Dnes je: streda, 19. 9. 2018, meniny má: Konštantín, zajtra: Ľuboslav, Ľuboslava

Štyristo rokov neutíchajúca operná inšpirácia

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Herec, básnik, dramatik. Umelec, ktorého meno pozná každé školopovinné dieťa. Najväčší anglický spisovateľ, opradený záhadami, počnúc dňom narodenia, identitou, sexuálnou orientáciou, aj pôvodom prác, z ktorých veľkú časť neautorizoval. Celý kultúrny svet si v týchto dňoch pripomína štvorsté výročie úmrtia Williama Shakespeara (23. apríla 1616). Napriek tomu, že alžbetínske obdobie už v mnohých smeroch upadlo do zabudnutia, tvorba veľkého anglického dramatika prežíva a je stále aktuálna. A to nielen na doskách činoherných, ale aj operných.

Shakespeare napísal asi 38 hier (v presných číslach sa jeho životopisci rozchádzajú), ktoré dali popud pre vznik vyše dvoch stoviek operných titulov. Niektoré boli skomponované podľa originálnych textov, niektoré podľa upravených – v intenciách módnych požiadaviek svojej doby – a niektoré sa Shakespearovými hrami voľne inšpirovali. Prejsť celý zoznam by presahovalo rámec tohto článku, poďme si preto priblížiť niektoré zaujímavé tituly.

William Shakespeare, (1564 - 1616)

William Shakespeare,
(1564 – 1616)

Najstaršia shakespearovská operaThe Fairy Queen – pochádza z roku 1692 od Henryho Purcella a donedávna bola považovaná za stratenú. Neznámy libretista sa v nej voľne inšpiroval hrou Sen noci svätojánskej. The Fairy Queen je typickým príkladom tzv. anglickej opery, v ktorej sa striedali úseky hovoreného slova so speváckymi a tanečnými číslami, pridelenými maskám. Po tej istej hre siahli aj ďalší operní tvorcovia. John Frederick Lampe, anglický skladateľ nemeckého pôvodu, skomponoval v roku 1745 svoju poslednú operu, Pyramus and Thisbe, inšpirujúc sa dvomi postavami Shakespearovej literárnej predlohy. Podobne učinil Marcel Delannoy v diele Puck (premiéra 1949).  Zaujímavosťou tohto opusu je, že hlavná rola Pucka nie je pridelená spevákovi, ale tanečníkovi. A určite najznámejšou opernou adaptáciou Sna je A Midsummer Night’s Dream Benjamina Brittena, premiérovaná v r.1960.

S hriešnou vreckovkou i bez nej. Verdiho príbeh o žiarlivom Maurovi Othellovi, diabolskom Jagovi a nevinne uškrtenej Desdemone pozná asi každý milovník opery. Menej sa už vie o Otellovi z pera Gioachina Rossiniho. Usvedčujúcu vreckovku, hriešne intímnu súčasť dámskej bielizne, nahradil Rossini pre taliansku operu bežnejším „dôkazovým materiálom“ – listom, dej presunul z Cypru do Benátok a postavy Otella, Jaga aj Rodriga obsadil tenormi. To všetko 71 rokov pred premiérou Verdiho rovnomennej opery. Najnovšia adaptácia Shakespearovho Otella pochádza od amerického skladateľa Darona Hagena a nesie titul Bandanna (Šatka). Nakoľko bude fungovať klasický príbeh milostného trojuholníka v prostredí súčasnej americko-mexickej hranice, kde je Miguel Morales (Otello) policajným šéfom a kde Jake (Jago) ilegálne prevádza utečencov, ukáže budúcnosť. Dielo malo premiéru ešte len pred sedemnástimi rokmi.

Shakespearov rukopis uložený vo Folger Shakespeare knižnici vo Washingtone

Shakespearov rukopis uložený vo Folger Shakespeare knižnici vo Washingtone

Shakespearovské gendrové problémy. V anglickom divadle 16. storočia, pre ktoré Shakespeare písal svoje hry, stvárňovali muži aj ženské roly. Možno aj to je dôvodom, že jeho mužské postavy boli  podstatne viac prepracované. Obdobiu romantickej opery už však dominuje fenomén primadon, dokonca aj operné party, predtým určené kastrátom, sú prepisované pre speváčky. Hector Berlioz, veľký obdivovateľ Shakespeara, v prvej opernej adaptácii hry Mnoho kriku pre nič (Béatrice et Bénédict) sústredil všetku pozornosť na dva soprány. Niccolò Antonio Zingarelli vo svojej opere Giulietta e Romeo dokonca určil part Romea mezzosopránu (1796). Svojho času sa ho zhostila aj slávna Maria Malibran. Rovnako Saverio Mercadante prenechal v adaptácii Hamleta (Amleto) titulnú rolu žene.

Jednou z najčastejšie zhudobňovaných Shakespearových hier je Romeo a Júlia. Prvým v rade vyše dvadsiatich piatich operných spracovaní bol singspiel českého skladateľa Jiřího Antonína Bendu, ktorý na rozdiel od literárnej predlohy končil happy endom (1776). Veľkú popularitu námetu potvrdzujú aj ďalšie spracovania. Len do konca osemnásteho storočia pribudli po Bendovi aj iné opery dnes už nehraných autorov Schwanenbergera (1776), Marescalchiho (1789), Rumlinga (1790), Dalayraca (1792), Steibelta (1793), či už spomínaného Zingarelli (1796).  Najväčšiu slávu a trvalé uvádzanie si získala verzia Charlesa Gounoda ale z času na čas sa na programe niektorého operného domu objaví aj  Giuletta e Romeo Riccarda Zandonaia, rovnomenný titul Nicolu Vaccaia, či niektoré novšie spracovania príbehu nesmrteľných milencov z Verony. Doteraz poslednou adaptáciou Shakespearovej hry je Romeo and Juliet nedávno zosnulého amerického skladateľa Lee Henry Hoibyho z r.2004.

Vzácne knihy uložené v trezore Folger Shakespeare knižnici vo Washingtone, foto: Erica Abbey

Vzácne knihy uložené v trezore Folger Shakespeare knižnici vo Washingtone,
foto: Erica Abbey

O pretrvávajúcom záujme o shakespearovské predlohy v posledných desaťročiach svedčia stále nové a nové tituly súčasných skladateľov. Shakespeare je jednoducho nevyčerpateľnou studnicou inšpirácií, ako o tom svedčí Lear Ariberta Reimanna (1978), Roméo et Juliette francúzskeho skladateľa Pascala Dusapina (1988), či na podklade Zimnej rozprávky Belgičanom Philippom Boesmansom skomponovaná Wintermärchen (1999). Príbeh márnivého rytiera Falstaffa z Veselých paní windsorských nezaujal len Verdiho, ale aj  Ralpha Vaughan Williamsa, ktorý ho použil vo svojej opere Sir John in Love (1928), či Gustava Holsta (dielo At the Boar’s Head malo premiéru v roku 1925). Z posledných operných pokusov o zhudobnenie Shakespeara mimoriadne zaujalo dielo Thomasa Adèsa The Tempest. Napriek tomu, že libretistka Meredith Oakes je anglicky hovoriaca, kompletne prepísala Shakespearovu drámu Búrka. Rok po svojej svetovej premiére v londýnskej Kráľovskej opere (2004) dielo získalo Cenu Laurenca Oliviera za výnimočný výkon v opere. Pozoruhodným partom s abnormálnymi nárokmi na speváčku je v tomto diele rola ducha Ariel, ktorého koloratúrne vokalízy sa prakticky neustále pohybujú v trojčiarkovej oktáve. Pre našinca môže byť ale zaujímavé aj zhudobnenie Búrky českým skladateľom Zdenkom Fibichom (Bouře, 1895), po rovnakom titule siahol vo svojej poslednej, nedokončenej opere Viola aj Bedřich Smetana.

Folger Shakespeare knižnica vo Washingtone, foto: Julie Ainsworth

Folger Shakespeare knižnica vo Washingtone,
foto: Julie Ainsworth

Zopár tipov a inšpirácií. Ako už bolo naznačené v úvode, na počesť okrúhleho výročia úmrtia organizujú operné domy po celej Európe rôzne podujatia počas celého roka 2016, vrátane zaradenia niektorých nie bežne hraných titulov do svojich dramaturgických plánov. Spomínanú Bendovu verziu Romea a Julie uvedie v máji opera v Clermont-Ferrand, parížsky dom Palais Garnier premiéruje o mesiac neskôr Reimannovho Leara. Ostravská opera uviedla nedávno s  pozitívnymi kritikami francúzsku grand-opéru Hamlet Ambroise Thomasa a začiatkom decembra plánuje premiéru málo hranej, zato krásnej Fibichovej Bouře. Maďarská štátna opera dá v máji priestor Adèsovej The Tempest a v sezóne 2016/17 počíta s trojaktovkou Wolfa-Ferrariho Sly na motívy hry Skrotenie zlej ženy. A v ponuke novej sezóny Theater an der Wien nájdeme hneď päť titulov so shakespearovskými motívmi: novodobého Hamleta súčasného skladateľa Anno Schreiera, Falstaffa – tentokrát od Salieriho, Verdiho Macbetha, The Fairy Queen Henryho Purcella a koncertné prevedenie opery Piramo e Tisbe Johanna Hasseho so slávnou Vivicou Genaux.

Autor: Vladimíra Kmečová

foto: internet

video: duet-nocturno Hero a Ursuly z opery Hectora Berlioza Béatrice et Bénédict, na námet Shakespearovej hry Mnoho kriku pre nič

Podporte časopis Opera Slovakia a získajte vstupenky do Opery SND alebo knihu
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operná kritička a publicistka

Zanechajte komentár