Strhujúci Scarpia na javisku Opery SND

Nepochybne jednou z najväčších osobností operného umenia druhej polovice dvadsiateho storočia je svetoznámy americký barytonista Sherrill Milnes, dlhoročný sólista Metropolitnej opery v New Yorku, účinkujúci na všetkých významných svetových operných scénach, ktorý v tomto roku (10.1.) oslávil okrúhle osemdesiate narodeniny.

Jeho vrúcny, prenikavý hlas a vynikajúce legato sa uplatnilo predovšetkým vo Verdiho operách (Rigoletto, Gróf Luna, Posa, Renato, Jago, Nabucco, Ezio, Amonasro, Macbeth, Simon Boccanegra alebo Falstaff), ale triumfoval aj ako Mozartov Don Giovanni (na festivale v Salzburgu), rovnako ako Escamillo v Bizetovej Carmen, Rossiniho Figaro v Barbierovi zo Sevilly, Pucciniho Scarpia v Tosce, Jack Rance v Dievčati zo zlatého Západu, Hamlet Ambroisa Thomasa, Athanael v Massenetovej opere Thaïs a v mnohých ďalších.

Samostatnú štúdiu by si zasluhovala jeho činnosť koncertná, multimediálna i pedagogická. Milnes spolupracoval s mnohými hudobnými vydavateľstvami, okrem recitálov a nahrávok operných kompletov vznikli aj záznamy živých vystúpení na CD a DVD nosičoch. Odborníci vysoko hodnotia najmä nahrávky s dirigentom Jamesom Levinom, k vrcholným zaraďujú Aidu a Otella, ktoré dokumentujú skvelú vysokú polohu a bravúrnu spevácku techniku Milnesovho hlasu v úlohách Amonasra a Jaga.

Majstrovstvo tohto renomovaného umelca mohlo obdivovať aj bratislavské publikum, keď v roku 1993 z iniciatívy Petra Dvorského a v súčinnosti vedenia Opery SND a rakúskej umeleckej agentúry Austrokoncert prijal maestro pozvanie účinkovať v benefičnom koncertnom uvedení Pucciniho Toscy v roku 1993 pod taktovkou dnes už slávneho dirigenta Fabia Luisiho. Titulnú úlohu spievala mladá rumunská speváčka Laura Niculescu a Cavaradossiho Peter Dvorský, ktorý bol Milnesovým partnerom v tejto opere už viac razy –  v Düsseldorfe, vo Viedni aj v Mníchove. O predstavenie bol mimoriadny záujem a preto ho simultánne prenášali do Divadla P. O. Hviezdoslava. Milnes očaril nielen publikum, ale zaujal aj recenzentov „strhujúcou silou výrazu“, „maximálne zvnútornenou interpretáciou, oprostenou od akýchkoľvek efektov, ktorý by Scarpiovi dodávali vonkajší, teatrálny dramatizmus“. „Už jeho vstup na javisko priam zmrazil, naznačovaná herecko-gestická akcia znásobovala účinok spievaného slova a dotvárala kreáciu do podoby syntetického umenia.“ Scarpiu si umelec zopakoval ešte v roku 1997, tento krát v novej inscenácii opery v hudobnom naštudovaní Ondreja Lenárda, opäť s Petrom Dvorským a Ľubicou Rybárskou ako Toscou.

Pripravila: Elena Blahová – Martišová