Straussov Netopier priniesol divákom v Košiciach kultivovanú zábavu

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Operný súbor Štátneho divadla v Košiciach odovzdal svoju prvú inscenáciu sezóny 2018/2019 v podobe obľúbeného žánru, operety Johanna Straussa ml. Netopier. Dramaturgicky premyslené a účinné predstavenie prilákalo na oboch premiérach (5. a 6. októbra 2018) nielen veľký počet návštevníkov, ale dokázalo zaujať od prvej do poslednej chvíle, hoci na prvý pohľad bolo zrejmé, že tri a pol hodinový večer má znaky preexponovaného trvania.

Osobnosti, ktoré vedenie divadla prizvalo na realizáciu operety svetoznámeho rangu dosiahli vyrovnanú a profesionálne zvládnutú inšpirujúcu kvalitu na prvotriednej umeleckej úrovni. Zárukou umeleckej hodnoty inscenácie boli hosťujúci dirigent Robert Jindra, režisér Michal Spišák, ktorý po prvýkrát inscenoval operetu, zbormajster Lukáš Kozubík, výtvarník scény a kostýmov Aleš Valášek, choreograf Martin Tomsa, orchester a zbor divadla a hlavne sólisti, domáci aj hosťujúci. Dôležitým momentom inscenácie je jej realizácia v slovenskom jazyku, v spievaných častiach boli použité texty piesní v historicky cenných prekladoch režiséra Kornela Hájka, Štefana Hozu a Dalibora Hegera, ktoré boli samozrejme „učesané“ do súčasnej podoby a v ničom nestrácali na tempe, spáde, artikulácii, intonačných zvláštnostiach, rytme alebo asociáciách v texte.

J. Strauss: Netopier, ŠD Košice, 2018,
Helena Bécse Szabó (Rosalinda), Maksym Kutsenko (Alfréd), Martin Kovács (Frank),
foto: Ján Štovka

Aj hosťujúci sólista Budapeštianskej národnej opery Zsolt Vadász ako predstaviteľ hlavnej postavy (Eisenstein) zvládol slovenské hovorené slovo bez problémov, iba s miernym prízvukom, bezchybnou slovenčinou prekvapila aj predstaviteľka Rosalindy sopranistka Helena Becse-Stabóová. Temporytmus a dramatický náboj celého predstavenia ovládal režisér Michal Spišák bezchybne na vysokej úrovni. Dokázal dať operetnému žánru noblesu, vtip, vyrovnaný a veselý zážitok. Zrejmé je, že staval vždy na hudobnej spolupráci s dirigentom, nenarúšal spievané alebo tanečné prvky, hoci spoločne s výtvarníkom viedli celý dej v rovnakom duchu zábavy, úsmevu, šarmu a kultivovanej úrovne večera.

Predstavenie má tri dejstvá, z nich prvé predstavuje situačnú komédiu, aktívne postavy, druhé dejstvo sa odohráva na bále u princa Orlofského, tretie vo väznici s jediným činohercom v postave strážcu Froscha. Dôležitým momentom boli dve predstavenia, z nich každé s inými sólistami v hlavných postavách. Režisér Spišák dosiahol u väčšiny účinkujúcich nevídané herecké výkony, popritom je evidentné, že každej postave dodal charakter aj jemu vlastný. Zatiaľ čo postavu Eisensteina (Zsolt Vadász) nechal perliť šarmom, pohybovou uvoľnenosťou, mladistvým elánom, umelec ich dopĺňal o tanečné prvky a vlastný pohľad na stvárnenie nemotorného, ale šarmantného muža.V alternácii sme videli Jaroslava Dvorského s jeho zmyslom pre humor, prenesenie sa do sveta elity a vysokej zábavy, vždy pôsobivého muža stredného veku.

J. Strauss: Netopier, ŠD Košice, 2018,
Jaroslav Dvorský (Gabriel von Eisenstein), Marek Gurbaľ (Dr. Falke),
foto: Ján Štovka

Z hľadiska noblesy predstaviteľky Rosalindy boli obe šarmantné a každá inak krásne, z nich Táňa Paľovčíková-Paládiová s väčším zmyslom pre dramatické vystupovanie, kým Helena Becse-Szabó s akcentom na lyrický prejav. Režisérovi sa darilo tvárne spolupracovať s talentom, ktorý v sebe ukrývajú dve sopranistky – predstaviteľky Adély – Michaela Várady od prvého vstupu na scénu upútavala zmyslom pre komédiu, hrala každým pohybom, bola herecky dokonalá, vyrovnaná svojej alternantke Mariane Hochelovej, ktorej stvárnenie slúžky Adély znesie najvyššie kritériá z hľadiska vkusu, elegancie, rozšafnosti, ale vždy v pohybe a vtipne.

J. Strauss: Netopier, ŠD Košice, 2018,
Tatiana Paľovčíková (Rosalinda), Zsolt Vadász (Gabriel von Eisenstein), Michaela Várady (Adela),
foto: Ján Štovka

Z mužských postáv sa darilo obom Alfrédom. Anton Baculík dokázal, že má zmysel pre pohybovú kultúru, dokáže rozosmiať publikum a je vždy v plnom nasadení, príjemný, nezameniteľne svojský. Alfréd Maksyma Kutsenka bol rovnako pôsobivý, hoci je o niečo pomalší, hrá naivného ale milého tenoristu a obom sa darilo spĺňať režisérove predstavy. Herecky si získali obdiv publika aj predstaviteľky grófa Orlofského, s režisérom vytvorili „figúru“ unudeného zbohatlíka, postavou malého magnáta s neustálym „tieňom“ za chrbtom, postavou obrovského „asistenta“ v podaní mohutného Petra Rašiho, čím dosiahol očakávaný kontrast a divácky efekt.

J. Strauss: Netopier, ŠD Košice, 2018,
Michaela Várady (Adela), Eva Nováková (Ida), Martin Vanek (Frosch), Juraj Peter (Frank),
foto: Ján Štovka

Treba spomenúť aj mimoriadny výkon predstaviteľov riaditeľa väznice Franka, obaja umelci Juraj PeterMartin Kovács dosiahli efektným vystupovaním a citom pre mieru vtipu mimoriadny zážitok. Rovnako účinná spolupráca režiséra s ďalšími účinkujúcimi bola zrejmá aj v aktivizácii zboru. Ako sa v programovom bulletine vyjadril spoločne s výtvarníkom, vybrali si obdobie „art deco“, ktoré v oblečení zboru bolo najviac evidentné – pripomínali rukopis maliara Salvadora Daliho. Spoločne navrhli aj nábytok scény, ktorý zo začiatku viac pripomínal obdobie našich päťdesiatych rokov, ako eleganciu viedenskej smotánky. Režijne by sme očakávali aj skrátenie monológu a výstupu Froscha, činoherci Martin VanekPeter Batthyany podali osobný umelecký výkon, ale v ich stvárnení platí: „menej by bolo viac“!

Obidve premiéry dirigoval autor hudobného naštudovania Robert Jindra, ktorý sám priznal, že má k žánru operety ďaleko. Napriek tomu bol pevným oporným momentom celého predstavenia. Svoj vzťah a výsledky spolupráce s týmto divadelným orchestrom preukázal už niekoľkokrát, aj tentokrát volil adekvátne tempá, súlad nástrojov, vstupy sólistov, nástrojových skupín, Straussovu hudbu chápal ako čarovný, zasnený svet melódií, briskných rytmov a nezabudnuteľných melodických unikátov. Najvýraznejšie sa mu darilo v predohre, ktorá má neľahký hudobný obraz, je písaná v sonátovej forme a žiada si plné sústredenie v kontrastoch a stavbe celého diela. Najviac bolo treba obdivovať súlad orchestra s javiskom, dokonale ladili ensamblové scény s orchestrálnym sprievodom, nebol to len „doprovodný“ hlas, boli to krásne spoluznejúce hudobné obrazy.

J. Strauss: Netopier, ŠD Košice, 2018,
Aneta Hollá (Ida), Mariana Hochelová (Adela), Myroslava Havryliuk (Princ Orlofsky), zbor opery ŠD Košice,
foto: Ján Štovka

Na javisku sa stretli vynikajúci predstavitelia hlavných postáv, ako aj zbor. Sopranistky Tatiana PaľovčíkováMichaela Várady boli hudobne kontrastné, v oboch partoch skvele jedinečné. Rovnako speváčky v alternácii Helena Becse Szabóová a Mariana Hochelová dosiahli mimoriadny úspech temperamentom, koloratúrami, pevným tónom. Zatiaľ čo sa viac darilo v stvárnení Orlofského herecky viac Viere Kállayovej, spevácky bol výkon oboch predstaviteliek, aj pôsobivej Miroslavy Havryliuk vyrovnaný. Anton BaculíkMaksym Kutsenko exponovali svoj plnohodnotný tenor s ukážkami známych árií na vydarenej úrovni. Obaja barytonisti Marián LukáčMarek Gurbaľ dôstojne a na úrovni dokázali riadiť dejový pohyb hlavne v druhom dejstve, keď predstavili divácke prekvapenie: bolo ním účinkovanie slávnej slovenskej mezzosopranistky, sólistky Deutsche Oper Berlin Jany Kurucovej, ktorá sa týmto vstupom predstavila na javisku košického Štátneho divadla po prvýkrát. Ako hosťujúca umelkyňa na viedenskom bále zaspievala jedinečnú áriu z Bizetovej opery Carmen, ktorá vznikla pred 144 rokmi presne v období uvedenia svetovej premiéry Straussovho Netopiera (1874). Jej lahodný tón a vznešenú krásu predniesla Jana Kurucová nadšenému divákovi v Košiciach sviežo, vzrušene, nielen s pevnými a farebne lahodnými tónmi árie, ale aj aktívnym tancom sólistky, dokonca s jej ukrývaným zmyslom pre grotesku.

Operný súbor Štátneho divadla opäť, po nezabudnuteľnom Verdiho Falstaffovi (pozn. red.: recenziu sme priniesli TU…) ponúkol divákom predstavenie, aké prináša divákom radosť a kultivovanú zábavu.

Autor: Lýdia Urbančíková

písané z premiér 5. a 6. októbra 2018

Johann Strauss: Netopier (Die Fledermaus)
Štátne divadlo Košice
Premiéry 5. a 6. októbra 2018

inscenačný tím

Réžia: Michal Spišák
Hudobné naštudovanie: Robert Jindra
Dirigent: Robert Jindra, Igor Dohovič
Libreto: Karl Haffner a Richard Genée
Preklad libreta/texty piesní: Kornel Hájek, Štefan Hoza, Dalibor Heger
Scéna a kostýmy: Aleš Valášek
Zbormajster: Lukáš Kozubík
Choreograf: Martin Tomsa
Dramaturgická spolupráca: Peter Hochel, Daniel Jäger

osoby a obsadenie

Gabriel von Eisenstein: Jaroslav Dvorský, Zsolt Vadász
Rosalinda: Helena Becse Szabó, Tatiana Paľovčíková
Dr. Falke: Marek Gurbaľ, Marián Lukáč
Princ Orlofsky: Myroslava Havryliuk, Viera Kállayová
Alfréd: Anton Baculík, Maksym Kutsenko
Frank: Martin Kovásc, Juraj Peter
Dr. Blind: Václav Morys, Peter Svetlík
Adéla: Mariana Hochelová, Michaela Várady
Ida: Aneta Hollá, Eva Nováková
Frosch: Peter Batthyány, Martin Vanek
Ivan: Peter Raši

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Lýdia Urbančíková

muzikologička, dramaturgička, hudobná kritička, hudobná historička a publicistika

Zanechajte komentár