Štefan Margita: Pravidelne sa rozospievam, ako keby som šiel na javisko

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Operný spevák Štefan Margita mal v tomto mesiaci účinkovať v Metropolitnej opere v New Yorku, kde sa mal od 6. mája predstaviť v obnovenej inscenácii Janáčkovej opery Káťa Kabanová. Namiesto toho trávi čas počas pandémie koronavírusu v Prahe spolu so svojou manželkou Hanou Zagorovou, no rozhodne nenecháva svoj hlas ´zapadnúť prachom´. Ochotne a rád si našiel čas na rozhovor na linke Košice – Praha.

Veľkú časť rodiny máte v rodných Košiciach, ste s nimi v kontakte?

Samozrejme, denne si voláme a našťastie fungujú videohovory, takže sa aspoň takouto formou vidíme. V apríli to boli dva roky, čo bohužiaľ zomrela naša mamička, chcel som ísť na hrob, no – nedalo sa. Tak to aj za mňa vyriešili moji dvaja bratia, ale priznám sa – bolo mi to veľmi ľúto. Tak rád by som sa už so svojou rodinou videl. Máme veľmi silné vzťahy a skutočne mi chýbajú.

Takže sledujete spravodajstvo ak pre nič iné, tak pre to, aby ste zistili, kedy a ako sa otvoria hranice?

Nuž, nerád by som šiel na Slovensko s tým, že by som skončil v 14-dňovej karanténe… Ak už toto nebude nevyhnutné absolvovať, tak sa do Košíc vyberiem hoci aj pešo!

Štefan Margita, foto: Jan Zátorský

Momentálne ste v Prahe. Ako sa snažíte udržať v hlasovej, fyzickej a mentálnej kondícii?

Veľmi dôležité je pozitívne myslenie, v tejto situácii je ľahko skĺznuť do depresie. Nikto to nečakal, zmena prišla náhle a pre každého je to šok. Pre mňa osobne to napríklad znamenalo, že som prišiel o dve dôležité vystúpenia. Jedno v Metropolitnej opere v New Yorku, ďalšie v Chicagu. Lenže – mal som hystericky reagovať? To by bolo zlé a vôbec by mi to nepomohlo. Treba si povedať – situácia je momentálne takáto, buďme radi, že na Slovensku a aj v Čechách sa situácia so šírením počtu infikovaných vyvíja dobre.

Pracujete doma takpovediac v udržiavacom režime, alebo ste sa pustili aj do nových vecí?

Nuž, je pravda, že netuším, ako sa bude ďalej situácia vyvíjať, no učím sa nové veci, pripravujem nový koncertný program. Budúci rok bude pre mňa pomerne významný, oslávim 65 rokov a chystám galakoncert v pražskej Štátnej opere, rokujem o možnom koncerte aj s košickou filharmóniou. Chystám turné, nový album… Treba sa na to pripravovať. Nespievam každý deň, ale minimálne dvakrát do týždňa sa rozospievam, aby som sa dostal do hlasovej kondície.

Počas sezóny som na nič nemal čas – keď máte v rade za sebou skúšky, predstavenia, koncerty, túžite po tom, aby ste mali voľno. A ono zrazu prišlo – nečakane. Najprv som si ho užíval, no už sa mi zdá, že je ho akosi priveľa. A tak hoci netuším, aké sú moje vyhliadky do budúcnosti, cvičím. Uvidíme, ako sa bude situácia vyvíjať, no zatiaľ sa mi zdá, že sa nebudú robiť koncerty pre sto či dvesto ľudí…

Šfefan Margita, foto: FB

Vy ste však spievali nedávno pre úplne prázdne hľadisko – počas koncertu Ve zpěvu hledejme úlevu z budovy pražskej Štátnej opery. Aký to bol pocit?

Nuž, operní speváci sú zvyknutí na to, že počas generálky je prázdne hľadisko. Sedí tam režisér, prípadne ďalší kolegovia. Teraz boli v hľadisku režisér, kameramani. Čiže, nebolo to niečo, čo by sme – hoci v inej forme – nepoznali. Hovorí sa však, že najkrajšia melódia je aplauz. A tej sa nám nedostalo. Je pravda, že potom sme si mohli prečítať reakcie divákov, ktorí pozerali prenos a mnohí aj písali, že tlieskali doma pre televízorom. Lenže – reakcia ľudí – to je to, prečo túto prácu robíme. Bol to zvláštny pocit.

Nepremohla vás úzkosť?

Nie. Musel som sa profesionálne sústrediť na výkon a myslieť na to, že hoci ja žiadnych divákov v kreslách pre sebou nevidím, oni sú doma a pozerajú sa. Dopredu som sa vlastne nastavil na to, že odozva bude nulová a že s tým musím rátať. Priznám sa – bol to pocit, ktorý by som nerád zažíval často. Lebo my herci žijeme a čerpáme energiu z emócií divákov. A zrazu to nemáte.

Keď ste sa stretli s kolegami, mali ste chuť ich objať, no zarazili ste sa?

Poviem vám pravdu, ale nesmiete to nikomu prezradiť – objali sme sa (smiech). Ale áno, človek proste vie, že má dodržiavať sociálny odstup a snaží sa o to. Na čom sme však trvali, bolo, že nebudeme spievať v rúškach. To sa proste nedá. Našťastie organizátori koncertu povolili spievať bez rúšok, pochopili, že s nimi by to bol nezmysel.

Benefičný operný koncert ,,Ve zpěvu hledejme úlevu…”, ND Praha, 2020, Katarína Bachmannová, Štefan Margita, foto: Jan Pohribný

Ste teraz v situácii, kedy sa snažíte očistiť myšlienky od toho, čo sa deje, od skúmania neistej budúcnosti, aby ste mohli pracovať?

Nuž – na október a november mám podpísanú zmluvu na novú produkciu Straussovej Elektry v Palerme. Potom by som mal robiť Janáčkovu Káťu Kabanovú v Prahe a neskôr letieť do Washingtonu. Lenže – čo z toho sa uskutoční? Popravde, tá produkcia v Palerme – to si myslím, že sa konať nebude. Neviem si totiž predstaviť, ako sa rozbehnú divadlá v Taliansku. Je pravda, že milánska La Scala už avizuje otvorenie na jeseň, ale ako to bude vlastne vyzerať? Budú diváci v rúškach? Budú sedieť na každom dajme tomu piatom sedadle? Nuž, ja sa na zazmluvnené veci chystám. Ale to je asi tak všetko, čo môžem urobiť.

Nie je táto situácia o to ťažšia práve pre operných spevákov, ktorí nezriedka vedia dve-tri sezóny dopredu, čo a kde budú robiť? V bežných zamestnaniach sa orientujeme niekoľko mesiacov dopredu, umelci v klasickej hudbe sú zvyknutí fungovať inak.

Je to ťažšie. Tak ako ste doposiaľ mali pocit istoty na dlhší čas dopredu, teraz nemáte istotu žiadnu. Napríklad v máji som mal v New Yorku účinkovať v Káti Kabanovej. Úplne opomeniem, že je to pre mňa osobne aj finančná strata, no veľmi som sa tešil na túto produkciu. Malo sa zísť skvelé obsadenie, šlo by o reprízu inscenácie, ktorá je v Metropolitnej opere už dlho – pred rokmi v nej účinkovali ešte Gabriela Beňačková s Petrom Dvorským. Jednoducho – je to skvelá inscenácia, teraz sa tam mal zísť úžasný tím ľudí, no nakoniec z toho nič nebolo, a navyše si myslím, že sa už nebude nahrádzať, pretože sa nepodarí znovu to všetko naplánovať.

Čítal som pred pár dňami rozhovor s Petrom Gelbom, riaditeľom Metropolitnej opery, ktorý si nevie predstaviť, ako začne na jeseň novú sezónu. Ráta v nej so spevákmi z Európy, no tí sa zatiaľ do USA nemôžu dostať. Ako budú dopredu skúšať? Druhá vec je, že newyorský operný dom je obrovský, kapacitu má štyri a pol tisíc divákov. Budú hrať pre štvrtinu? No, z finančného hľadiska zrejme radšej nie. Toto je operný dom, ktorý nie je vôbec dotovaný štátom. Z finančného hľadiska je táto situácia pre Metropolitnú operu jedna obrovská katastrofa!

Štefan Margita v inscenácii Wagnerovej opery Zlato rýna v San Francisco Opera, 2018, foto: Cory Weaver, zdroj foto: stefanmargita.com

Otvára sa tu naopak cesta robiť komorné koncerty a takpovediac ´používať´ domácich spevákov, ktorí sú za normálnych okolností rozlietaní po celom svete?

Áno. Na november chystám turné po českých mestách. Lenže – prídu ľudia? Nebudú sa báť ísť do divadla? Bude ich túžba po kultúre väčšia ako strach z choroby? Ak sa uvoľnia opatrenia, naplnia sa operné domy? Budú sa predávať vstupenky? Ľudia navyše pociťujú finančnú neistotu. Kúpia si lístok do divadla, keď nevedia, či budú mať na potraviny? Ja osobne si myslím, že ceny za vstupenky budú musieť isť dole. Je tu obrovské množstvo otázok, ale už teraz je zrejmé, že kultúra je oblasť, ktorá na túto krízu silno doplatí. Navyše – opera je tá posledná, ktorá sa bude môcť vrátiť na javisko, pretože to už musia byť úplne uvoľnené opatrenia, aby ste mohli mať orchester v jame a na javisku spevákov a aj zbor… Zrejme bude treba začať hrať aj pre hŕstku ľudí, lebo kontakt s divákmi potrebujeme udržiavať.

Nuž, to všetko sú veľmi neisté vyhliadky. Ako si udržiavate pozitívnu myseľ?

Život ide ďalej. To je prostý fakt. Snažím sa sústrediť na to, aké mám podpísané zmluvy, pracujem na novom koncertom programe a čas ukáže.

Stačí opernému spevákovi pracovať na sebe doma? Pri klavíri?

Stačí. Netreba každý deň, ale ja sa pravidelne rozospievam tak, ako keby som šiel na javisko. Treba sa udržiavať v kondícii. Skôr je tu otázka, nie čo to spraví s vašim hlasom, ale čo to spraví s vašou psychikou. Keď sa budete pripravovať doma pol roka, ale na žiadne javisko sa nedostanete. Ako dlho vám vydrží chuť skúšať, keď vidíte, že to nikam nevedie? Ak táto situácia bude trvať pol roka či rok, poviete si, že to nemá zmysel.

Štefan Margita, foto: Jan Zátorský

Navyše, ak cvičíte doma sám, nedostane sa vám žiadnej spätnej väzby…

Našťastie tu v Prahe mám klaviristku Katku Bachmanovú, s ktorou sme spolupracovali ešte v Košiciach. Viem, že je zdravá a viem, že u nej doma môžem kedykoľvek skúšať. To považujem v súčasnej situácii za veľkú výhru, že mám pri sebe človeka, s ktorým môžem počítať, a ktorý mi vie pomôcť. Je dôležité, že môžem skúšať s ňou, lebo ak cvičím doma sám, nepočujem chyby, ktoré robím. Za normálnych okolností cvičíte s korepetítorom, ktorý vás na ne upozorní.

Dostali ste sa teraz vďaka časovému komfortu k tomu, že máte pri cvičení čas pracovať na detailoch?

Áno. Napríklad si vezmete áriu, ktorú ste doposiaľ považovali za krkolomnú a mali ste problémy s jej interpretáciou. Teraz máte čas na nej technicky pracovať a po pár skúškach si poviete – veď je to vlastne jednoduché, ako to že som sa doposiaľ na tom takto trápil? Lenže rozdiel je v tom, že doteraz ste pri všetkých povinnostiach na to nemali čas. Mnoho kolegov mi to potvrdilo – pracujú na sebe, nahrávajú sa, počúvajú sa, porovnávajú staré a nové nahrávky a hľadajú rozdiely. Máme čas na detailnejšiu prácu. To je asi jediné plus, ktoré táto kríza priniesla…

Je to potom aj psychická vzpruha, keď si uvedomíte, že ste sa prekonali, že ste si poradil s nejakým problémom, ktorý vás dlhšie trápil?

Keď človek prekoná sám seba, vždy je to obrovské plus. A to napríklad teraz nemyslím len pri spievaní. Nemal som chuť a čas cvičiť, fyzicky trénovať, no teraz som sa prekonal a je to úžasné.

Klanačka po koncert k 60. narodeninám Štefana Margitu v Prahe, zdroj: stefanmargita.com

Máte napríklad čas a chuť uvažovať, kam ďalej smerovať svoju kariéru?

Čas beží. Tým sa riadim. Momentálne sa snažím na sebe pracovať tak, aby som zvládol všetko to, čo mám naplánované a čo mám zmluvne podchytené, no neubránim sa ani uvažovaniu nad tým, čo bude ďalej. Budúci rok mám 65 rokov, asi bude treba pomaly začať uvažovať o skončení kariéry, o rozlúčkovom koncerte… Zatiaľ však cítim, že mám dosť energie prijať aj nové výzvy a nové postavy, ako napríklad Erik vo Wagnerovom Bludnom Holanďanovi. Nuž a je možné, že nebudem môcť vycestovať do zahraničia, tak sa budem snažiť vyhovieť tunajšiemu publiku. Bude to chcieť vymyslieť zaujímavý program. Ja osobne mám rád piesňový repertoár, ale o to medzi divákmi nie je až taký záujem, mnohí čakajú známe operné árie. Nebránim sa ani muzikálom či šansónu.

Chystáte aj turné s vašou manželkou – Hankou Zagorovou. V akom je to štádiu?

Odložili sme to. Koncerty sa mali konať už v septembri a októbri, čo sa môže zdať, že je ďaleko, ale v skutočnosti je to blízko, pretože mnoho vecí musíte organizovať dopredu a pripravovať sa. A netrúfli sme si nechať pôvodné termíny, lebo si nemyslím, že bude možné otvoriť v Prahe arénu pre 12 tisíc divákov. Pražský koncert sme preložili na 19. mája 2021 a budeme dúfať.

Štefan Margita a Hana Zagorová, foto z plagátu koncertu KONEČNĚ SPOLEČNĚ Tour 2020, zdroj: stefanmargita.com

Natíska sa otázka, ako je možné, že s pani Hankou ste sa rozhodli pre spoločné turné až teraz?

Ani jeden z nás to nechcel. Dohodli sme sa, že sa bude každý venovať svojmu repertoáru. Že môžeme pripraviť občas nejaký ten duet napríklad pre spoločné televízne vystúpenie, ale že koncertovať spolu nebudeme. Lenže pred vyše rokom za nami prišiel producent Tomáš Ságl s touto myšlienkou a my sme si povedali, že teraz do toho pôjdeme. Nuž, korona kríza nám to nedopriala. Máme hotový program, scenár, réžiu, už sme mali skúšať.

Bolo jednoduché vybrať spoločný repertoár?

Minulého roku sme počas dovolenkového obdobia nad tým s Hankou začali uvažovať. Samozrejme, vedeli sme, že každý zaspieva sám svoje ´šlágre´, no že zároveň potrebujeme minimálne šesť duetov. Vybrať ich nebolo také jednoduché, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Hanka mala napríklad veľký hit Setkání s legendárnym Drupim. Povedal som, že tohto duetu nepôjdem, lebo ako by zazneli prvé tóny, ľudia by očakávali v tejto skladbe Drupiho farbu hlasu, ktorú majú proste zafixovanú. Takže sme obozretne vybrali iné duety. Teraz máme na prípravu rok, medzičasom by sme radi pripravili aj album.

Nuž – máte plán. To je dobrý predpoklad pre fungovanie, lebo momentálne je na svete veľa ľudí, ktorí plán nemajú…

Áno, mnoho ľudí vidí budúcnosť čierne a vraví si – čo budem robiť? A potom sa ich chytí apatia a to je to najhoršie. Tomu sa treba vzoprieť!

Rozprávala sa Dáša Juhanová

Aktuálny životopis Štefana Margitu si prečítate na www.stefanmargita.com

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Dáša Juhanová

spravodajkyňa a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár