Storočnica historicky prvého hosťovania opery Národného divadla z Prahy v Prešporku

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V dňoch 4. a 5. februára, v krušnom roku 1919, prišlo k významnej kultúrnej a politickej udalosti nového štátu Československej republiky, kedy sa uskutočnil prvý umelecký zájazd operného súboru pražského Národného divadla do Bratislavy, v tom čase ešte do Prešporka. Pri príležitosti presídlenia slovenskej vlády na čele s ministrom pre správu Slovenska Dr. Vavrom Šrobárom do budúceho hlavného mesta Slovenska uviedol operný súbor v budove Mestského divadla dve Smetanove opery Prodanú nevěstuDalibora.

Po vzniku Československej republiky v roku 1918 a po martinskej Deklarácii slovenského národa ešte nebolo jasné, ktoré mesto bude hlavným mestom Slovenska. V januári 1919 napokon padla voľba na Prešporok, ktorý sa mal podľa niektorých predstaviteľov mesta za podpory nemeckej menšiny premenovať na počesť amerického prezidenta Woodrowa Wilsona a jeho podpory novej republiky na Wilsonov a vytvoriť z mesta slobodné mesto. Uvažovalo sa aj o variante Bratislav, vychádzajúceho z pôvodného názvu Preslav. Nový názov mesta Bratislava, ktorý prvý raz použili štúrovci v polovici 19. storočia, bol oficiálne schválený v marci 1919.

Mestské divadlo v Prešporku, podoba z roku 1910,
zdroj: internet

Začiatkom roka neboli stanovené ani konečné hranice nového štátu. V Petržalke bolo ešte maďarské vojsko, hranicou bola rieka Dunaj. Dňa 4. februára 1919 sa mala slovenská vláda na čele s ministrom pre správu Slovenska Dr. Vavrom Šrobárom, ktorá sídlila najprv v Skalici, potom v Žiline, presťahovať do Prešporka. Koncom januára 1919 sa na vedenie Národného divadla v Prahe obrátila slovenská vláda s požiadavkou predviesť pri tejto príležitosti dve predstavenia a koncert. Mesto sa ešte zmietalo v národnostných konfliktoch, ktoré vyústili do ozbrojených zrážok medzi Maďarmi a československým vojskom. Deň pred príchodom vlády vypukol v Bratislave rozsiahly štrajk poštárov a železničiarov, ku ktorému sa neskôr pripojili aj zamestnanci elektrární aj iných závodov, nevychádzala ani denná tlač. Napokon bez väčších nepokojov, ale za účasti vojska, pripravil prvý bratislavský župan Samuel Zoch veľkolepé privítanie dočasnej slovenskej vlády v stanovenom termíne dňa 4. februára 1919.

Operný súbor pražského Národného divadla prišiel do Bratislavy

V tomto turbulentnom ovzduší sa realizoval historicky prvý zájazd opery Národného divadla z Prahy do Bratislavy. Po prvom oficiálnom zájazde celého pražského súboru opery do Viedne za riaditeľa F. A. Šuberta v júni 1892 (v rámci Medzinárodnej hudobnej a divadelnej výstavy mala najväčší úspech Prodaná nevěsta) to bol druhý zájazd celého súboru. O príchode pražského divadla informovala tlač už v januári. Operný súbor na čele s riaditeľom Gustavom Schmoranzom a šéfom opery Karlom Kovařovicom pricestoval zvláštnym vlakom 3. februára 1919. Výpravu viedol sekčný šéf Ministerstva školstva a šéf činohry ND Praha Jaroslav Kvapil, súčasne s ním cestovali ministri František Staněk a Dr. Isidor Zahradník, juhoslovanský veľvyslanec Ivan Hribar, anglický plukovník Grossfield, japonský plukovník Hirayama, Jan Masaryk v zastúpení cudzineckého úradu a ministerstva zahraničných vecí a viacerí členovia Národného zhromaždenia. Jaroslav Kvapil bol od roku 1900 režisérom, dramaturgom a šéfom činohry pražského ND, ako sekčný šéf Ministerstva školstva a národnej osvety v rokoch 1918 – 1921 mal veľký podiel na budovaní Slovenského národného divadla.

Členovia opery ND Praha na prechádzke v Prešporku,1919,
foto: Archív DÚ Bratislava

Informácie o priebehu slávnostných dní prinášala pravidelne česká tlač (Národní listy, Národní politika, Právo lidu). V deň príchodu vlády dňa 4. februára na čele s Dr. Vavrom Šrobárom sa pred stanicou zhromaždili davy ľudí z mesta a blízkeho okolia. Po slovenskej a českej hymne sa členovia vlády odobrali do staničného salónu, kde ich uvítal ich župan Samuel Zoch. Delegáciu pozdravil pražský zbor Národného divadla slovenskou hymnou Nad Tatrou sa blýska pod vedením zbormajstra a dirigenta Rudolfa Zamrzlu. Celou cestou po Štefániinej triede (dnešnej Štefánikovej ulici) vyzdobenou slovenskými, českými a spojeneckými zástavami až po Župný dom (sídlo Národnej rady Slovenskej republiky do roku 1994 na dnešnom Župnom námestí) sprevádzalo členov vlády niekoľko hudobných zborov a ulice lemoval špalier československého vojska. Pri Friedrichovom paláci (bývalom Grassalkovichovom, dnes Prezidentskom paláci) postavili českí legionári ako symbol víťazstva slávobránu. Zo Župného domu sa delegácia presunula do nového sídla vlády, do bývalej budovy velenia rakúsko-uhorskej armády pri Starom moste (v súčasnosti sídla Filozofickej fakulty UK na Gondovej ulici, kde odhalili pri príležitosti 100. výročia vzniku Československa v októbri 2018 pamätnú tabuľu).

Slávobrána na počesť príchodu československej vlády do Prešporka, 1919,
zdroj: Archív

Pražský operný súbor uviedol potom v Mestskom divadle dva razy Smetanovu Prodanú nevěstu, popoludní ľudové a večer ako slávnostné predstavenie. Na druhý deň 5. februára predpoludním skladal na námestí pred divadlom prísahu prvý slovenský pluk za účasti zástupcov československej vlády, ministra Dr. Vavra Šrobára, ministrov Františka Staňka, Dr. Františka Soukupa, Gustava Habrmana, hlavného veliteľa československých vojsk na Slovenku generála Luigiho Piccioneho, členov Národného zhromaždenia a župana Samuela Zocha. Na obed sa účastníci presunuli do vládnej budovy, kde sa konal banket na počesť členov Národného divadla. Dr. Vavro Šrobár poďakoval Národnému divadlu za významnú kultúrnu misiu, minister Haberman prehovoril o skvelej budúcnosti českého umenia. Mužský zbor Národného divadla zaspieval pieseň Nad Tatrou sa blýska. Jaroslav Kvapil poďakoval za prijatie a vyslovil nádej, že prichádza doba, kedy umenie vystrieda kovové zbrane a Národné divadlo začne svoju umeleckú kultúrnu prácu na Slovensku. Zároveň predniesol zdravicu na básnika Pavla Országha Hviezdoslava, ktorý sa pre svoj vysoký vek nemohol zúčastniť divadelného predstavenia Dalibora uvedeného na počesť jeho 70. narodenín. Mužský zbor Národného divadla zaspieval hymnu Kde domov můj. Člen Národného zhromaždenia Matúš Dula prečítal zdravicu Národnému divadlu. Popoludní pražský súbor zopakoval predstavenie Prodanej nevěsty a večer uviedol operu Dalibor.

Najdlhšie vychádzajúce periodikum Národnie noviny (9. 2. 1919, roč. 50, č. 33, s. 2), vychádzajúce v Turčianskom sv. Martine pre štrajk poštových zamestnancov publikovali v článku venovanom prešporským slávnostným dňom iba sprostredkované informácie priamych účastníkov slávnostných dní. Aj ďalšie slovenské regionálne periodiká (Slobodný Slovák, Sloboda, Naša Orava) priniesli podrobné informácie o priebehu slávnostných dní v Prešporku. Na predstaveniach Prodanej nevěsty v Mestskom divadle sa zúčastnili mnohí zástupcovia a obyvatelia obcí až zo Spiša, Liptova, Oravy, Turca, Zvolena, Trenčianskej, Nitrianskej a Prešporskej stolice. Predstavenia sa hrali pred preplneným, slávnostne naladeným hľadiskom a návštevníkmi z blízkeho i ďalekého okolia oblečenými v krásnych národných krojoch. Recenzent nemeckého denníka Pressburger Zeitung po predstavení Prodanej nevěsty s obdivom písal o profesionálnom výkone orchestra, speváckych výkonoch prvotriednych sólistov, výborný bol zbor i balet. Na záver zdôraznil, že bohatý potlesk bol zaslúžený.

B. Smetana: Predaná nevesta, ND Praha (inscenácia z roku 1909),
foto: Archív ND Praha

Emotívne o predstaveniach referoval publicista Jan Bor (neskôr režisér, šéf činohry niekoľkých divadiel, dramatik) v denníku Národní politika (13. 2. 1919, roč. 37, č. 43, s. 1):Jen účastník oněch představení může posouditi jejich plný význam. Měl jsem příležitost několikráte v cizině účastniti se provedení „Prodané nevěsty”, ale nikdy jsem si neujasnil tak do základů hodnotu a dosah tohoto díla, a neuzřel jsem hlediště v takovém vzrušení. Když do posvátného ticha zavýskly smyčce a rozletěla se v sladkých peřejích nesmrtelná ouvertura mistrova, když po zvednutí opony, zatím co v záplavě světla sbor širokou vlnou, mávaje jakoby na pozdrav šátky a rukama, postupoval k rampě, povstalo instinktivně celé hlediště a horoucí jásot rozzářených vzlykajících posluchačů jediným přívalem zabouřil k jevišti. V těch chvílích jsem pochopil, jaké mysterium se to zde odehrává: že Smetanovo dílo rázem zde rozzvučelo v duši všech pokrevný cit bratrský, pohnulo společnými kořeny rasy, z nichž vyrostlo, promluvilo k slovenskému nitru dávno zapomenutou, zasutou řečí, v niž rozeznělo se vše, co, nám bylo kdysi společné a co žilo pak už jen tichým životem v písních slovenských, že bije zde srdce Čech vstříc srdci Slovenska v první velké, horoucí chvíli uměleckého posvěcení. I nejprostší lidé na geleriích, s nimiž jsem mluvil, cítili v podstatě totéž. Bylo jim jako v pohádce, když dotekem kouzelného proutku padají okovy, otvírají se poklady a němá princezna-duše nalézá svého vykupitele. A druhého dne „Dalibor“ vyvrcholuje poslání zájezdu i druhým směrem Bylo-li znakem prvního večera probuzení rasového bratrství, teplá, jásávě hřející radost ze zvuků hudby, jež sladce zkolébala a sblížila všechny mateřskou řečí, druhý večer stoupá nálada v bouři úcty a obdivu nad uměleckou velikostí české hudby, v pocit detské odevzdanosti hlubokým, otrásajícím dojmům tragického a vášnivého zhudebnění bohatýrské zkazky staročeské“.

B. Smetana, Predaná nevesta, ND Praha,
Jiří Huml (Kecal),
foto: Archív ND Praha

V závere pripomenul, že predstavenia mali vysokú umeleckú úroveň predovšetkým zásluhou dirigenta Karla Kovařovica, ktorý vdýchol reprodukcii diel technickú dokonalosť a vnútornú vrelosť. Na úspechu Dalibora sa svojimi umeleckými výkonmi podieľali predovšetkým Pavla Vachková ako Milada, Jiří Huml v postave Vladislava a Theodor Schütz v titulnej postave. Aj dopisovateľ denníka Právo lidu ( 8. 2. 1919, roč. 27, č. 34, s. 1 – 2) potvrdil vysokú umeleckú úroveň predstavení a podiel všetkých účinkujúcich na dôstojnej reprezentácii českej kultúry. Zo spevákov vyzdvihol obidve predstaviteľky Mařenky Marii Šlechtovú a Kamilu Ungrovú, Kecala v podaní Jiřího Humla, v Daliborovi Pavlu Vachková ako Miladu a Theodora Schütza v titulnej postave.

B. Smetana: Dalibor, ND Praha,
Theodor Schütz (Dalibor),
foto: Archív ND Praha

Časopis pražského Národného divadla v apríli 1980 uverejnil v článku venovanému 60. výročiu založenia SND ďalšie informácie. Obe slávnostné večerné predstavenia dirigoval Karel Kovařovic, popoludňajšie pravdepodobne Rudolf Zamrzla. V Prodanej nevěste spievali Kamila Ungrová (Mařenka), popoludní Marie Šlechtová, Miroslav Jeník (Jeník), Mirko Štork (Vašek), Jiří Huml (Kecal), Marie Crhová (Esmeralda), Evžen Wiesner (Principál) a Arnold Flögl (Indián), popredný sólista operného súboru SND Bratislava v rokoch 19301950. V Daliborovi účinkovali Jan Ouředník (Král Vladislav), Theodor Schütz (Dalibor), Vilém Zítek (Budivoj), Arnold Flögl (Žalářník), Pavla Vachková (Milada), Karel Kügler (Vítek), Vlasta Loukotková (Jitka) a Hynek Lažanský (Vrchní soudce).

Pavla Vachková, predstaviteľka Milady v Daliborovi,
foto: Archív ND Praha

Slávnosti v Prešporku umocnené skvostnými umeleckými zážitkami sa skončili, ale ich hlboký dojem dlho rezonoval v dušiach všetkých účastníkov.

Poznámka:

Obsadenie Smetanových opier publikoval neidentifikovaný autor (az) bez uvedenia zdrojov v článku v časopise pražského Národného divadla v apríli 1980 venovanému 60. výročiu založenia SND, ktorý autorke ochotne poskytla vedúca archívu ND Josefina Panenková, za čo jej srdečne ďakujem.

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Elena Blahová-Martišová

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár