Sviatok umenia i vedy v Revúcej

V ostatnom období sa čoraz viac dostávajú do popredia celospoločenskej pozornosti regióny, ktoré boli dlhodobo zanedbávané. Domáci organizátori s podporou rozličných organizácií a grantov sa snažia o ich zviditeľňovanie a rozvíjanie. Týka sa to aj regiónu Gemer – Malohont, ktorý sa môže pochváliť bohatou históriou, vzácnymi umeleckými, hudobnými i stavebnými pamiatkami, mnohými výnimočnými prírodnými krásami a významnými osobnosťami. Na tieto danosti nadväzuje už viac rokov Občianske združenie Quirinus, ktoré v Revúcej a okolí organizuje hudobné festivaly, umelecké a vedecké podujatia a rozličné rozvojové aktivity.

Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie X.

V dňoch 13. a 14. septembra 2022 pripravilo už 10. ročník interdisciplinárnej vedeckej konferencie Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie, ktorá sa konala v priestoroch Gymnázia Martina Kukučína v Revúcej. Hlavný organizátor, organológ Mgr. Andrej Štafura, PhD. v spolupráci so svojou manželkou, literárnou historičkou Mgr. Katarínou Štafurovou, do pozvánky napísali:

„Konferencia sa zameriava na kultúrnu pamäť Gemera a Malohontu z hľadiska rôznych vedných disciplín. Vytvára platformu pre prezentáciu najnovších poznatkov výskumu kultúrneho dedičstva regiónu Gemera a Malohontu v celej jeho šírke. Veríme, že sa ňou podarí stimulovať výskum regionálnej kultúry Gemera a Malohontu ako regiónov s bohatými kultúrnymi tradíciami a pretaviť získané poznatky aj do aplikačnej sféry. V zornom rámci konferencie je problematika hudobnej a literárnej kultúry, výtvarného umenia, jazykovedy, vlastivedných či osvetových aktivít. Jej cieľom je vytvoriť model aplikácie výskumu v kultúrno-spoločenskom, politickom a religióznom prostredí – na modelovom príklade gemersko-malohontského regiónu.“

Treba povedať, že tieto ciele sa aj tento rok podarilo vrchovato naplniť. Počas dvoch dní odznelo 18 referátov, z ktorých sedem sa zameriavalo na hudobnú históriu regiónu. Mgr. Andrej Čepec, PhD. sa zaoberal „Revúckou zbierkou hudobnín v kontexte formovania ceciliánskeho hnutia“ a PhDr. Zlatica Kendrová, PhD. zo SNM – Hudobného múzea „Spevníkom Antona Ernsta Koppa sign. III.A.66 z knižnice Seniorátneho archívu ECAV v Revúcej. Pripomenuli tak dosiaľ málo prebádané zdroje hudobnej histórie Revúcej. PhDr. Janka Petőczová, CSc. z Ústavu hudobnej vedy SAV v príspevku „Migrácia organárov v interregionálnom kontexte hudobnej kultúry Spiša a Gemera-Malohontu v 17.-18. storočí“ poukázala na zaujímavé súvislosti a nevyhnutnosť kontextuálneho prístupu k výskumu hudobnej kultúry.

Dva referáty boli zamerané na historické organy gemerského regiónu. Doc. RNDr. Ján Haluška, CSc. z Matematického ústavu SAV v Košiciach poskytol „Matematický pohľad na menzúry organových píšťal v kontexte organov Gemera.“ Spolu s Andrejom Štafurom sa podieľa na výskume fenoménu zachovaných historických organov v tomto regióne a ich spolupráca, ako aj kooperácia s ďalšími odborníkmi z iných oblastí už dosahujú európsky významné a oceňované výsledky.

Andrej Štafura z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV sa zameral na „Manuálový rozsah historických organov na území Gemera“. V tejto súvislosti sa osobitne venoval vzácnemu anonymnému notovanému zborníku z Lubeníka, ktorý sa zachoval v dome učiteľa evanjelickej školy Samuela Nováka v obci Lubeník (výber skladieb nahral súbor Solamente naturali a Rita Papp na CD, Pavian Records 2015).

V spolupráci s muzikologičkou Miriam Das Lehotskou pripravujú zborník na kritické vydanie, preto sa zamýšľal nad jeho množnou provenienciou. V buklete k CD Miriam Das Lehotská napísala: „Na základe analýzy repertoáru v lubeníckom zborníku by sme mohli jeho datovanie ohraničiť rokmi 1762 – 1775 a miesto jeho vzniku lokalizovať na Gemer.“ Andrej Štafura tento predpoklad podporil komparáciou notových zápisov s manuálovým rozsahom organov v širšom okolí Lubeníka. V historickom muzikologickom bádaní tak otvoril doteraz nevyužívanú metodológiu lokalizovania, prípadne datovania zachovaných historických notových záznamov nielen na Slovensku.

Mgr. Oľga Vaneková, PhD. (ÚSL SAV) sa zaoberala problematikou slovenského prekladu latinsko-nemeckého originálu diela „Michal Buľovský: Brevis de emendatione organi musici tractatio (1680)“. Preklad textu do slovenčiny bude zaujímavým prínosom pre súčasných organológov.

Na záver konferencie som preniesla referát na tému „Možnosti využitia hudobnej histórie Gemera v súčasnom kultúrno-spoločenskom živote“. Vychádzala som pri ňom z riešenia projektu „Podpora koordinačných a implementačných kapacít regionálneho rozvoja v okrese Revúca“ od júna 2021 do mája 2022. Venovala som sa výskumu hudobnej histórie – zberateľskej ceste Bélu Bartóka za ľudovou piesňou v Gemerskej župe v roku 1906, legende primášky Cinka Panna z obce Gemer, významným hudobným osobnostiam revúckeho regiónu a návrhom na ich využitie v súčasnosti.

Nie je bez zaujímavosti, že práve z tohto regiónu, z obce Ratkovské Bystré, sa zachoval zrejme prvý zvukový záznam hry na fujaru na Slovensku, azda i na svete. Nahral ho Béla Bartók v roku 1906 na fonovalec, ktorý je spolu s ďalšími z gemerských obcí deponovaný v Néprajzi Múzeum v Budapešti. Účastníci konferencie si ho mohli vypočuť.

Väčšina ďalších referátov sa týkala literárnej histórie. Treba spomenúť aspoň niektoré. Zaujímavý príspevok „Samuel Ferjenčík a Johann Wolfgang Goethe“ mali Mgr. Martin Braxatoris, PhD. z Ústavu slovenskej literatúry SAV a Mgr. Anita Braxatorisová, PhD. z FF UCaM v Trnave. Výskum osobnosti S. Ferjenčíka, ev. kňaza, literáta, pomológa, mineralóga i meteorológa a jeho priateľské vzťahy s J. W. Goethem významne posunuli slovenské literárnovedné i prírodovedné bádanie do európskeho priestoru. Je zaujímavé, že obe osobnosti spájal záujem práve o mineralóriu a meteorológiu.

V jazykovednom bloku odzneli referáty „Nárečie v obci Čerenčany alebo Radosť z poznania tohto nárečia“ (Dr. Miroslav Bárdi), „O názvoch gemerských polievok“ (Dr. Dagmar Šimunová) a „Kompendium Štefana Tóbika Gemerské nárečia I.-III.“ (prof. Júlia Dudášová, DrSc.). Dr. Robert Hammel z Humboldtovej univerzity v Berlíne sa venoval téme „Geografické popisy Samuela Reussa v jeho nemeckých komentároch ku Codexom Revúckym“. Pútavý bol aj príspevok Mgr. Zuzany Ludíkovej, PhD. zo SNG „Gabriel Bakoš z Oždian v náboženskom živote Štítnika“, ktorá okrem iného podala interesantné historické a geografické súvislosti z genealógie tejto osobnosti.

Konferencia sa uskutočnila v rámci podujatia RegioFórum Gemer 2022. Záverečný blok bol preto v spolupráci s projektom Kreatívna Európa venovaný odbornému fóru hostí o inovácii a vzdelávaní ako kľúči k rozvoju znevýhodnených regiónov. Aj v tejto diskusii, aj počas celej konferencie, sa neustále preukazovala potreba koordinácie, spolupráce, rešpektovania interdisciplinárneho prístupu k vedeckej práci a súčasne ich aplikácia v súčasnom živote.

K nevšedným kultúrnym zážitkom patrila exkurzia účastníkov konferencie do gotického ev. a v. kostola v Štítniku s výnimočnou architektúrou, zachovanými freskami a dvomi organmi. Na menšom, šesťregistrovom organovom pozitíve z roku 1639, Andrej Štafura pre zvukovú predstavu aj zahral.

Umeleckým vyvrcholením podujatia, ktoré bolo aj súčasťou projektu Prepni na Revúcu (Revúca sa stala v roku 2022 slovenským Mestom kultúry s podporou Fondu na podporu umenia) však bol otvárací koncert festivalu RAK s podporou FPU a ďalších partnerov (Revúcke augustové koncerty), ktorého zakladateľom a dramaturgom je Andrej Štafura. Konal sa aj pri príležitosti 160. výročia založenia Prvého slovenského gymnázia v Revúcej a 70. výročia Základnej umeleckej školy v Revúcej.

V prvej časti koncertu sa predstavili úspešní žiaci a absolventi ZUŠ v hre na rozličné hudobné nástroje a v speve a svoje účinkovanie zakončili skladbou Adiemus od Karla Jenkinsa v podaní Speváckeho zboru QUIRIN a orchestra žiakov a pedagógov ZUŠ s dirigentom Jaroslavom Petrom. Škola preukázala svoju vysokú úroveň nielen výkonmi účinkujúcich, ale aj súbežnými výtvarnými výstavami v priestoroch kultúrneho domu, v ktorom sa konal aj koncert.

Po prestávke naplnená sála privítala Štátny komorný orchester s poľským dirigentom Pawlom Kotlom. Dramaturgia podujatia prešla plynule od diela K. Jenkinsa cez päťčasťovú Suitu v starom slohu Milana Nováka, Malú suitu s passacagliou, op. 3 Eugena Suchoňa po Koncert č. 1 b mol, op. 23 pre klavír a orchester Pjotra Iľjiča Čajkovského, ktorý poteší azda každého hudbymilovného poslucháča. Navyše, ak ho predvedie talentovaný mladý klavirista, akým je Ryan Martin Bradshaw, víťaz viacerých súťaží mladých virtuózov. Jeho sústredená, emotívna a brilantná hra nadchla publikum k záverečnému dlhotrvajúcemu potlesku postojačky. Treba však vyzdvihnúť výkony ŠKO Žilina, ktorý hral zvukovo a farebne kompaktne, s výbornou výrazovou tektonikou jednotlivých skladieb a ich častí.

Tento sviatok hudby, umenia aj vedy, ktorý pripravili organizátori v Revúcej, nielen pripravil účastníkom nevšedné zážitky, ale v mnohých smeroch ukázal možnosti a cesty k rozvoju regiónov Slovenska.

Pripravila: Marianna Bárdiová