Suchoňova Krútňava otvorila Jánovi Valachovi kráľovskú bránu do sveta hudby

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Začiatkom júla vysielala RTVS Dvojka pri príležitosti Dňa zahraničných Slovákov Portrét Jána Valacha, 30 minútový film, ktorý vznikol v Kanade v rámci Portrétov úspešných Slovákov vo svete. Popoludňajší vysielací čas nebol iste optimálny, portrét o umelcovi Valachovi určite nezaregistrovalo tisíce televíznych divákov. Pritom išlo o priblíženie významného a všestranného slovenského umelca, dirigenta, organistu, skladateľa a propagátora slovenského umenia v zahraničí.

Hnúštiansky rodák Ján Valach, narodený 22. septembra 1925, sa chcel stať hudobníkom, ale lákalo ho i povolanie lekára, aké mal jeho otec. Po absolvovaní gymnázia a hudobnej školy v Tisovci začal v roku 1944 študovať medicínu v Bratislave, paralelne i organ a dirigovanie na tamojšom konzervatóriu. Náväzne odišiel na Akadémiu múzických umení v Prahe. V Bratislave študoval kompozíciu u Eugena Suchoňa a Jána Cikkera, súkromné lekcie dirigovania dostal od Ľudovíta Rajtera a Václava Talicha. V Prahe patrili k jeho učiteľom dirigent Karel Ančerl, organista Jiří Reinberger, ale navštevoval aj prednášky literárneho vedca a estetika Jana Mukařovského na Karlovej univerzite. Vyzbrojený všestrannými vedomosťami sa vrátil na Slovensko a rozhodol sa venovať výlučne hudbe. Po vojenčine pracoval ako korepetítor a asistent dirigenta v Slovenskom národnom divadle v Bratislave, s Jurajom Haluzickým dirigoval Spevácky zbor slovenských učiteľov, na Vysokej škole múzických umení pôsobil ako externý pedagóg. V roku 1962 sa stal umeleckým šéfom a dirigentom Spevohry Divadla Jozefa Gregora Tajovského, dnešnej Štátnej opery v Banskej Bystrici. Tu uviedol s mladým a neskúseným súborom po všetkých stránkach náročnú operu Krútňava Eugena Suchoňa. Dielo zaznelo s mimoriadnym úspechom v prvej, v tom čase politicky nepopulárnej pôvodnej verzii vďaka rozhodnosti dirigenta Jána Valacha.

E. Suchoň: Krútňava, DJGT Banská Bystrica

E. Suchoň: Krútňava, DJGT Banská Bystrica

V roku 1967 sa stal Valach sólistom organovej hry v Cairo Symphony Orchestra v Káhire a pedagógom tamojšieho konzervatória. Z Káhiry ho viedla cesta do Antverp, kde zhodou okolností hľadala kráľovská opera pre novú inscenáciu súčasné české operné dielo. Ján Valach navrhol operu slovenskú, jemu bytostne blízku Suchoňovu Krútňavu. V apríli 1968 dirigoval v Kráľovskej flámskej opere za prítomnosti Eugena Suchoňa jej mimoriadne úspešnú belgickú premiéru. Na hlavičkovom papieri Antverpského Hotela Excelsior si Ján Valach doposiaľ uchováva túto gratuláciu: „Zo srdca ďakujem a blahoželám, Váš Eugen Suchoň“. Po premiére nasledovalo osemnásť repríz a potom dlhé roky, počas ktorých sa na Slovensku o Jánovi Valachovi mlčalo.

Ján Valach a Eugen Suchoň, Antverpy 1968

Ján Valach a Eugen Suchoň, Antverpy 1968

E. Suchoň: Krútňava, Antverpy, 1968

E. Suchoň: Krútňava, Antverpy, 1968

Bilancia jeho činnosti v zahraničí je bohatá: desať rokov pôsobil ako dirigent v opere v Antverpách, stal sa profesorom dirigovania na Kráľovskom konzervatóriu v Gente a profesorom pre organovú hru na Akadémii v Meise (Belgicko), bol členom porôt medzinárodných organových a dirigentských súťaží. Dirigoval a na organe hral okrem iného v Nemecku, Švajčiarsku, Rakúsku, Holandsku, Francúzsku, Taliansku a v USA. Na koncertoch a na desiatkach nahrávok uvádzal i slovenské diela, niektoré pre belgické vydavateľstvá aj zredigoval. Slovenskí skladatelia, ako napríklad Šimon Jurovský, Ľudovít Rajter, Andrej Očenáš, Ilja Zeljenka mu venovali svoje diela, sám Valach je autorom vyše stovky kompozícií.

Iba v nedávnej minulosti si začalo Slovensko všímať tvorbu a umelecké majstrovstvo, ba vlastne dnes už celoživotný odkaz, profesora Jána Valacha. Až vtedy, keď mal za sebou nespočetné zahraničné úspechy, až keď bol dlhé roky neoficiálnou inštitúciou propagujúcou slovenskú hudbu v zahraničí, znova ho akceptovali doma. V roku 2005 mu Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky udelilo zlatú medailu za celoživotnú činnosť a propagáciu slovenskej kultúry, tohto roku obdržal od Univerzity Mateja Bella v Banskej Bystrici čestný doktorát (písali sme o to TU…). V roku 2015 mu prezident SR Andrej Kiska udelil najvyššie štátne vyznamenania (písali sme o to TU…). Pri príležitosti 90. narodenín sa Jánovi Valachovi dostalo najvyššieho vyznamenania za povznesenie kultúry v Belgicku, ktoré mu udelila belgická kráľovná.

Ján Valach, Vladimír Hiadlovský, foto: umb

Ján Valach, Vladimír Hiadlovský,
foto: umb

Ako sa dostal rodák z Hnúšte k vysokému vyznamenaniu od belgickej kráľovnej a aké boli jeho životné cesty, o tom rozpráva vo filme viac ako skromne profesor Ján Valach sám. Myšlienka živého dokumentu s ním a o ňom sa zrodila na vzdialenom americkom kontinente, u producentky Valiky Tóthovej a réžiséra Dušana Tótha, zakladateľov a reprezentantov Torontského slovenského divadla.

DVD Ján Valach

DVD Ján Valach

Manželia Tóthovci, sami emigranti, sa zaslúžili už o nejeden cenný dokument, ktorým zvečnili mimoriadnych Slovákov žijúcich v zahraničí ako je napríklad Yuri Dojč, Tibor Spitz, Valerián Stražovec či Andrew Duda. Všetky sú naslovovzatým originálom majúcim trvalú dokumentárnu, ale i umeleckú hodnotu. Dokument o Jánovi Valachovi vznikal v Antverpách v jeseni 2015, v čase, keď človek, ktorý do Belgicka ísť nemusel, z bezpečnostných dôvodov nešiel. Režisér Dušan Tóth plánované nakrúcanie nezrušil, spolu s kameramanom Dušanom Encingerom sprevádzal vyše 90-ročného bielovlasého dirigenta, organistu a skladateľa Jána Valacha po Antverpách – a nechal ho rozprávať.

Ján Valach vo svojom byte v Antverpách, foto z nahrávania filmu Ján Valach

Ján Valach vo svojom byte v Antverpách,
foto z nahrávania filmu Ján Valach

Ján Valach s režisérom Dušanom Tóthom v Antverpách, foto z nahrávania filmu Ján Valach

Ján Valach s režisérom Dušanom Tóthom v Antverpách,
foto z nahrávania filmu Ján Valach

Zaujímavosťou je, že napriek tomu, že Valach je hlavnou a jedinou postavou filmu, dokument nie je jednostranný, dýcha životom, spomienkami, aj v historických fotografiách, a rozvážnosťou. Ján Valach nerozpráva iba o hodnotách umenia a života, o vplyve Slovenska na jeho vývoj v zahraničí, či o viere, ale i o múdrej myšlienke vzniku Európskeho spoločenstva. Okrem niekoľkých živých sekvencií z uvedenia Valachovho diela Klepáč/Zvon, mystického oratória pre sóla, spevácky miešaný zbor, detský zbor a orchester, v koncertnej sieni Slovenského rozhlasu v roku 2008 pod jeho taktovkou, sú mimoriadne pôsobivé scény, v ktorých je Ján Valach stredobodom pri hracom stole hudobného nástroja s nespočetnými farbami a možnosťami. Pri organe, pri tomto kráľovskom nástroji, rozpráva o svojej celoživotnej láske – o láske k hudbe.

Autor: Agata Schindler

fotogaléria

Operné gala v Kežmarku 2019
Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Agata Schindler

hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár