Svetová premiéra opery Dorian Gray Ľubice Čekovskej na javisku Opery SND

Bratislava – 8. a 9. novembra 2013 uvedie Opera SND premiéru opery Ľubice Čekovskej Dorian Gray na námet románu Oscara Wilda. Dielo bolo napísané na objednávku Opery SND a zaznie vo svetovej premiére v rámci medzinárodného festivalu súčasnej hudby World New Music Days 2013 a festivalu Melos Étos.

Príbeh rozpráva o mladom Dorianovi Grayovi, ktorý svojou krásou učaruje maliarovi Basilovi Hallwardovi. Stáva sa jeho modelom a múzou. Raz, keď Dorian stojí opäť Basilovi ako model, dá sa do reči s maliarovym priateľom, lordom Henrym a nechá sa oslniť jeho názormi o fungovaní sveta – to, čo hýbe svetom je podľa Basila krása a mladosť. Dorian si uvedomí, že portrét, ktorý mu maľuje Basil, bude za niekoľko rokov nemilosrdne pripomínať, ako bol krásny, zatiaľčo on sám už bude schátralý. Preto vysloví prianie, aby známky úpadku nezniesol on, ale ten portrét. Jeho prianie je naplnené. Z portrétu sa stáva zrkadlo Dorianovej duše, obraz sa mení a odráža hriechy, ktoré Dorian pácha. Dorianova tvár zostáva bezo zmeny, stále mladá a krásna.

Autorka opery a libreta nemenili pôvodný námet a v jeho opernej podobe sú len malé úpravy. ,,S libretistkou sme dlho spolupracovali, aby sme v Dorianovi zachovali celý príbeh a aby bol o tom, o čom je. Do príbehu sme vložili len jednu malú postavu, pretože nám do procesu vstúpil aj David Pountney, ktorý je významný operný režisér, a scénicky nám poradil urobiť drobné zmeny na princípe divadla v divadle, čiže napr. na začiatku sme Alanovi Campbellovi vdýchli malú rolu. Išlo nám o to, aby opera nebola len o nejakom opise, kedy sa čo stane a zrazu je koniec, ale aby vhltla diváka istého deja, lebo jednotlivé osoby a scény majú nejaký svoj vlastný život.“, hovorí autorka novej opery, mladá slovenská skladateľka Ľubica Čekovská, ktorá je zároveň aj debutantkou na opernom javisku.

,,Opera je pre mňa ako skladateľa vskutku žánrovo nové prostredie, hoci som už v roku 2005 participovala na opernej „skladačke“ v rámci projektu Štátnej opery v Hannoveri As time goes by, kde bol výsledný tvar dielom piatich autorov. Tematické zadanie tohto projektu, týkajúce sa relativity času, ktorým divadlo reflektovalo výročie úmrtia Alberta Einsteina, bolo pre mňa veľkou výzvou moderného divadla. Opera je v mojom pohľade, veľmi zjednodušene povedané, pútavý príbeh vyrozprávaný prostredníctvom hudby na divadelných doskách. Som typ skladateľa, ktorý nezavrhuje hudobnú minulosť, naopak, práve cez ňu sa pozerám do hudobnej budúcnosti.

Dorianov príbeh stojí na dualite – vnútro verzus zovňajšok, krása verzus škaredosť, svetlo proti tme, vyššia spoločnosť a podsvetie… Vo svojom hudobnom prejave sa snažím obsiahnuť tieto atribúty, hudobne ich zhmotniť tak, aby boli publiku (aspoň čiastočne) zrozumiteľné. V opere som chcela mať v diele i klasické duetá, tercetá. Sú tu aj árie, intermezzá i dve samostatné hudobné čísla: Cirkus atonal a Tanec tureckého mládenca. A vymyslela som si ešte hlasy obrazu, akýsi hudobný obraz duše, resp. svedomia hlavného hrdinu, ktorý sa v opere objaví dvanásťkrát. S postupujúcou devastáciou Dorianovho vnútra sa čoraz viac deformuje aj tento v elektroakustickom štúdiu vytvorený hudobný obraz, až nadobúda priam démonické podoby hriechmi rozleptanej Dorianovej duše.“, povedala Ľubica Čekovská

Celý rozhovor s Ľubicou Čekovskou nájdete TU…

O autorke

Slovenská skladateľka Ľubica Čekovská je absolventkou Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Kompozíciu študovala u profesora Dušana Martinčeka, neskôr na Royal Academy of Music v Londýne u profesora Paula Pattersona. Absolvovala tiež kompozičné kurzy u Roberta Saxtona, Thomasa Adèsa, Arva Pärta a Harrisona Birtwistlea. V sezóne 2010/2011 bola rezidenčnou skladateľkou Filharmonického orchestra Altenburg-Gera a od roku 2008 je členkou umeleckej rady svetoznámeho festivalu Pražská jar. Je domovskou skladateľkou renomovaného nemeckého vydavateľstva Bärenreiter. Žánrový rozptyl skladateľky je neobyčajne veľký, zahŕňa komorné, symfonické, inštrumentálne i vokálne diela, a tiež scénickú a filmovú hudbu. Jej kompozície boli uvedené na rôznych hudobných festivaloch: Festival Davida Oistracha v Pärnu v Estónsku, Festival Spitalfields v Londýne, Pražská jar, ISCM World New Music Days, festival Melos Étos v Bratislave, salzburský festival Aspekte a iné. Skladateľka je nositeľkou viacerých ocenení: Cuthbert Nunn Composition Prize of the Royal Academy of Music za skladbu Fragment a elégia pre sólo bajan, Elsie Owen Prize of the Royal Academy of Music, Mosco Carner Award, Leverhulme Award, Londýn a Cena Jána Levoslava Bellu za dielo Koncert pre klavír a orchester.

K novším dielam autorky patria Koncert pre husle a orchester (premiérovo uvedený v sezóne Filharmonického orchestra Altenburg-Gera), Theatre Music pre sláčikový orchester, suita Dorian Gray, Evenood pre dychové kvinteto, Four Movements pre klavír. Prvou skúsenosťou skladateľky s hudobno- -dramatickým žánrom bol kolektívny skladateľský projekt As Time Goes By v Štátnej opere Hannover (2005). Dorian Gray je jej prvým celovečerným operným dielom.

Spolu so skladateľkou na opernom poli debutuje aj svetovo známa kanadská spisovateľka Kate Pullinger, ktorá je autorkou libreta. Opera aj libreto (v angličtine) vzniklo na námet slávneho románu Oscara Wilda Portrét Doriana Graya.

,,Príbeh Portrétu Doriana Graya je jedným z rozšírených a známych príbehov, podobne ako Popoluška či Jack a fazuľa. Nie je však rozprávkou a nemá žiadnu verziu so šťastným koncom; román Oscara Wilda je ponurým príbehom o chamtivosti a márnivosti. Ako všetky univerzálne príbehy, aj tento cieli na naše najvnútornejšie úzkosti a zároveň najhlbšie túžby. Prinajmenšom s každým odchádzajúcim rokom, s každou novou kozmetickou a chirurgickou inováciou sa posúvame čoraz bližšie k Wildovej hrozivej vízii o túžbe po večnej mladosti.

Nepamätám si, kedy som sa prvýkrát stretla s týmto príbehom – možno som videla niektorý z tých starých filmov, keď som bola ešte dieťa a je dosť možné, že som naň znovu narazila pri čítaní a štúdiu literatúry, keď som sa rozhodla stať spisovateľkou. Pre mňa je príbeh Portrétu Doriana Graya nerozlučne spätý so životným príbehom samotného Oscara Wilda.

Moju úlohu libretistky uľahčila čistota a krása Wildovho štýlu. Dorian Gray, opera, ktorú sme spolu so skladateľkou Ľubicou Čekovskou vytvorili, skúma tému dualizmu ľudskej prirodzenosti, takú podstatnú pre Wildov román. Od nablýskanej noblesnej spoločnosti najváženejších londýnskych salónov až po zúfalé životné podmienky tých, ktorí sa pohybujú v podsvetí londýnskych prístavných štvrtí, predstavuje Dorianov príbeh lakomstva, spupnosti a narcizmu silný odkaz pre dnešok s našou kultúrou posadnutosti mladým zovňajškom, bohatstvom a krásou.“, povedala Kate Pullinger.

Libreto opery z angličtiny do slovenčiny preložila skúsená slovenská prekladateľka a znalkyňa diela Oscara Wilda Jana Kantorová-Báliková, ktorá už má skúsenosti s prekladmi jeho diel. ,,Po viacnásobnom prečítaní knihy i zhliadnutí rovnomenného filmu mám pocit, že libreto vystihuje to najpodstatnejšie z jediného románu Oscara Wilda, to najvnútornejšie posolstvo. A ako sa vyjadril Oscar Wilde, nie šírka, ale intenzita je provinciou moderného umenia. Do svojho románu Portét Doriana Graya začlenil témy úpadku, dvojakosti a krásy. Hovorí sa tam o ženskej kráse, jemnosti a zraniteľnosti, ako aj o živote londýnskeho podsvetia, čo poskytlo scénografii i choreografii široké možnosti vizuálneho stvárnenia a v neposlednom rade sa to stalo podnetom vzniku často až mrazivo podmanivej hudby.“, povedala o tomto diele autorka prekladu libreta.

Opera v troch dejstvách je členená do 16. scén. Svetová premiéra je naplánovaná na 8. a 9. novembra 2013 v historickej budove Slovenského národného divadla v Bratislave.

Hudobne toto operné dielo naštudoval anglický dirigent Christopher Ward. Patrí k novej generácii dirigentov, ktorá má veľmi pozitívny vzťah k súčasnej hudbe a zároveň hľadá nový, osobitý prístup ku klasickému repertoáru. ,,Hudobný jazyk Ľubice Čekovskej vidím ako veľmi pestrý, veľmi náročný, dramatický, značne štylizovaný a som nadšený, aké dramatické dispozície má Dorian Gray.“ , povedal Christopher Ward, ktorý sa hudobného naštudovania zhostil naplno a s veľkým zmyslom pre detail. Prácu v Opere SND hodnotí veľmi pozitívne a vyzdvihol záujem a inšpiráciu orchestrálneho telesa ako aj spevákov. ,,Sú ochotní ďalej pracovať na ďalších a nových detailoch a to je niečo, čo vedie k dobrému výsledku.“ Dirigent, ktorý má veľmi pozitívny vzťah k súčasnej hudbe verí, že napriek tomu, že sa moderné diela krátko po ich uvedení stratia, dielo Ľubice Čekovskej obstojí. Podľa neho to nie je len osudom nových opier, pretože s tým či jednotlivé operné dielo prežije alebo nie, sa muselo vysporiadať každé jedno od počiatku existencie opery a každé si muselo to svoje miesto v opernom živote nájsť.

Christopher Ward štúdiá absolvoval na Oxfordskej univerzite, kde dirigoval Oxford University Philharmonia i Oxford University Chorus. Neskôr pracoval v londýnskej Guildhall School of Music and Drama ako dirigent a korepetítor. Od roku 2003 bol štipendistom Škótskej opery a Kráľovskej škótskej hudobnej a dramatickej akadémie v Glasgowe a v roku 2005 sa stal dirigentom Štátneho divadla v Kasseli. Okrem širokého záberu operného repertoáru tu absolvoval i početné symfonické koncerty s dielami Beethovena, Webera, Prokofieva, Holsta či Tippetta. Dôležitým medzníkom v kariére mladého dirigenta bolo asistentské miesto u Simona Rattla pri naštudovaní Wagnerovej opery Zlato Rýna s Berlínskymi filharmonikmi na festivale Aix-en-Provence a potom v Berlíne a v Salzburgu na festivale Osterfestspiele. Od roku 2009 je dirigentom a asistentom Kenta Nagana v Bavorskej štátnej opere. Tu Ward dirigoval viaceré nové inscenácie opier Rossiniho, Haydna, Janáčka, ale i svetové premiéry Eötvösa, Ronchettiho či Srnku (so súborom Ensemble Modern na Mníchovskom opernom festivale 2011). Na svojom konte má tiež početné koncerty so Štátnym orchestrom, s Mladou mníchovskou filharmóniou, podujatia operného štúdia i vzdelávacie projekty.

Inscenačnú podobu opernej inscenácie Doriana Graya dala nemecká režisérka, rodáčka z Regensburgu Nicola Raab, ktorá patrí k mladšej generácii medzinárodne etablovaných operných tvorcov. Jej inscenácie uviedli významné operné domy vo Valencii, v Lisabone, Kopenhagene, Göteborgu, Helsinkách či Los Angeles. V pražskej Štátnej opere inscenovala operu Bohuslava Martinů Vojak a tanečnica, v Chicago Opera Theater Berliozovo dielo Béatrice a Bénédict a Adamsov A Flowering Tree, v Göteborgu sa predstavila inscenáciou Massenetovej Thaïs a v Estónskej národnej opere režijne stvárnila Wagnerovho Parsifala. K osobitným projektom tvorkyne patrí opera talianskeho barokového skladateľa Leonarda Vinciho Artaxerxes, ktorú inscenovala v novodobej svetovej premiére po vyše 250 rokoch od jej posledného uvedenia. Viaceré produkcie vytvorila režisérka pre viedenskú Komornú operu a súbor Neue Oper Wien, s ktorým sa predstavila i na renomovanom opernom festivale Bregenzer Festspiele. K najnovším prácam umelkyne patria inscenácie Wagnerovho Tristana v Novej opere v Moskve a Verdiho Otella v Kráľovskom divadle v Kopenhagene.

Nicola Raab

,,Portrét Doriana Graya prichádza na operné javisko; vďaka skúsenej autorke Kate Pullingerovej a inšpirujúcej skladateľke Ľubici Čekovskej mám pocit, že naša opera je skutočne verná predlohe. Skôr ako o novú verziu ide v nej o vyrozprávanie pôvodného príbehu Doriana Graya, pričom sa spôsob práce s dejom a charaktermi prikláňa k činohernému divadlu. To považujem za zásadné.

Skladateľka Ľubica Čekovská dômyselne vniesla do svojho diela divadelný aspekt tým, že sa rozhodla napísať hudbu pre portrét, ktorú nazvala „hlasy obrazu“. Začínajú sa krásnymi, čistými a rýdzimi chlapčenskými vysokými hlasmi, ktoré sa počas deja čoraz viac trieštia, aby nakoniec opäť nadobudli pôvodnú čistotu, keď sa Dorian a obraz spoja v smrti a pominutí. Takto sa môže divadlo oprieť o svoju pôvodnú povahu, ktorej podstatou je človek, ľudská podoba v priestore, akým je javisko. To je sloboda, nie obmedzenie. Dnešné možnosti divadla sú pritom takmer rovnako neobmedzené ako vo filme: svetlá, projekcie, ilúzia, perspektíva… Často sa však to, čo vyzerá ako sloboda, stane samo sebe obmedzením. Návratom k človeku a priestoru, človeku a rámu, človeku a prázdnemu rámu, ktorý je akýmsi priestorom v ničote, som našla spôsob slobodne pracovať s pôvodnou divadelnou podstatou a ukázať ľudský boj so sebou samým. Tak ako nám ukázal Oscar Wilde svoj vlastný boj vo svojom románe.“

Scénu a kostýmy inscenácie navrhli scénografky a kostýmové výtvarníčky Alexandra Burgstaller a Anne Marie Legenstein. Hlavnú postavu Doriana Graya v alternácii stvárnia americký tenorista Eric Fennell a írsky tenorista Eamonn Mulhall.

Ľubica Čekovská: Dorian Gray
Svetová premiéra
historická budova, piatok 8. a 9. november 2013 – 19:00

Inscenačný tím

Hudobné naštudovanie: Christopher Ward
Dirigent: Peter Valentovič, Christopher Ward
Réžia: Nicola Raab
Scéna a kostýmy: Anne Marie Legenstein, Alix Burgstaller

Osoby a obsadenie

Sibyl Vane: Helena Becse-Szabó, Katarína Juhásová-Štúrová
Pani Leafová: Terézia Kružliaková, Jitka Sapara-Fischerová
Bordelmama: Denisa Hamarová, Denisa Šlepkovská
Dorian: Eric Fennell, Eamonn Mulhall
Alan Campbell: Róbert Remeselník, Martin Gyimesi
James Vane: Ján Ďurčo, František Ďuriač
Basil: Ján Galla, Martin Malachovský
Lord Henry: Pavol Remenár, Aleš Jenis

www.snd.sk

Pripravil: Ľudovít Vongrej