Straussov Cigánsky barón má 135 rokov, libretista operety pochádza z Rače

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Vezmime si akúkoľvek definíciu operety, vždy sa z nej vynára viacero príbuzných znakov s operou. Kmeň slova je spoločný, ide tiež o hudobno-divadelný druh umenia, akurát žánrovo veselý. Trocha za vlasy pritiahnutý preklad na „malú operu – opierku“ však pokrivkáva. Aj v prípade Cigánskeho baróna od Johanna Straussa ml., ktorý zaznel po prvýkrát 24. októbra 1885 vo viedenskom Theater an der Wien.

Operetu v niektorých prípadoch označujú Francúzi – zvlášť pokiaľ ide o dielo Jacquesa Offenbacha – ako opéra-comiqe alebo opéra-bouffe, v nemeckom kontexte má spojenie speváckych čísel s prózou blízko k žánru Singspiel alebo Spieloper. A istou paralelou operety je aj španielska zarzuela. Bez ohľadu na terminologické hľadisko je viacero operetných opusov, ktorým právom patria miesta aj v operných domoch. K takým patrí samozrejme významná časť kompozičného odkazu Johanna Straussa ml. Ak dnes uplynulo 135 rokov od premiéry Cigánskeho baróna, tak zajtra 25.októbra si pripomíname 195. výročie skladateľovho narodenia (zomrel 3. júna 1899).

Johann Strauss ml. (1825 – 1899), zdroj: internet

Viedenčan, ktorého meno si spájame s desiatkami valčíkov, poliek, pochodov, štvoryliek – vospolok naplnených nápaditou, vtipnou, rytmicky strhujúcou, ale aj lahodným melodickým tokom nasiaknutou hudbou, bol doma aj v javiskovej tvorbe. U Johanna Straussa ml. dominujú jednoznačne operety. Je ich pätnásť (najznámejšími sú Netopier, Noc v BenátkachCigánsky barón), tri ďalšie ostali nedokončené. Posmrtne uvedená Viedenská krv, ktorú z autorizovaného straussovského odkazu skombinoval Adolf Müller ml., patrí tiež k často hraným dielam. „Kráľ valčíkov“ zanechal aj jednu do zabudnutia upadajúcu operu (Rytier Pásmán) a fragment baletu.

Cigánsky barón, od ktorého svetovej premiéry dnes uplynulo 135 rokov, patrí na časovej osi autorovej neskoro začatej operetnej tvorby (prvú operetu Indigo, ktorú v roku 2009 uviedla aj Štátna opera v Banskej Bystrici, skomponoval až vo svojich 46 rokoch) do začiatku tretej tretiny. Libreto mu napísal spisovateľ, novinár a prekladateľ Ignaz Schnitzer, pochádzajúci z bratislavskej Rače (v roku 1839, keď sa narodil, to bolo Uhorsko), ktorý sa oprel o predlohu z Komárna pochádzajúceho Móra Jókaiho. Jeho novela Saffi zobrazuje dejovo dynamický romantický príbeh, zasadený do atraktívneho rómskeho prostredia. Zároveň zľahka, s divadelnou licenciou, reflektuje aj dobové politické pozadie cisárstva.

Ignaz Schnitzer (1839 – 1921), zdroj: wikipedia

Na vzniku svojej desiatej javiskovej partitúry pracoval Johann Strauss veľmi svedomito, so zámerom do hudobnej charakteristiky včleniť etnické znaky, ako temperament, nespútanosť, ale aj morálne zásady rómskej populácie. Pritom romantický, melodicky príťažlivý a o majstrovskú inštrumentáciu opretý prúd, spolu s náročnými vokálnymi partmi hlavných postáv (Saffi – soprán, Sándor Barinkay – tenor a okrem nich buffo bas, mladokomický i starokomický pár), ale aj s farebnými zbormi, približoval Cigánskeho baróna k druhu komickej opery.

Premiéra v predvečer skladateľových šesťdesiatych narodenín vo viedenskom Theater an der Wien sa stretla s obrovským úspechom u publika. Hoci Johann Strauss ml. by rád svoje dielo videl aj v Hofoper (dnešnej Viedenskej štátnej opere), stalo sa tak až po jeho smrti v roku 1910. Ešte predtým sa na operné javisko dostal v Drážďanoch. Nasledovali uvedenia v Budapešti, Berlíne, New Yorku (v Metropolitan Opere roku 1959 s Nicolaiom Geddom a Lisou Della Casa v hlavných úlohách), Paríži, v St. Peterburgu a prakticky po celom svete.

Z viedenských povojnových naštudovaní na prvej opernej scéne sa 182 repríz dočkala inscenácia z roku 1948, ktorá sa však pre zbombardované divadlo na Ringu, hrala vo Volksoper až do roku 1954. Po dlhej prestávke sa do Štátnej opery vracia Cigánsky barón roku 1975 (dirigent János Ferencsik, réžia Werner Düggelin, titulnú postavu spieval Franco Bonisoli), ktorá sa však s deviatimi reprízami udržala iba niekoľko mesiacov. V aktuálnej neistej sezóne avizujú nové inscenácie Cigánskeho baróna v berlínskej Komische Oper v réžii modernistu Tobiasa Kratzera, vo viedenskej Volksoper i v budapeštianskej Štátnej opere.

J. Strauss ml.: Cigánsky barón, Opera SND, 1943, Margita Danihelová (Žofka), Štefan Hoza (Šándor), Janka Gabčová (Cipra), foto: STK/Archív SND

Na scénu Slovenského národného divadla sa desiata Straussova opereta dostáva až roku 1935 (dirigent Josef Vincourek, réžia Bohuš Vilím), no už o osem rokov skôr uviedlo SND Cigánskeho baróna v Košiciach. Ďalšia javisková podoba prišla roku 1943, keď dielo opäť v českom jazyku hudobne naštudoval Ladislav Holoubek a režisérom bol Drahoš Želenský. Rolu Saffi vytvorila mladá Margita Česányiová.

Osobne si dobre pamätám Cigánskeho baróna na bratislavskej Novej scéne (1972). V prebásnení libreta Mariánom Kováčikom a s textami hudobných čísel z pera Ľubomíra Feldeka, sa inscenácia vracala vo viacerých obnoveniach a na zájazdoch prešla kus sveta. Stále však išlo o réžiu Bedřicha Kramosila, realizovanú na scéne Ladislava Vychodila a v choreografii Borisa Slováka. V priebehu desaťročí sa v ňom vystriedali dve generácie sólistov divadla.

J. Strauss: Cigánsky barón, DJZ Prešov, 2001, Jana Maľová (Saffi), Ladislav Suchoža (Barinkay), foto: Archív DJZ

V repertoári oboch mimobratislavských operných divadiel, ktoré sa operetnému druhu pravidelne venujú (Štátne divadlo Košice a Štátna opera Banská Bystrica) a pochopiteľne aj v zrušenom spevohernom súbore Divadla Jonáša Záborského v Prešove, sa Straussov Cigánsky barón objavoval častejšie. Naposledy sa na Slovensku objavil v banskobystrickej Štátnej opere v naštudovaní roku 2015.

J. Strauss ml. Cigánsky barón, Štátna opera v Banskej Bystrici, 2015, foto: Jozef Lomnický

Ak už spomenutý „historický“ Cigánsky barón na Novej scéne musel rešpektovať priestorové obmedzenia a Gizela Mačugová recenziu v Hudobnom živote nazvala „Musicalový minibarón“ (zrodil sa v čase rozmachu muzikálov, no bol spevácky výborne obsadený aj hosťujúcimi sólistami Opery SND), tak pravý opak ponúkla veľkolepo aranžovaná produkcia na festivale v rakúskom Mörbischi (2011).

V réžii Brigitty Fassbaenderovej, bývalej slávnej mezzosopranistky, dostal divák všetko, čo sa z predlohy dalo vyťažiť. V štýle grand opery, na obrovskom javisku na brehu Neziderského jazera (z neho sa vypínal zámok), vyčarili inscenátori Zsupanovu továreň na mäso, plávajúci, trstinou obklopený príbytok cigánov i pompéznu cisársku Viedeň.

J. Strauss ml.: Cigánsky barón, Seefestspiele Mörbisch, 2011, foto: Seefestspiele Mörbisch

Cigánsky barón sa vďaka očarujúcej hudbe a vďačným speváckym partom stal predmetom viacerých nahrávok so špičkovými orchestrami a sólistami. V roku 1954 ho zaznamenala Philharmonia Orchestra s Elisabeth Schwarzkopfovou, Nicolaiom Geddom a Hermannom Preyom, o dva roky neskôr to boli Viedenskí filharmonici s Clemensom Kraussom (protagonisti Hilde Zadek a Julius Patzak), koncom päťdesiatych rokov sa pod taktovkou Heinricha Hollreisera stávajú protagonistami Hilde Güden a Karl Terkal (staršia generácia si spomenie tenoristovo hosťovanie v Slovenskej filharmónii spolu so sopranistkou Lotte Rysanek).

Z ďalšieho desaťročia pochádzajú snímky z Deutsche Oper Berlin (Rudolf Schock a Erzsébet Házy v hlavných úlohách) či mníchovskej Bavorskej štátnej opery, kde Barinkayom bol opäť Nicolai Gedda a Saffy stvárnila Grace Bumbry. A pokračovať by sme mohli ďalej.

Plagát k svetovej premiére Straussovej operety Cigánsky barón, zdroj: internet

Dnes je úplne jasné, že operetu z divadelného života nevytlačil ani muzikál. Hrá sa v každej kultúrnej krajine. Štatistiky hovoria, že najfrekventovanejším operetným skladateľom v uplynulej sezóne bol práve Johann Strauss ml. (po ňom nasledujú Emmerich Kálmán, Franz Lehár a Jacques Offenbach) a Cigánsky barón sa stále nachádza v prvej sedmičke najčastejšie inscenovaných operiet.

Stotridsaťpäť rokov života dielu neublížilo. Skôr naopak, jeho majstrovská hudba, veselý i emotívny príbeh, ponúkajú kultivovaný relax v dnešnej zložitej dobe.

Autor: Pavel Unger

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Pavel Unger

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku