Významný festival komornej hudby Konvergencie sa už niekoľko rokov delí na dve časti: letnú a zimnú. Letná časť je tradične sériou koncertov, ktoré v pestrej a osobitej dramaturgii reagujú na prieniky medzi svetom klasiky a iných hudobných žánrov. Mladšia zimná časť sa zameriava na veľké mená komornej hudby – každý ročník je venovaný jednému skladateľovi. Ten aktuálny patril Igorovi Stravinskému a jeho vrcholom bolo uvedenie originálneho diela Príbeh vojaka.
Príbeh vojaka (L’Histoire du soldat) napísal Igor Stravinskij v roku 1918 na text švajčiarskeho frankofónneho básnika Charlesa Ferdinanda Ramuza. Koncipoval ho ako moralitu v štýle stredovekých trhových divadiel. Jeho predstava spočívala v kompozícii skladby pre pojazdné divadlo – menší súbor, ktorý by ju uvádzal ako pohostinské predstavenie po švajčiarskych mestečkách.
Dielo je pravdepodobne jedinou Stravinského kompozíciou, ktorú skladateľ napísal v reakcii na konkrétnu udalosť, v tomto prípade na 1. svetovú vojnu. Dej mal byť veľmi jednoduchý, aby mu každý porozumel. Faustovsky ladený námet našiel skladateľ v bájke Alexandra Afanasieva o vojakovi a čertovi a Ramuz ho prepracoval do poetického textu. Vojak zapredá dušu diablovi za bohatstvo. Svoj omyl si uvedomí, napraví ho, no neskôr ho zopakuje a skončí napokon v pekle.
Stravinského zámerom bolo umiestniť epochu a štýl diela do neurčitého času a zároveň do roku 1918, do všetkých národných prostredí a zároveň žiadneho, pričom by zachoval náboženský kultový štatút diabla. Skladateľ si želal, aby všetky tri zložky predstavenia, rozprávanie, hudbu a akciu bolo na javisku vidno v podobe antiiluzívneho divadla. Do hry preto zaradil postavu Rozprávača, aby plnil dvojakú úlohu: prostredníka medzi jednotlivými postavami a zároveň tlmočníka medzi javiskom a obecenstvom.
Okrem neho v hre vystupujú traja tanečníci: Vojak, Čert a Princezná, pričom prví dvaja majú okrem tanca aj rozprávať. Čert má vystupovať v štyroch prevlekoch: ako starec, obchodník s dobytkom, husľový virtuóz (variant: starena) a vo svojej pravej podobe. Sedemčlenné sólisticky koncipované nástrojové obsadenie sa podobá jazzovému orchestru: sláčiky (husle, kontrabas), drevá (klarinet, fagot), plechy (kornet alebo trúbka, trombón) a bicie. Nejazzovým fagotom nahradil pôvodne zamýšľaný saxofón. Jazzové inšpirácie sú u Stravinského trocha kuriózne – v čase kompozície Príbehu vojaka poznal jazz iba z notového materiálu.
Konvergencie uviedli Príbeh vojaka už v roku 2011 v slovenskom preklade Eleny Flaškovej a Jána Štrassera v komornom prostredí Design Factory, neskôr sa objavil v open air podobe na bratislavskom Hlavnom námestí počas Kultúrneho leta 2013 a najnovšie si svoje miesto našiel vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu. Zostava ostala takmer nemenná: réžia Silvester Lavrík, rozprávač Robert Roth, tanečníci Krisztián Gergye a Ivica Franeková a hudobníci Igor Karško (husle), Juraj Griglák (kontrabas), Ronlad Šebesta (klarinet), Peter Kajan (fagot), Zoltán Molnár (trúbka), Branislav Belorid (trombón) a Peter Kosorín (bicie).
Scénu tentoraz navrhla Katarína Lupták, do pravej časti rozmerného pódia Veľkého koncertného štúdia umiestnila pod svetelnú rampu veľké biele plátno pre tieňohru a pred ňu usadila orchester. V pravej časti čítal Rozprávač (Robert Roth) svoj text; vedľa neho sa nachádzalo v kovovej konštrukcii malé a vysoko umiestnené javisko, za ním stojany s kostýmami na prevleky. Je zrejmé, že koncertné pódium má svoje logické scénické limity, no toto riešenie sa ukázalo ako neveľmi šťastné.
Divácka pozornosť bola po väčšinu času disproporčne upriamená na ľavú časť javiska: veľkorozmerná dynamická tieňohra a pred ňou hudobníci, ktorí jej vizuálne konkurujú; naopak pravá strana bola využívaná iba sporadicky a podľa neodčítateľného kľúča.
Kostýmy Alžbety Irhovej boli prosté, funkčné a viaceré prekvapivo ostali nevyužité na stojane. Stravinského predstavu o bezčasí a národnej neutralite sa jej podarilo naplniť. Autorka tieňohry Martina Šimkovičová sa vo vizuálnej koncepcii sústredila na sprostredkovanie pohybových sekvencií tanečníkov v kombinácii s archaicky pôsobiacimi odkazmi na výtvarné umenie 19. storočia a moderny. Zámerne sa vyhla digitálnemu médiu a sekvencie tvorila dnes už starosvetsky pôsobiacimi ručne manipulovanými projekčnými fóliami s priznanými odleskami.
Režisér Silvester Lavrík trocha neprehľadne spojil postavy Čerta a Vojaka, Princeznú tak proporčne odsunul do pozície epizódy. Choreografia tanečných partov v oddychovom podaní Krisztiána Gergye a Ivice Franekovej pôsobila improvizovane až náhodilo; obmedzila sa na jednoduchú, často naivnú ilustráciu vybraných príbehových momentov (opäť podľa ťažko odčítateľného kľúča). Všetok text prevzala statická postava Rozprávača v podaní Roberta Rotha; ten ho čítal v strhujúcom zaujatí, hlasovej sugestivite a strohých, no o to silnejších gestách. Jeho výkon dominoval nehudobnej časti inscenácie a je možné, že by si spolu s tieňohrou vystačili aj sami, bez tanečníkov.
Vynikajúco hrajúci sólistický ansámbel (Igor Karško, Juraj Griglák, Ronald Šebesta, Peter Kajan, Zoltán Molnár, Branislav Belorid a Peter Kosorín) bolo radosť počúvať, v jednotlivých sólach i tutti sa prezentoval kompaktnou súhrou, lahodným tónom, virtuozitou, zmyslom pre štýl a dokonalým pochopením ducha Stravinského hudby. Na záver ešte zmienka o krátkom úvode koncertu, v podobe drobného dramaturgického šperku: Ronald Šebesta v prítmí sály šarmantne predniesol Tri skladby pre sólový klarinet, ktoré Igor Stravinskij venoval Wernerovi Reinhardtovi, amatérskemu klarinetistovi a mecenášovi prvého uvedenia Príbehu vojaka.
Autor: Jozef Červenka
písané z koncert 16. 2. 2019
O programe Konvergencií 2019 sme písali TU…
Igor Stravinskij: Príbeh vojaka
Koncert v rámci festivalu komornej hudby Konvergencie 2019
Veľké koncertné štúdio Slovenského rozhlasu v Bratislave
16. a 17. februára 2019
Igor Stravinskij: Tri skladby pre sólový klarinet
Branislav Dugovič – klarinet
Igor Stravinskij / Charles F. Ramuz: Príbeh vojaka
Elena Flašková, Ján Štrasser – preklad
Silvester Lavrík – réžia
Katarína Lupták – scéna
Robert Roth – rozprávač
Ivica Franeková, Krisztián Gergye – tanec
Igor Karško – husle
Juraj Griglák – kontrabas
Ronald Šebesta – klarinet
Peter Kajan – fagot
Zoltán Molnár – trúbka
Branislav Belorid – trombón
Peter Kosorín – bicie
Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!
