Suchoňove piesňové klenoty

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Po vydaní historicky prvého CD s kompletným klavírnym dielom Eugena Suchoňa, v podaní 13-tich popredných klavírnych virtuózov mladej slovenskej generácie, prichádza na predvianočný trh ďalšie „suchoňovské“ CD s názvom: Eugen Suchoň – Piesňové cykly. K obom titulom, vydaných zásluhou Hudobného fondu k 110. výročiu narodenia Eugena Suchoňa a 25. výročiu jeho smrti (1908 – 1993) sa uskutočnila prezentácia oboch albumov v Klube slovenských skladateľov v Bratislave (písali sme o nej TU…).

V buklete piesňových cyklov, s odborným textom PhDr. Danici Štilichovej – dcéry Eugena Suchoňa a muzikologičky Mgr. Aleny Čiernej, PhD., vrátane informácií od supervízora a dramaturga oboch albumov  PhDr. Petra Štilichu, sa dozvedáme veľa zaujímavosti o minulých i súčasných interpretoch a nahrávkach, poetoch  s uverejnenými básňami, ktoré inšpirovali Eugena Suchoňa k napísaniu piesňových cyklov. Zaujmú slovné i obrazové profily dnešných sólistov (Jozefa Benciho, Terézie Kružliakovej, Simony Houda-Šaturovej, Pavla Bršlíka a Gustáva Beláčka), ako aj Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu a dirigenta Maria Košíka, ktorí sa podieľali na nahrávke.

Záber z nahrávania CD Eugen Suchoň – Piesňové cykly,
Peter Štilicha, Simona Šaturová, Mario Košík,
foto: súkr. archív P. Štilichu

Prvým cyklom sú mimoriadne obľúbené a často interpretované Bačovské piesne z r. 1929 na texty a melódie ľudového základu, upravené Suchoňom do cyklu so štylizovaným, ale s folklórnym základom výstižne korešpondujúcim sprievodom. Orchestrálnu podobu piesní dal Bačovským piesňam oveľa neskôr Zdenko Mikula. Sólistom je Jozef Benci. Krásny bas tohto speváka nemá v Bačovských piesňach jediný vokálny problém. Práve naopak  Jozef Benci obdivuhodne vystihol všetky nálady tohto priam ľudového cyklu, vo všetkých odtieňoch kontrastných nálad, za čo by pri koncertnom predvedení dostal určite obrovský potlesk. Podarilo sa tu spojenie kompozičného majstrovstva s nostalgiou úvodných piesní a kontrastným finále, ktoré ústi do iskrivej nálady aj vďaka majstrovskému podaniu speváka. Jozef Benci rozpálil Bačovské piesne do ohnivej vokálnej gradácie  vrátane junáckych zakončení veršov s „výkrikmi“ Ej! – či Hoj, hej!, napísaných (a zvládnutých) v náročnej vysokej polohe.

Záber z nahrávania CD Eugen Suchoň – Piesňové cykly,
Jozef Benci, Emil Nižňanský (hudobný režisér nahrávky),
foto: súkr. archív P. Štilichu

Nox et solitudo, op. 4 (Noc a samota) je cyklus piesní pre mezzosoprán a orchester, ktorý vznikal v r. 1931 1933. Skladateľ sa pri jeho písaní inšpiroval krásnymi básňami jedného z najväčších slovenských poetov, predstaviteľa básnického symbolizmu a impresionizmu Ivana Krasku. Cyklus nahrala so sprievodom Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu Terézia Kružliaková. Jej medovo-zlatý hlas dal základ prednesu. Nadstavbou bola hudobná inteligencia, s ktorou Terézia Kružliaková, rodom Babjaková (najmladší výhonok významného speváckeho rodu), kongeniálne pochopila verše s ich nostalgicko-baladickým podtextom: Zmráka sa, Balada, Stará romanca, Hľa luna bledá, Topole. V týchto piatich piesňach iba Stará romanca začína vo svižnom tóne, ale končí rezignáciou lásky i života jednej ženy.

Záber z nahrávania CD Eugen Suchoň – Piesňové cykly,
Terézia Kružliaková,
foto: súkr. archív P. Štilichu

Topole vystaval Suchoň v úvode do hlasových a obsahových „výšok“ (v súlade s textom: Hej, topole, tie topole vysoké!), akoby siahal do nadoblačnej radosti  no v ďalšom priebehu upadá nálada hudby do smútku zimy, mrazu, pripodobňujúc opadaný vzhľad topoľov k duši umelca, ktorý je ako „havran ošarpaný“. Terka Kružliaková svojím pohládzajúcim hlasom jedinečne frázuje, zmäkčuje tóny, obdivuhodne pracuje so slovom a jeho významom, pričom vychádza z básnického i hudobného textu. Využíva pritom veľký výrazový, vždy zaujímavý „slovník“. Má bezpečné výšky, vyrovnané hĺbky, plynulé prechody, a napriek hustej inštrumentácii dbá na zrozumiteľnosť každého slova. Kraskova zbierka Nox et solitudo vnikla v období, keď bol Krasko ďaleko od domova. A možno i samotný skladateľ prežíval v časoch ich hudobného stvárnenia podobný životný údel či hrozbu blížiacej sa vojny… Ako ináč si vysvetliť ich baladickú náladu?

Päť piesní pre soprán a orchester Ad astra op. 16 (Ku hviezdam) vznikli na básne slovenského surrealistického básnika Štefana Žáryho. Tento rozsahom i obsahom náročný cyklus je zaspievaný a nahratý bravúrne Simonou Houda-Šaturovou. Jej lyrický, krištáľovo jasný soprán jedinečne zodpovedá „vesmírnemu cyklu“. Ad astra s textami Žáryho básní (Pieseň milému, Pieseň vesmírnych milencov, Živlom, Bodka vo večnosti) odráža odvekú ľudskú túžbu, „ovládnuť vesmír“. Cyklus vznikol r. 1961  určite aj pod vplyvom prvého letu kozmickej lode do vesmíru (s kozmonautom J. A. Gagarinom), čo bola neuveriteľná udalosť pre súčasníkov, prvé pootvorenie okienka do vesmírnych priestorov. Ťažko zabudnúť na heslá, vlajúce na dobových plagátoch: „Ovládli sme (ovládneme) vesmír!“ Nuž, človek je nesmierne dôverčivý tvor, ktorý vlastne nevie nič o nekonečnosti našej hviezdnej sústavy  galaxie, tobôž o mimogalaktickej či anagalaktickej hmlovine, alebo ako sa všetky tie úžasné priestory vesmíru nazývajú. Suchoň hudobnou poéziou obkrúžil krásne rýmy Štefana Žáryho nielen vo vokálnej, ale aj orchestrálnej podobe, presvietenej jemnými zvukmi xylofónu, harfy a ďalších jemných nástrojov orchestra. V krehko poňatej Suchoňovej inštrumentácii vytvárajú s hlasom sopranistky „hviezdnu hudbu“. Bez vokálnej škvrny porušený hlas Simony Houda-Šaturovej má chvíľami podobu krehkého skla, inokedy teplého slnečného lúča, alebo prvej hviezdy na letnom nebi. Počúvať tento nádherný, do výšok letiaci hlas – pri všetkom jase mäkký ako páperie či zamat – je vrcholným umeleckým zážitkom.

Záber z nahrávania CD Eugen Suchoň – Piesňové cykly,
Pavol Bršlík,
foto: súkr. archív P. Štilichu

Pohľad do neznáma (z r. 1977) je cyklom troch piesní pre vyšší hlas (tenor) na básne Petra Štilichu. Skladateľ cyklus podpísal slovami: Hommage à Frico Kafenda. Do svojej interpretačnej opatery ich vzal nikto nie menší ako Pavol Bršlík. Jeho tenor je nielen lyrický, vokálne hladiaci, mäkký, ale občas búšiaci na srdce a jeho zmyslové tykadlá neobyčajnou energiou (O knihe múdrosti). Inokedy má Bršlíkov hlas nedefinovateľnú vokálnu charizmu, ľudskú oduševnenosť, množstvo dynamických premien (Pohľad do neznáma), kde sa výraz speváka vlní v dynamických premenách, no končí v najjemnejšom pianissime. Záverečná pieseň (Nadmorská výška ľudského srdca) je výstupom na výšiny ľudského srdca – ale aj mladých túžob, za vlajkami víťazstva. Bršlík tu spieva v pravidelnom rytme, akoby spolu s básnikom a skladateľom kráčali na vrchol, pričom dynamiku graduje do fortissima. Štilicha vo svojich troch básňach tvorí nielen ars poeticu, ale aj večnú túžbu, prísť na koreň záhadám ľudskej existencie. Čo verš – to enigma, nad ktorou treba premýšľať – aj interpretom, aby vyjadrili tajomstvá „knihy múdrosti“, „pohľadu do neznáma“ i „nadmorskej výšky ľudského srdca“. Je to jeden z najťažších cyklov, v ktorých Suchoň nielen odpovedá na básnické výzvy, ale cez ne nastoľuje aj svoje nové kompozičné riešenia, pričom pretvára nielen harmonickú reč, ale aj melodiku do čoraz náročnejších recitatívnych podôb.

Vokálne dielo Eugena Suchoňa uzatvárajú Tri piesne pre bas (z r. 1984) na básne Miroslava Válka, Petra Štilichu a Jána Smreka v podaní Gustáva Beláčka. V tomto opuse Suchoň pokračuje v štýle piesňovej tvorby, v ktorej spevná recitatívnosť stojí nad jasným melodickým princípom. Jedna z najkrajších básní Miroslava Válka – Malinconia (Zádumčivosť) je akoby celá ponorená do hĺbky uvažovania o strate lásky, ideálov a mladosti. Skladateľ v jej zhudobnení sleduje slovo básnika s priam deklamatívnou urputnosťou. Vlnenie slov a voľných veršov končí hudbou s podčiarknutým povzdychom: „Kde sú, och, kde sú veci minulé!“ Výšky a vzápätí skoky do hlbokej polohy sú pre sólistu skúškou vokálno-technických schopností, ktoré však svetlejší basbarytón Gustáva Beláčka zvláda bez problémov.

Druhá pieseň Nuova speranza (Nádej, očakávanie) je od Petra Štilichu. Akoby bol básnik v tejto poézii zrelší a po príznačnej úvodnej rezignácii sa prebúdzal do nádeje. Aj Suchoňova hudba sa v 5-6 slohe básne odrazu rozjasní a vybuchne do radosti, ktorá pripomína filmovú apoteózu (v súlade so slovami básnika: „Nech vaša pieseň iná je – smelá a odvážna“). Smrekova báseň Giocondita je podobná Suchoňovmu hudobnému echu z Krútňavy. Hoci táto národná opera majstra zaznela r. 1949 – a Giocondita až r. 1984, hudobne je tu veľa podobnej radosti a životnej sily, ba aj kompozičných obzretí. Akoby sme sa ocitli na svadobnej veselici Katreny a Ondreja – a v závere piesne (v lyrickom orchestrálnom predele) dokonca začuli vzdialenú variáciu Suchoňovej piesne Páslo dievča pávy. Smrekove optimistické verše prebudili skladateľa zo smútkov a vrátil k podstate jeho národne formovaného profilu, hoci v špirálovitom obraze. Radostný charakter hudby akosi najviac svedčí aj výrazu Gustáva Beláčka, speváka mnohorakých operných postáv, ktorý v Giocondite „rozohráva“ jednu z najradostnejších a tempovo najohnivejších podôb Suchoňovej piesňovej tvorby i svojho vzorovo vedeného farebného hlasu.

CD Eugen Suchoň – Piesňové cykly

Symfonický orchester Slovenského rozhlasu pod vedením Maria Košíka bol vo všetkých cykloch sólistom mimoriadne citlivým sprievodcom – i spolutvorcom nálad. Ani v jednom prípade spevákov neprekrýval. Samostatné orchestrálne vstupy hral priam koncertne. Zvukovú réžiu CD mal Emil NižnanskýMatej Halász.

Treba pochváliť slovensko-anglickú mutáciu textu, ktorého je (napriek zaujímavosti) v slovenčine nadmiera – vzhľadom na daný priestor pre grafika a dizajn (analýzy, pomerne veľké portréty spevákov, životopisy básnikov, ako aj samotné básne, história nahrávok a i.). Albumu tak možno vytknúť malú čitateľnosť písma (na zadnej strane obalu iba s pomocou lupy), fotografie z nahrávania vo veľkosti poštových známok, skratka: prehustenosť.

Nahrávku Suchoňových piesňových cyklov ako celku vydal pred tridsiatimi rokmi OPUS 1988, kedy nastúpila do Opery SND mladá spevácka generácia: Peter Dvorský, Magdaléna Hajóssyová, Sergej Kopčák a Magdaléna Blahušiaková. Dnes prišiel čas, kedy do povedomia kultúrnej verejnosti vstúpila ďalšia silná spevácka generácia slovenských spevákov. To bolo jedným z podnetov na nahratie aktuálneho CD s uctením skladateľa medzinárodnej veľkosti. Album vyšiel pod prostým názvom: Eugen Suchoň – Piesňové cykly. Hlavným vydavateľom, ktorý si zaslúži prvoradé uznanie, je Hudobný fond – s prispievateľmi: RTVS – Rádio Slovensko, SOZA, MULTI ART, VŠMU a občianske združenie Slávik.

Autor: Terézia Ursínyová

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár