Sternenhoch na Divadelnej Nitre

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Medzinárodný festival Divadelná Nitra má v roku 2019 podtitul Podoby slobody. Už 30 rokov žije naša spoločnosť v slobode, no veľa ľudí si dostatočne neuvedomuje obsah tohto pojmu, jeho hodnotu a hranice. Okrúhle výročie Nežnej revolúcie sa stalo príležitosťou na zamyslenie a pripomenutie si podoby slobody a jej hodnoty. Festival otvorilo predstavenie pražského Národného divadla inscenáciou opery súčasného českého skladateľa Ivana Achera Sternenhoch.

Predlohou opery sa stalo groteskné romaneto českého spisovateľa a filozofa Ladislava Klímu Utrpení knížete Sternenhocha. Výnimočného a nezaraditeľného autora (súčasníka Franza Kafku) Karel Čapek nazval: „jedním z nemnoha podivínských a bohémských lidí, jimiž náš střízlivý život zrovna neoplývá“. Klímova filozofia vychádzala zo solipsizmu, voluntarizmu a egodeizmu a spolu s jeho ludibrionizmom (so všetkým sa hrať a všetkému sa smiať) bola ovplyvnená Friedrichom Nietzschem a Arthurom Schopenhauerom.

I. Acher: Sternenhoch, ND Praha, 2018, foto: Patrik Borecký

Od absorbcie ich myšlienok Klíma dospel k presvedčeniu o bezcennosti logiky, čo znamenalo, že si od nej oslobodený subjekt sám určuje, čo je a nie je pravdou. Jeho romaneto o pokleslom kniežati Sternenhochovi je surrealistickým, dekadentným a fantastickým dielom, ktoré sa bráni akémukoľvek realistickému uchopeniu. Na to je potrebná nemalá dávka slobodnej mysle recipienta. Kniha vyšla až po Klímovej smrti v roku 1928 a nevzbudila veľkú pozornosť. Počas komunistického režimu bolo celé dielo autora v nemilosti a až v 90. rokoch minulého storočia opäť vzbudilo čitateľský záujem.

Príbeh o Sternehochovi voľne adaptoval režisér Jan Němec vo svojom filme V žáru královské lásky (1990). V roku 2007 inscenovalo pražské Divadlo Komedie činohernú dramatizáciu knihy, ku ktorej skomponoval scénickú hudbu skladateľ Ivan Acher. Toho dielo zaujalo natoľko, že sa na podnet dirigenta Petra Kofroňa rozhodol spracovať ho ako operu.

I. Acher: Sternenhoch, ND Praha, 2018, Sergej Kostov (Sternenhoch), foto: Patrik Borecký

Ide o bizarný príbeh milostného a neskôr manželského vzťahu bohatého, zdegenerovaného germánskeho šľachtica Sternenhocha a obskurnej postavy Helgy. Tá sa kniežaťu zjaví ako prízrak v jednom z mnohých opileckých snov a vzápätí sa zhmotní v odpudivú servírku. Jej vzhľad Sternenhocha fascinuje natoľko, že sa rozhodne vziať si ju za ženu. Priamo počas svadobnej hostiny si knieža vynúti koitus na stole s jedlom a u Helgy nastane zrýchlená gravidita. Do zbytkov jedla porodí syna Helmutka, ktorého vzápätí zavraždí úderom do hlavy svojho otca. Po svadbe si Helga nájde milenca. Knieža ich pristihne, milenca zastrelí a manželku uväzní do hladomorne. Bosorka Kuhmist pološialeného Sternenhocha omámi a ožobračí. Knieža zaspí a v sne prichádza za svojou manželkou do hladomorne, kde ju nájde mŕtvu. Sen sa naplní a zhmotní v nadskutočnosti – zmierenie a splynutie v láske, duši a tele nastáva až s mŕtvou Helgou.

Ako os príbehu opery použil Ivan Acher postupný spoločenský a osobnostný pád kniežaťa Sternenhocha počas nejasného balansovania medzi realitou a snovou fikciou. Desať obrazov je prehľadne koncipovaných v rýchlom spáde a sledovateľnej linearite. Sú tradične rozdelené orchestrálnymi a tanečnými medzihrami.

I. Acher: Sternenhoch, ND Praha, 2018, Jiří Hájek (Poeta – Milenec), Vanda Šípová (Helga), foto: Patrik Borecký

Dekadentné a démonické šialenstvo zachytil skladateľ prostredníctvom eklektickej zmesi vopred nahratej zvukovej stopy s prvkami minimalizmu, manipulovaných akustických nástrojov, elektronickej hudby, drum´n´bassu, industriálu, ambientu a kabaretných motívov v kombinácii so živými sólovými opernými partami, sprechgesangom a celok dopĺňa trojica inštrumentalistov. Neobvyklé spojenie kontrafagotu, citery, huslí, violy, elektroniky, samplingu, hlasov a spevu na mikroporty vytvára originálnu hudobnú substanciu, ktorá je manipulovaná zvukovým dizajnom Evy Hamouzovej.

Vlastné libreto dal Ivan Acher preložiť do esperanta (preklad Miroslav Malovec). Spev tomto jazyku znie mimoriadne dobre: Klímov špecifický, ťažko zhudobniteľný jazyk (divák oň nepríde – vychutná si ho prostredníctvom titulkov) je esperantom štylizovaný do ironickej, bizarnej nadsádzky a získava až „taliansku“ spevnosť.

Réžia Michala Dočekala sa precízne a skúsene venovala najmä prehľadnosti bizarného príbehu vďaka dokonalému vedeniu hercov a tanečníkov. Jednoduchými prostriedkami budovala sugestívnu atmosféru gotického, groteskného hororu, udržovala diváka v napätí a priniesla i slušnú dávku čierneho humoru (baseball s kapustnými hlávkami asociujúcimi detské hlavičky!). Štýlovo homogénna scéna Marka Cpina vďaka kombinácii čierneho horizontu s otočnou „vitrážovou“ monochromatickou stenou, šera a studeného kovového lesku kulís a rekvizít účinne podporila náladu gotického románu. Dráždivo pôsobiace kostýmy Evy Jiřikovskej spolu s líčením á la expresionistický nemý film a v podobnom duchu koncipovaný svetelný dizajn Ondřeja Kyncla spolu vytvorili prepracovaný výtvarno-dramatický celok.

I. Acher: Sternenhoch, ND Praha, 2018, Sergej Kostov (Sternenhoch), foto: Patrik Borecký

Výkony všetkých protagonistov boli herecky a pohybovo prvotriedne, podané so strhujúcim nasadením. Hodnotenie speváckej zložky je však do istej miery determinované použitou amplifikáciou. Podsaditý Sergej Kostov v titulnej úlohe dokonale plynule prechádzal z lyrickej tenorovej polohy do kontratenorovej a s ulízaným prameňom vlasov na čele pôsobil primerane odpudivo. So svojim tanečným alter egom v podaní Michala Heribana tvorili autenticky dekadentnú dvojicu. Vysoký koloratúrny soprán štíhlej Vandy Šípovej (Helga) sa pateticky vznášal a kvílil nad inštrumentálnym pradivom ako hlas z hororu; bola bohyňou, démonom i sadistickou prostitútkou.

Vynikajúco bol obsadený dunivý, obhrublý bas Luďka Veleho (otec Helgy). Fascinujúca bola čarodejnica Kuhmist v podaní Terezy Marečkovej, ktorá okrem sugestívneho, výrazovo bohatého mezzosopránového spevu a démonického sprechgesangu zvládla hru na husle a violu i pohybovo-tanečnú plíživosť. Menšia úloha milenca bola zverená barytonistovi Jiřímu Hájkovi, ktorý ju podal s ordinárnou maskulinitou. Tanečníčky Fanny Barrouquére, Karolína Gilová, Klára JelínkováAndrea Opavská v originálnej choreografii Lenky Wagnerovej predviedli strhujúce výkony.

I. Acher: Sternenhoch, ND Praha, 2018, Sergej Kostov (Sternenhoch), Tereza Marečková (husle, viola), foto: Patrik Borecký

Naživo hrajúci kontrafagotista Lukáš Svoboda a citerista Michal Müller hrali s viditeľne i počuteľne veľkou radosťou a to isté možno povedať o dirigentovi Petrovi Kofroňovi, ktorý bol aj autorom hudobného naštudovania a iniciátorom tohto vzácneho a vydareného operného projektu. Skutočná hudobno-divadelná extáza!

Autor: Jozef Červenka

Písané z 27. 9. 2019

Ivan Acher: Sternenhoch
Predstavenie Národného divadla Praha
Premiéra Národní divadlo Praha, Nová scéna, 7. 4. 2018
Predstavenie v rámci festivalu Divadelná Nitra 2019, Divadlo Andreja Bagara Nitra, 27. 9. 2019

Autor libreta: Ivan Acher
Hudobné naštudovanie: Petr Kofroň
Réžia: Michal Dočekal
Scéna: Marek Cpin
Kostýmy: Eva Jiřikovská
Choreografia: Lenka Vagnerová
Svetelný dizajn: Ondřej Kyncl
Dramaturgia: Beno Blachut
Zvukový dizajn: Eva Hamouzová

Husle, viola: Tereza Marečková
Kontrafagot: Lukáš Svoboda
Citara: Michal Müller

Osoby a obsadenie

Sergej Kostov (Sternenhoch)
Vanda Šípová (Helga)
Luděk Vele (Otec Helgy)
Tereza Marečková (Kuhmist)
Jiří Hájek (Poeta – Milenec)

video

Záznam prenosu predstavenia

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Jozef Červenka

hudobný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár