veľmi farebné. Môj kostým v prvom dejstve je oblek fialovej farby so zelenou košeľou, žltou kravatou a krikľavo žltými čižmami. Aj keď zo začiatku som si nebol istý ako to bude vlastne pôsobiť, teraz si takéto stvárnenie mojej postavy užívam. Je to niečo iné ako typicky tradičný, väčšinou otrhaný Sparafucile, ale do obdobia novej réžie sa vynikajúco hodí.

Maskéri, make up – to všetko k tomu patrí. Ako to vyzerá v tejto modernej verzii?

Čo sa týka mužských postav, make up je veľmi jemný, nakoľko boli speváci vyberaní aj podľa toho, aby sa typovo hodili do inscenácie, takže ich výzor netreba veľmi meniť. Výnimku tvorí len Rigolettov make up. V tejto sérii predstavení spieva Rigoletta Dmitrij Chvorostovskij, ktorý je známy, že jeho imidž dotvárajú dlhé biele vlasy. Tu je ale úplne odlišný (asi po prvý krát v celej jeho kariére). Je typickým hrbatým Rigolettom s vypadanými vlasmi. Jeho maskovanie je trošku zložitejšie, možno povedať, že typicky operné.

Eugen Onegin je ďalšia inscenácia v ktorej účinkujete. Ako by ste charakterizovali túto operu?

Táto opera je poňatá úplne klasicky. Režisérka v podstate nič nemenila. Celý dej je posadený do dvadsiatych rokov 20. storočia. I keď je scéna trošku štylizovaná, poslucháč nie je nikdy nemilo prekvapený neočakávanou zmenou prostredia odlišného od pôvodného libreta. Samozrejme, réžia obsahuje silnejšie podčiarknuté ,,typicky ruské prvky” zodpovedajúce západoeurópskemu pohľadu na Rusko (smiech), zima, sneh, chlad, alkohol…, ale našťastie všetko je zobrazované v ľahko stráviteľnej miere a celkový dojem z inscenácie je esteticky veľmi prijemný.

Aký kostým máte v tejto inscenácii?

Kostýmy sú klasické z daného obdobia. Môj je klasický frak, ktorý prezentuje Gremina na bále. Tiež sa v ňom dobre cítim, tak isto ako v modernom kostýme, ktorý mám v Rigolettovi, pretože obidva do daných inscenácii výborne zapadajú.

Tretia inscenácia je Knieža Igor. Je to nové naštudovanie, nová réžia. Čo očakávate?

Zatiaľ ešte nemôžem nič povedať, pretože prvé stretnutie s režisérom bude až na konci decembra. Režisérom je Dmitrij Tchemiakov. Ide o moderného excentrického režiséra, tak uvidíme čo si na nás pripravil.

Ktorá inscenácia je pre Vás spevácky najnáročnejšia?

Spevácky sú všetky inscenácie v podstate rovnako náročne, aj keď sú rôzne. Gremin z Onegina je podobný Končakovi v Kniežaťovi Igorovi tým, že má jednu áriu, jeden výstup na scénu. Pôvodne sa tu v Met zamýšľalo nad netypickou verziou postavy Končaka, kde by som mal spievať dve árie. Nakoniec sa od toho upustilo a bohužiaľ budem spievať klasickú verziu s jednou áriou. V Rigolettovi má Sparafucile viac spievania, ale žiadnu áriu, takže náročnosť postav sa tým v podstate vyrovnáva. Ak by som to mal zhrnúť, tak všetky tri postavy sú spevácky približne rovnako náročné, len každá má ťažisko v niečom inom.

Ako sa spolupracuje s ostatnými umelcami svetového mena?

Spolupráca je naozaj výborná, na profesionálnej a aj priateľskej úrovni nie len v divadle ale aj mimo neho.

HD prenosy. Aký máte na ne názor ?

Je to naozaj úžasná myšlienka, hlavne pre nadšencov opery, ktorí nemajú možnosť, či už po finančnej alebo časovej stránke, vidieť dané predstavenie naživo. Samozrejme, takýto prenos nikdy nenahradí atmosféru živého predstavenia. Je to úplne iný uhol pohľadu.

Pripravujú sa sólisti špeciálne na tieto prenosy?

Špeciálna príprava ako taká na tieto prenosy neexistuje. Prípravou sú samotné vystúpenia. HD prenos nie je nikdy premiérou danej série predstavení, ale je to vždy jedno z posledných predstavení.

Okrem Met hosťujete aj v európskych operných domoch. Aký rozdiel vnímate, keď ich porovnáte?

Najväčší rozdiel vnímam hlavne v spôsobe práce. Páči sa mi tento veľmi koncentrovaný a profesionálny prístup. Nie je ľahký. Každý zúčastnený je v ňom ostro sledovaný a kritizovaný. Mne to vyhovuje a prispieva to k veľmi zdravej pracovnej morálke. Nemám rád zbytočné strácanie drahocenného času.

Svoj voľný čas určite venujete aj príprave nových operných rolí. Na čom teraz pracujete?

Intenzívnejšie pracujem na dvoch veciach. Prvá vec je titulná postava v Bartókovej opere Hrad kniežaťa Modrofúza, ktorú budem spievať v Antverpách a Gente v Belgicku. Druhá vec je titulná úloha Boitovho Mefistofela, ktorú si jednoducho pripravujem do budúcna. Je to veľmi náročná postava, ktorá si vyžaduje patričnú prípravu, preto s ňou postupne začínam už teraz.

Kam vedú Vaše ďalšie kroky po skončení hosťovania v tomto opernom dome?

Hneď ako sa po hosťovaní v Met vrátim do Európy, idem do Belgicka. Slovensko je ďalšia zastávka, kde ma čaká nahrávanie árii s orchestrom a nejaký ten koncert. V lete budem spievať v Čechách Vodníka v Dvořákovej Rusalke. A o ďalších veciach zatiaľ ešte nechcem hovoriť, pretože ich v novej sezóne ešte nemám zmluvne potvrdené.

Ďakujem za príjemný rozhovor a prajem veľa pracovných ako aj osobných úspechov.

Pripravila: Elena Fedorková, New York