Sugestívny apel Daniela Raiskina a Alexeja Volodina v Redute

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Populárny cyklus Slovenskej filharmónie prilákal v stredu 23. marca 2022 do Reduty aj návštevníkov mimo abonentného cyklu a krásna koncertná sála sa po uvoľnení protipandemických opatrení mohla konečne veľkorysejšie zaplniť. Klasika v tom najlepšom slova zmysle vzbudila záujem milovníkov hudby.

Odznel koncert, ktorý si budú môcť vypočuť aj poslucháči v Rakúsku a Nemecku, kam Slovenská filharmónia odišla na koncertné turné – od 25. do 31. marca 2022 absolvuje koncerty vo Filharmónii v Kolíne nad Rýnom, vo Wiesbadene, Villachu, Kufsteine a Dornbirne.

V Redute odznela časť plánovaného programu pre toto umelecké turné – Koncert pre klavír a orchester č. 2 B dur, op. 83 Johannesa Brahmsa a Symfónia č. 7 A dur, op. 92 Ludwiga van Beethovena. V Rakúsku a Nemecku ešte pribudnú Brahmsov Koncert pre klavír a orchester č. 1 d mol, op. 15Symfónia č. 8 G dur, op. 88 Antonína Dvořáka.

Daniel Raiskin, Slovenská filharmónia, 2022, foto: Alexander Trizuljak / SF

Je dôležité, ak šéfdirigent stojí na čele orchestra aj v ťažkých časoch. Raiskin je hlásateľom mieru a môžeme ho obdivovať za zásadný postoj – odmietol ísť hrať do Ruska a svojich kolegov na celom svete nabáda nahlas prejavovať svoj názor. Vojna sa ho výrazne dotkla, pretože po strastiplnej 48-hodinovej ceste jeho manželky a jej matky z Charkova na slovensko-ukrajinskú hranicu sa príbeh staršej z nich, vyčerpanej ukrajinskej utečenkyne, uzatvoril napriek mimoriadnemu úsiliu slovenských lekárov…

Keď sa zamýšľame, ako žiť v krajine, na hranici ktorej sa odohráva agresívna vojna, a zároveň už celý mesiac dúfame, že sa tento zlý sen skončí, spolu s Danielom Raiskinom kričíme vojne veľké NIE! Tisíce nevinných civilistov a detí nastavujú zrkadlo našej bohatej západnej spoločnosti. Okrem konkrétnej pomoci, ktorá je vecou všetkých nás, čakáme útechu, úľavu, krásu, nádej a povzbudenie od hudby a umelcov. Raiskin je v prvom šíku. Naturalizovaný Holanďan s vrúcnym vzťahom k rodnému Petrohradu a jeho tradíciám, udržiavaným aj prostredníctvom jeho rodičov, Petrohradčanov (ktorých sme spoznali vlani počas Bratislavských hudobných slávností), mimoriadne citlivo prežíva vojnu, veď krajina, v ktorej sa narodil, napadla krajinu, v ktorej prišla na svet jeho manželka a kde žila jej matka.

Daniel Raiskin, Slovenská filharmónia, 2022, foto: Alexander Trizuljak / SF

Veľmi dojímavé uvedenie Modlitby za Ukrajinu od Valentina Silvestrova, jedného z najväčších ukrajinských skladateľov, patriacich k svetovej avantgarde, bolo vyjadrením spolupatričnosti s touto krajinou. Zhodou okolností práve jeho skladba zaznela deň predtým v podaní britského kvarteta Navarra na festivale Konvergencie (reflexiu prinesieme po jeho skončení). Silvestrov neskôr komponoval v postmodernistickom štýle, za ktorý si vyslúžil uznanie Alfreda Schnittkeho aj Arvo Pärta ako najväčší skladateľ svojej generácie – dnes má 85 rokov. Práve v tomto štýle znie aj jeho dielo – filharmonici predviedli skutočnú modlitbu, jemnú, preduchovnenú, bolo to pohladenie duše a dojímavý hold Ukrajine.

Hosťom Slovenskej filharmónie, ktorý sa spolu s orchestrom pripravoval na zahraničné turné, bol ruský klavirista Alexej Volodin. Opradený chýrom veľkého virtuóza, ktorý neostáva nič dlžný štýlu ani výrazu, uviedol so Slovenskou filharmóniou Koncert pre klavír a orchester č. 2 B dur, op. 83 Johannesa Brahmsa. Aj vďaka nemu má tento skladateľ v histórii hudby významné postavenie. Svojou faktúrou sa totiž podobá symfónii a primerane tomu je aj náročný pre interpretov, ktorí si ho už vyše sto rokov vyberajú do programu.

Alexei Volodin, Daniel Raiskin, Slovenská filharmónia, 2022, foto: Alexander Trizuljak / SF

Volodinova technická zručnosť bola samozrejmosťou. To najzaujímavejšie priniesol hlavne vo výraze, gradáciách a vnútornom napätí netradičného, v zmysle symfonického ideálu 4-časťového diela, ktoré sám autor, vynikajúci klavirista, premiéroval v roku 1881. Andante, obohatené pekným sólom koncertného majstra violončiel Jána Slávika bolo príkladom intímneho dialógu s orchestrálnymi sólistami.

Brahms bol skladateľom, ktorý neváhal diela prepisovať dovtedy, kým nebol s aktuálnou verziou spokojný. A ako pripomenul rakúsky muzikológ Dr. Otto Biba na prednáške o Brahmsovi v Goetheho inštitúte (24. 3.), napriek kritikmi deklarovanému súboju s avantgardným Brucknerom a Wagnerom, si oboch vážil a navštevoval aj premiéry ich diel. K tým vlastným až taký veľkorysý nebol. Zostala však hudba, ktorú súčasníci považovali za nesmierne pokrokovú, priam nepochopiteľnú.

Daniel Raiskin, Alexei Volodin, Slovenská filharmónia, 2022, foto: Alexander Trizuljak / SF

Naše storočie jej však rozumie a líši sa prístupom osobností, ovplyvnených tradíciami krajín ich pôvodu. V prípade Volodina sa nedá prehliadnuť jemnosť a romantické hojdanie, ktoré zvykneme pripisovať umelcom vychovaným v slovanských krajinách, napríklad ruskou školou. Chvíľami bol jeho Brahms chopinovsky lyrický – prečo nie, veď aj muzikológovia takto analyzujú 4. časť koncertu. Volodin klávesy priam hladil, dokázal však aj burácať. Pre mňa je Brahms zemitejší pokračovateľ Beethovena – jeho hudba viažúca sa k Viedni a Strednej Európe je konkrétnejšia, ráznejšia, zreteľnejšia. V každom prípade však Volodin strháva, pretože má v sebe tú zvláštnu umeleckú iskru, ktorá jeho hru robí prijateľnou v každom momente.

V druhej polovici znela Symfónie č. 7 A dur, op. 92 Ludwiga van Beethovena. Daniel Raiskin má Beethovena rád. Potrebnú erudíciu získal aj v Nemecku a pohybuje sa vo svete, kde je Beethoven prirodzeným pilierom programov. Pamätám sa na jej uvedenie na umeleckom turné Slovenskej filharmónie v Dubaji. V tamojšej veľkej opere znela energicky a vášnivo a vlnenie orchestra s presnými ťahmi sláčikov pripomínalo prestížne orchestre našich viedenských susedov. Akoby sa situácia zopakovala práve na tomto koncerte. Hráči už nesedeli nehybne, ale sa v rytme hudby akoby vlnili a aj oko obdarovávali hudobnými impulzmi.

Daniel Raiskin, Slovenská filharmónia, 2022, foto: Alexander Trizuljak / SF

Energia z priam dokonalej hudby a do detailu vypracovaných geniálnych hudobných nápadov viedenského majstra, udávaná temperamentným Raiskinom, strhávala. V jeho koncepcii jednotu všetkých častí brilantnej a brisknej symfónie spája jej údernosť. Chvíľami akoby sa samotný Beethoven v tej energii ponáral… Dirigent je dôsledný, orchester s nadšením reaguje a s vervou spolupracuje, hoci naša – nazvime ju viedenská tradícia – by v Allegrette azda navrhla jemné stíšenie tempa. Apoteóza tanca, ako toto dielo nazval Wagner, je tretím dielom, viažucim sa na Napoleona, pritom však nemá mimohudobný obsah a spolu s Raiskinom a filharmonikmi fascinovalo hlavne svojím vnútorným hudobným nábojom.

Koncert z diel nemeckých majstrov, udomácnených v hudobnej metropole Viedni, ktorých mená sa často vyslovujú jedným dychom, mal svoj pátos a silnú dramatickosť, vyplývajúcu z partitúr, ale aj z tepu aktuálnej drámy.

Autor: Viera Polakovičová
písané z koncertu 23. 3. 2022

Brahms Beethoven
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
23. marca 2022

Slovenská filharmónia
Daniel Raiskin, dirigent
Alexej Volodin, klavír

J. Brahms: Koncert pre klavír a orchester č. 2 B dur, op. 83
L. van Beethoven: Symfónia č. 7 A dur, op. 92

www.filharmonia.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár