Summertime z Harlemu

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Zažiť Gershwinovu operu Porgy and Bess v ideálnom podaní je raritou. Dôvodom je Gershwinom zanechaný testament, v ktorom si praje, aby sa dielo na divadelných doskách uvádzalo v hlavných úlohách výlučne so spevákmi čiernej pleti. Ale výnimky potvrdzujú pravidlo. Spomeňme si na inscenáciu Porgy and Bess v sedemdesiatych rokoch minulého storočia v SND, keď Porgyho stvárnil Juraj Hrubant a Bess Marta Nitranová. Ani ostatné úlohy neboli obsadené v zmysle Gershwinovho posledného priania.

V inscenácii amerického New York Harlem Theatre, ktoré s týmto dielom hosťovalo od 15. do 31. júla 2016 v Semperovej opere v Drážďanoch, účinkovalo v Porgy and Bess originálne obsadenie: 50 inštrumentalistov, 34 členov zboru a osem sólistov. Takéto obsadenie je nesporne zaujímavé, už ono samo bolo zárukou vypredaného operného domu počas uvedených dvoch týždňov. A to napriek tomu, že táto Harlemská inscenácia Porgy and Bess nie je novinkou, že na scéne stojí v réžii Baayork Leeovej už od roku 1993 a od roku 2000 je stále na cestách. Toto hudobno-javiskové dielo, ktorého veľkolepé songy preslávili interpretácie Elly Fitgeraldovej či Leontyne Priceovej, ktoré sa stali už dávno evergreenmi, patrí k nesmrteľným. Je tým najznámejším z americkej hudobnej histórie tridsiatych rokov minulého storočia (premiéra sa uskutočnila v roku 1935) a stvárňuje skutočný život čierneho amerického obyvateľstva.

G. Gershwin: Porgy and Bess, Harlem Theatre, foto: Luciano Romano

G. Gershwin: Porgy and Bess, Harlem Theatre,
foto: Luciano Romano

Rok čo rok zožína na rôznych javiskách sveta práve v inscenácii z Harlemu závratné úspechy. Texty árií a duet, ktoré zaznievajú a sú populárne aj v kluboch, baroch či na koncertoch, pochádzajú od autora operného libreta DuBose Heywarda a od Gershwinovho brata Ira. Skladateľovi Gershwinovi ale záležalo veľmi na tom, aby toto jeho dielo bolo uznané ako celok a predovšetkým ako opera, do ktorej zakotvil elementy spirituálu, bluesu a jazzu. Ako keby bol predvídal, že i 80 rokov po premiére budú pretrvávať názory, ba i spory, či by Porgy and Bess nemala patriť do žánru operety alebo muzikálu. Faktom je, že hranice týchto žánrov sa v diele neraz prelínajú či navzájom stierajú. Ale nesporné ostáva, že geniálny Gershwinov hudobný mix disponuje pevnou prekomponovanou formou, priam veristickým spádom, recitatívmi bez hovoreného slova, dokonalými zborovými vstupmi, veľkým orchesterom – a napokon dych zatajujúcimi duetami a áriami. Táto vonkajšia „operná“ schránka diela je napokon naplnená obsahovo všetkým tým, čím spoločnosť čiernej pleti už stáročia zápasí a čo doposiaľ nesie na svojich pleciach – biedou, kriminalitou, vraždami, hlbokými citmi i sklamaniami.

G. Gershwin: Porgy and Bess, Harlem Theatre, foto: Luciano Romano

G. Gershwin: Porgy and Bess, Harlem Theatre,
foto: Luciano Romano

Inscenácia nie je pochopiteľne aktuálna, nemôže reagovať na posledné udalosti vo svete, ale i tak sa vynára otázka, do akej miery nebola – a podnes nie je – čiernemu obyvateľstvu biela polícia naklonená. Gershwinova partitúra je písaná mimoriadne ľahkou rukou. Skladateľ charakterizuje a vykresľuje hudbou, vychádzajúcou z originálneho černošského folklóru, spoločnosť utláčanú, poverčivú i nábožnú, spoločenstvo plné túžob a rozčarovaní. Scény zborových žalospevov, pouličných piesní či zaklínaní, patria k tým najpôsobivejším. Tri operné dejstvá na libreto DuBose Heywarda a Dorothy Heywardovej približujú divákovi afroamerický svet dvadsiatych rokoch minulého storočia v dvore Catfish Row prístavného a rybárskeho mesta Charleston. Prístavný robotník a násilník Crown musí kvôli vražde ujsť. Jeho milenku Bess prichýli beznohý mrzák a žobrák Porgy, ktorý Bess už dávno miluje. Vzplanie horúca láska, ich šťastie je však krehké a zraniteľné. Bess sa stretáva náhodou s Crownom, ale po niekoľkých dňoch sa vracia k Porgymu. Crown ju opäť vyhľadá, Porgy ho zavraždí. Polícia Porgyho odvádza. Ďalší nápadník Bess, dealer s drogami Sportin’ Life, tvrdí, že Porgy sa už nikdy nevráti, odvádza si Bess do New Yorku. Porgyho pre nedostatok dôkazov prepúšťajú a on sa rozhodne vo veľkom neznámom svete svoju Bess nájsť. Keď Porgy spieva svoju záverečnú áriu Oh Lord, I’m on my way!, ktorou dúfa v pomocnú ruku Boha, opakuje sa na scéne jeden z mnohých silných symbolických momentov neochvejnej lásky a životného optimizmu čierneho jedinca. Beznohý Porgy sa vydáva na cestu za svojou lásku…

Tu sa uzavrelo aj na scéne Semperovej opery hudobno-javiskové dielo, ktorého dej sa odohrával v podstate v dvoch konkrétnych javiskových obrazoch: na priedomí v afroamerickej chudobnej štvrti a na blízkom morskom pobreží, zaujímavo pôsobili overené inscenačné optické triky svetelných efektov cez priehľadnú oponu. Javiskové stvárnenie Porgy a Bess bolo tak skutočné, akoby bol na scénu drážďanského operného domu prenesený práve prebiehajúci život z afroamerickej ulice. Kto sa niekedy pohyboval v rozpálených uliciach letného nedeľného Harlemu, toho iste táto paralela napadla. Kto pred letnou horúčavou hľadal úkryt v jednom z harlemských chrámov a mohol byť prítomný bohoslužbe (ako autorka týchto riadkov v Efesus Seventh-day Adventist Church), bol svedkom do posledného miesta obsadeného chrámu čiernym obyvateľstvom a pred oltárom znejúcich gospels.

Harlem New York, 2007, kostol, foto: Joachim Schindler

Harlem New York, 2007, kostol,
foto: Joachim Schindler

Na jednej strane sa človek ocitol v mimoriadne priateľskej atmosfére, na druhej strane sa cítil byť akosi zaskočeným medzi tou pestro zaodetou čiernou spoločnosťou veriacich, ktorej nechýbali ružové a žlté veľké dámske klobúky, pastelové kostýmy a obleky či biele rukavičky. Osadenstvo chrámu pôsobilo ako vystrihnuté z Porgy and Bess, evokovalo ľudsky teplý a v istom zmysle i vznešený obraz ľudí s čiernou pleťou. Bol to veľmi blízky obraz tomu javiskovému, veď aj ten v chráme reprezentoval všetkých tých obchodníkov, prístavných robotníkov, rybárov, žobrákov, ale i Bess, Porgyho, Crowna či Sportin’ Lifea. Keď sa v Semperovej opere 27. júla 2016 dvihla opona, divák sa ocitol byť súčasťou vlažného letného večera v chudobnom dvore Catfish Row. Clara (Brandy Suttonová), jedna zo žien, uspávala svoje dieťatko. Jej uspávanka Summertime bola prvým evergreenom, ktorému nasledovali ďalšie a ďalšie: Porgyho Oh, I Got Plenty o’Nuttin’ či nádherný dvojspev hlavných predstaviteľov Bess, You is My Woman Now. Ako Porgy a Bess sa predstavili nielen renomovaní speváci, ale i presvedčiví herci – už v tejto úlohe dlhé roky ostrieľaný Alvy Powell a mladučká Ebony Preston Woodsová. Obaja sólisti vládli profesionálnym voluminóznym a zdravým hlasom, snáď každý z nich ho obdržal ako dar do kolísky. Spevácky, ale rovnako i z hereckého a tanečného hľadiska na vysokej úrovni sa na javisku pohyboval Jeremain Smith ako Sportin‘ Life, darebáka a zvodcu Crowna stvárnil presvedčivo Darren K. Stokes. Relatívne skromne obsadený zbor bol hlasovo tak kompaktný, že v dramatických momentoch znel akoby na javisku stál dvojnásobok ľudí. A prirodzená pohybová schopnosť zboristov, nie zriedka tanečná, bola tiež frapujúca. Dirigentom, čiže hudobným vedúcim celého večera, bol William Barkhymer, ktorý musel akceptovať zopár intonačných nepresností plechov v orchestri. Ale napriek tomu, že sólisti, zbor a orchester uvádzajú Gershwinovu operu Porgy and Bess s minimálnymi zmenami či alternáciami sólistov už celý rad rokov, nebolo cítiť rutinu a už vôbec nie opotrebovanie.

G. Gershwin: Porgy and Bess, Harlem Theatre, foto: Luciano Romano

G. Gershwin: Porgy and Bess, Harlem Theatre,
foto: Luciano Romano

G. Gershwin, Porgy and Bess, Harlem Theatre, klaňačka v Drážďanoch, 2016, foto: Joachim Schindler

G. Gershwin, Porgy and Bess, Harlem Theatre,
klaňačka v Drážďanoch, 2016,
foto: Joachim Schindler

Gershwinova hudba je čerstvá, podnes nekonvenčná a nepochybne každý večer inšpiratívna pre každého jej interpreta. Navyše, sála z nej veľká porcia ľudského tepla a optimizmu, ktorá nechá zabudnúť na realitu posledných dní. Iba niekoľko sto metrov od Semperovej opery, pred open air koncertom, prebiehali prísne kontroly návštevníkov. S ruksakom či väčšou taškou sa na koncert nikto nedostal… Tento večer ostal mierumilovný. Aj Summertime, Clarinu pieseň, ktorú v závere opery spieva Bess, si obecenstvo vychutnalo ako silu daného okamihu.

Autor: Agata Schindler

video

Operné gala v Kežmarku 2019
Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Agata Schindler

hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár