Straka zlodejka priletela do Viedne vo výbornom obsadení

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Gioachino Rossini a jeho tridsaťdeväťčlenný operný odkaz ostáva – okrem troch-štyroch opakovaných titulov – pre väčšinu sveta tajomstvom. Poznajú ho festivaly v Pesare a Bad Wildbade, no aj pre takú hudobnú metropolu akou je Viedeň, je napríklad Straka zlodejka úplnou neznámou.

Koncom februára sme sa Janáčkovou Jenůfou dočasne lúčili s budovou Theater an der Wien (začala sa rozsiahla rekonštrukcia) i s intendantom Rolandom Geyerom. V novej sezóne divadlo v intenzívnej a príťažlivej práci pokračuje v priestoroch komplexu MuseumsQuartier (ale aj Komornej opery), kde má vyčlenenú halu E. Do nej vdýchol nový život súčasný intendant divadla, známy režisér s kontroverznou povesťou, Stefan Herheim.

Gioachino Rossini (1792 – 1868), zdroj: wikimedia.org

Viedenská štátna opera, ako výkladná skriňa národného kultúrneho bohatstva, má momentálne v repertoári z opier Gioachina Rossiniho iba Barbiera zo SevillyPopolušku. Ani maličký festival Cecilie Bartoli po skončení vlaňajšej sezóny veľa nového nepriniesol. Tragické opery sa sporadicky objavili skôr v (alternatívnom? konkurenčnom?) Theater an der Wien. Teraz prišla na rad 2-dejstvová opera semiseria La gazza ladra (Straka zlodejka), ktorá ako v poradí 21. javiskové dielo dvadsaťpäťročného skladateľa mala úspešnú premiéru v milánskom Teatro alla Scala 31. mája 1817. V rovnakom roku uzreli svet aj tri ďalšie Rossiniho opery. V Ríme La CenerentolaAdelaide di Borgogna a v Neapole Armida. V La Scale nebol nováčikom, pre tento vychýrený dom napísal už pred Strakou zlodejkou tri opusy, zo známejších napríklad Turka v Taliansku.

Prečítajte si tiež:
Rossini Opera Festival 2022 zrkadlil súčasné interpretačné trendy
Rossiniovský Bad Wildbad v znamení tenorov a primadon
Napoleon opery Gioachino Rossini

Žáner semiserie, teda polovážnej opery, nebol v predverdiovskej ére ojedinelý. Využil ho už Paisiello v Nine, Bellini v Námesačnej, Donizetti napríklad v Linde di Chamounix a Rossini viackrát. Pre inscenátorov je to zväčša tvrdší oriešok so skúškou schopnosti vybalansovať prvky vážne a komické, nie vždy rovnako vyvážené. Niekedy sa podarí takúto výzvu prijať a zdolať. Rossiniho Straku zlodejku som videl len dvakrát na Rossini Opera Festivale v Pesare. Bola to tá istá inscenačná podoba Damiana Michieletta (v rokoch 2007 a 2015), ktorá príbeh o „hlavnej hrdinke“, kradnúcej strake, od ktorej sa odráža celý rad peripetií, vyriešila personifikáciou vtáka do podoby tanečníčkinej akrobacie.

G. Rossini: Straka zlodejka, MusikTheaters an der Wien, 2022, Robert Lillinger (kladivkový klavír), Diana Haller (Pippo), foto: Monika Rittershaus

K novej viedenskej inscenácii (premiéra bola 16. novembra 2022, recenzia sa viaže k druhej repríze 20. 11.), pod ktorú sa so svojím tímom podpísal 42-ročný nemecký režisér Tobias Kratzer, sa našiel iný kľúč výkladu. Javisko MuseumsQuartieru je zrejme technicky limitované, takže scénograf a kostýmový výtvarník Rainer Sellmaier postavil pevnú, bez opony otvorenú poschodovú scénu, rozdelenú na viacero hracích priestorov. Sčasti išiel realistickou cestou, keď príbeh, odohrávajúci sa niekde na dedine v blízkosti Paríža v nedefinovanom čase, posunul do druhej polovice 20. storočia.

Na javisko umiestnil aj tie najdrobnejšie rekvizity vidieckeho domu. Vpravo zariadená kuchyňa, nad ňou miestnosť s rozvešanou bielizňou, z opačnej strany sýpka, tiež ako miestečko lásky pre Ninettu a Giannetta (ona, slúžka u bohatých Vingradinovcov, obvinená zo straty striebornej lyžice a zároveň hľadajúca svojho otca; on, do nej zaľúbený syn tej istej rodiny) a dolu miestnosť, kde stojí funkčný kladivkový klavír, na ktorom do diania zapojený Robert Lillinger sprevádza secco recitatívy.

G. Rossini: Straka zlodejka, MusikTheaters an der Wien, 2022, Nino Machaidze (NInetta), komparzisti, foto: Monika Rittershaus

Scéna sa počas pauzy pred zrakmi divákov trocha mení, je potrebné vytvoriť žalár pre Ninettu, obvinenú z krádeže striebornej lyžice (ukradla ju neviditeľná straka) i súdnu sieň. Klavír sa presúva na opačnú stranu a častejšie sa posuvnými dverami otvára hlbšia časť javiska. Dokonca sa na ňom dvakrát objavuje maketa auta, na ktorom sa privezie mafiánsky Gottardo, miestny „podestà“, zároveň si brúsiaci zuby na Ninettu. Scéna sa musí prispôsobiť aj súdnemu procesu, čo sa dosiahne posunom pohyblivých dielcov. Počas oboch dejstiev po javisku pobehuje mladistvý Pippo.

Veľký priestor venuje inscenácia videoprojekciám. Manuel BraunJonas Dahl už počas predohry využili veľké plátno uprostred javiska na premietanie vidieckej krajiny z vtačej perspektívy onej straky, sliediacej po striebre. Projekcie sa objavujú občas aj počas dejstiev (plátno sa medzitým vysúva), ako paralelná zväčšenina diania, tiež však asi z pohľadu tajomnej zlodejky. V závere predostiera inscenácia opäť filmový výjav. Ešte predtým Giannetto zostrelil Pippom vypátranú straku, v hniezde skrývajúcu strieborný úlovok, vďaka čomu je väznená Ninetta zbavená trestu smrti. Vzkriesená straka sa počas finále už zasa vznáša, teraz nad súčasnou Viedňou a hľadá si novú striebornú korisť v útrobách známeho múzea umenia.

G. Rossini: Straka zlodejka, MusikTheaters an der Wien, 2022, Nino Machaidze (Ninetta), foto: Monika Rittershaus
G. Rossini: Straka zlodejka, MusikTheaters an der Wien, 2022, Marina de Liso (Lucia), foto: Monika Rittershaus

Niektoré pointy Kratzerovej réžie vyšli celkom zaujímavo a naplnili takmer tri a trištvrte hodinové predstavenie pestrým, v istej metafore aj aktualizovaným dianím. Nie všetko bolo celkom čitateľné a tak divák mal voľnosť v prijímaní režisérových podnetov. Vrátane jeho, a podľa bulletinu tiež dirigentovho vnímania Straky zlodejky, vzhľadom na motív oslobodenia vyššou mocou v závere (v tomto prípade kráľovskú milosť pre Ninettinho otca – dezertéra prináša mladý kuriér na bicykli), ako talianskeho ekvivalentu Beethovenovho Fidelia. Nuž, predstavivosti sa medze nekladú.

Ak nekonvenčný režijný pohľad Tobiasa Kratzera možno považovať za hodný polemiky, vnímajúci predlohu skôr ako drámu so šťastným koncom (napokon v tomto zmysle o Strake zlodejke hovorí aj v bulletine k inscenácii v Pesare Alberto Zedda, už zosnulý „rossiniovec“ prvého rangu), tak hudobné naštudovanie Antonina Foglianiho v plnej miere rešpektovalo rossiniovský princíp. Hudobný riaditeľ festivalu Rossini in Wildbad je dokonalým znalcom skladateľových partitúr, pozná presne mieru vyvažovania kantabilných úsekov so strhujúcim „briom“, vie účinne narábať s dynamikou i agogikou.

G. Rossini: Straka zlodejka, MusikTheaters an der Wien, 2022, Nahuel di Pierro (Gottardo), Timothy Connor (Giorgio), foto: Monika Rittershaus

Najznámejšie číslo opery, tiež koncertne často uvádzanú predohru, vystaval možno v ráznejšej zvukovej forme (nepoznám presne akustiku daného priestoru), ale ona skutočne takou aj je. V jeho koncepcii nájdeme delikátne znejúce árie (presnejšie cavatiny), duetá, tercetá, kvarteto a rovnako obe strhujúco vystavané finále dejstiev.

K dispozícii mal ORF Radio-Symphonieorchester Wien, ktorý najmä spočiatku mal isté problémy v intonačnej čistote plechových nástrojov, no postupne sa plne stotožnil s Foglianiho temperamentnou a štýlovo bezúhonnou taktovkou. Arnold Schoenberg Chor, vedený Erwinom Ortnerom, len potvrdil svoju dávnu povesť farebne vyváženého a technicky skvelo disponovaného a pre každý druh hudby pripraveného zboru.

G. Rossini: Straka zlodejka, MusikTheaters an der Wien, 2022, Diana Haller (Pippo), Arnold Schoenberg Chor, foto: Monika Rittershaus
G. Rossini: Straka zlodejka, MusikTheaters an der Wien, 2022, Nino Machaidze (Ninetta), Arnold Schoenberg Chor, foto: Monika Rittershaus

Dominantnou postavou Straky zlodejky je Ninetta, no z mužských úloh, trocha prekvapujúco, majú viac priestoru než tenorový hrdina party zakotvené v basbarytónovej tessiture. Gruzínsku sopranistku Nino Machaidze som ako Ninettu počul aj na festivale v Pesare (2015) a teraz ma opäť presvedčila, že je na rolu výborne pripravená. Nie je to totiž žiaden part pre ľahký typ koloratúrneho sopránu (to si asi mysleli niektoré rakúske kritiky), ale vyžaduje si mladodramatickú koloratúru. A takou Nino Machaidze vládne, má sýty farebný tón, jasné výšky i obsažné hĺbky a stále je perlivá v koloratúre.

Z hlbších mužských hlasov rovnocenne zaujali Nahuel Di Pierro (Podestà Gottardo) a Paolo Bordogna ako Fernando Villabella. Obaja pravidelní hostia pesarského festivalu sa ukázali ako naslovovzatí špecialisti pre daný odbor. Prvý z nich svoj vyšší, pohyblivý bas ovláda technicky suverénne a bol aj herecky vierohodnou negatívnou postavou. Druhý menovaný, publikom asi najviac ocenený, vložil do postavy nešťastného otca farebne bohatý a štýlovo perfektne vedený basbarytón. Tretím úspešným predstaviteľom tohto hlasového odboru bol Fabio Capitanucci ako Fabrizio Vingradito.

G. Rossini: Straka zlodejka, MusikTheaters an der Wien, 2022, Robert Lillinger (kladivkový klavír), Nino Machaidze (Ninetta), Paolo Bordogna (Fernando Villabella), foto: Monika Rittershaus

Tenorový Giannetto má síce len jednu áriu a dueto, no priestor má aj v ansámbloch. Maxim Mironov je už dve desaťročia jedným z najkompetentnejších rossiniovských tenorov, no stále je to rovnako mladistvo pôsobiaci štyridsiatnik s vrúcnym, v koloratúrach i vo výške nezraniteľným lyrickým materiálom. Chorvátska rodáčka, predovšetkým v Stuttgarte pôsobiaca Diana Haller, si s temperamentom zahrala a spoľahlivo zaspievala nohavicového Pippa. Výborne sa uplatnila tiež druhá mezzosopranistka Marina de Liso ako Lucia.

Viedeň dostala prostredníctvom dočasne presídleného Theater an der Wien možnosť spoznať po dvesto rokoch (vtedy sa tam hrala po druhýkrát) Straku zlodejku od Gioachina Rossiniho. Dielo, ktoré síce nepatrí k denným repertoárovým menu, ale určite k najpozoruhodnejším z bohatého tvorivého dedičstva maestra z Pesara. Do rakúskej metropoly priletela hoci v svojráznom šate, no hudobne a spevácky pripravila pre milovníkov belcanta vítané osvieženie.

Autor: Pavel Unger

písané z reprízy 20. 11. 2022

Gioachino Rossini: La gazza ladra (Straka zlodejka)
Theater an der Wien
MuseumsQuartier, hala E
Premiéra 16. 11. 2022

Hudobné naštudovanie a dirigent: Antonino Fogliani
Réžia: Tobias Kratzer
Scéna a kostýmy: Rainer Sellmaier
Svetlá: Michael Bauer
Video: Manuel Braun, Jonas Dahl
Dramaturgia: Bettina Bartz

osoby aobsadenie recenzovanej reprízy 20. 11. 2022

Fabrizio Vingradito: Fabio Capitanucci
Lucia: Marina de Liso
Giannetto: Maxim Mironov
Ninetta: Nino Machaidze
Fernando Villabella: Paolo Bordogna
Gottardo: Nahuel Di Pierro
Pippo: Diana Haller
Isacco: Riccardo Botta
Giorgio: Timothy Connor
Kladivkový klavír: Robert Lillinger

ORF Symphonieorchester Wien
Arnold Schoenberg Chor (zbormajster Erwin Ortner)

ww.theater-wien.at

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár