Sviatok umenia i vedy v Revúcej

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V ostatnom období sa čoraz viac dostávajú do popredia celospoločenskej pozornosti regióny, ktoré boli dlhodobo zanedbávané. Domáci organizátori s podporou rozličných organizácií a grantov sa snažia o ich zviditeľňovanie a rozvíjanie. Týka sa to aj regiónu Gemer – Malohont, ktorý sa môže pochváliť bohatou históriou, vzácnymi umeleckými, hudobnými i stavebnými pamiatkami, mnohými výnimočnými prírodnými krásami a významnými osobnosťami. Na tieto danosti nadväzuje už viac rokov Občianske združenie Quirinus, ktoré v Revúcej a okolí organizuje hudobné festivaly, umelecké a vedecké podujatia a rozličné rozvojové aktivity.

Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie X.

V dňoch 13. a 14. septembra 2022 pripravilo už 10. ročník interdisciplinárnej vedeckej konferencie Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie, ktorá sa konala v priestoroch Gymnázia Martina Kukučína v Revúcej. Hlavný organizátor, organológ Mgr. Andrej Štafura, PhD. v spolupráci so svojou manželkou, literárnou historičkou Mgr. Katarínou Štafurovou, do pozvánky napísali:

Konferencia sa zameriava na kultúrnu pamäť Gemera a Malohontu z hľadiska rôznych vedných disciplín. Vytvára platformu pre prezentáciu najnovších poznatkov výskumu kultúrneho dedičstva regiónu Gemera a Malohontu v celej jeho šírke. Veríme, že sa ňou podarí stimulovať výskum regionálnej kultúry Gemera a Malohontu ako regiónov s bohatými kultúrnymi tradíciami a pretaviť získané poznatky aj do aplikačnej sféry. V zornom rámci konferencie je problematika hudobnej a literárnej kultúry, výtvarného umenia, jazykovedy, vlastivedných či osvetových aktivít. Jej cieľom je vytvoriť model aplikácie výskumu v kultúrno-spoločenskom, politickom a religióznom prostredí – na modelovom príklade gemersko-malohontského regiónu.“

Mgr. Andrej Štafura, PhD., Mgr. Martin Braxatoris, PhD., foto: Marianna Bárdiová

Treba povedať, že tieto ciele sa aj tento rok podarilo vrchovato naplniť. Počas dvoch dní odznelo 18 referátov, z ktorých sedem sa zameriavalo na hudobnú históriu regiónu. Mgr. Andrej Čepec, PhD. sa zaoberal „Revúckou zbierkou hudobnín v kontexte formovania ceciliánskeho hnutia“ a PhDr. Zlatica Kendrová, PhD. zo SNM – Hudobného múzea „Spevníkom Antona Ernsta Koppa sign. III.A.66 z knižnice Seniorátneho archívu ECAV v Revúcej. Pripomenuli tak dosiaľ málo prebádané zdroje hudobnej histórie Revúcej. PhDr. Janka Petőczová, CSc. z Ústavu hudobnej vedy SAV v príspevku „Migrácia organárov v interregionálnom kontexte hudobnej kultúry Spiša a Gemera-Malohontu v 17.-18. storočí“ poukázala na zaujímavé súvislosti a nevyhnutnosť kontextuálneho prístupu k výskumu hudobnej kultúry.

PhDr. Janka Petőczová, CSc., foto: Marianna Bárdiová

Dva referáty boli zamerané na historické organy gemerského regiónu. Doc. RNDr. Ján Haluška, CSc. z Matematického ústavu SAV v Košiciach poskytol „Matematický pohľad na menzúry organových píšťal v kontexte organov Gemera.“ Spolu s Andrejom Štafurom sa podieľa na výskume fenoménu zachovaných historických organov v tomto regióne a ich spolupráca, ako aj kooperácia s ďalšími odborníkmi z iných oblastí už dosahujú európsky významné a oceňované výsledky.

Andrej Štafura z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV sa zameral na „Manuálový rozsah historických organov na území Gemera“. V tejto súvislosti sa osobitne venoval vzácnemu anonymnému notovanému zborníku z Lubeníka, ktorý sa zachoval v dome učiteľa evanjelickej školy Samuela Nováka v obci Lubeník (výber skladieb nahral súbor Solamente naturali a Rita Papp na CD, Pavian Records 2015).

V spolupráci s muzikologičkou Miriam Das Lehotskou pripravujú zborník na kritické vydanie, preto sa zamýšľal nad jeho množnou provenienciou. V buklete k CD Miriam Das Lehotská napísala: „Na základe analýzy repertoáru v lubeníckom zborníku by sme mohli jeho datovanie ohraničiť rokmi 1762 – 1775 a miesto jeho vzniku lokalizovať na Gemer.“ Andrej Štafura tento predpoklad podporil komparáciou notových zápisov s manuálovým rozsahom organov v širšom okolí Lubeníka. V historickom muzikologickom bádaní tak otvoril doteraz nevyužívanú metodológiu lokalizovania, prípadne datovania zachovaných historických notových záznamov nielen na Slovensku.

Mgr. Oľga Vaneková, PhD. (ÚSL SAV) sa zaoberala problematikou slovenského prekladu latinsko-nemeckého originálu diela „Michal Buľovský: Brevis de emendatione organi musici tractatio (1680)“. Preklad textu do slovenčiny bude zaujímavým prínosom pre súčasných organológov.

PhDr. Marianna Bárdiová, PhD. Foto Katarína Štafurová

Na záver konferencie som preniesla referát na tému „Možnosti využitia hudobnej histórie Gemera v súčasnom kultúrno-spoločenskom živote“. Vychádzala som pri ňom z riešenia projektu „Podpora koordinačných a implementačných kapacít regionálneho rozvoja v okrese Revúca“ od júna 2021 do mája 2022. Venovala som sa výskumu hudobnej histórie – zberateľskej ceste Bélu Bartóka za ľudovou piesňou v Gemerskej župe v roku 1906, legende primášky Cinka Panna z obce Gemer, významným hudobným osobnostiam revúckeho regiónu a návrhom na ich využitie v súčasnosti.

Nie je bez zaujímavosti, že práve z tohto regiónu, z obce Ratkovské Bystré, sa zachoval zrejme prvý zvukový záznam hry na fujaru na Slovensku, azda i na svete. Nahral ho Béla Bartók v roku 1906 na fonovalec, ktorý je spolu s ďalšími z gemerských obcí deponovaný v Néprajzi Múzeum v Budapešti. Účastníci konferencie si ho mohli vypočuť.

Väčšina ďalších referátov sa týkala literárnej histórie. Treba spomenúť aspoň niektoré. Zaujímavý príspevok „Samuel Ferjenčík a Johann Wolfgang Goethe“ mali Mgr. Martin Braxatoris, PhD. z Ústavu slovenskej literatúry SAV a Mgr. Anita Braxatorisová, PhD. z FF UCaM v Trnave. Výskum osobnosti S. Ferjenčíka, ev. kňaza, literáta, pomológa, mineralóga i meteorológa a jeho priateľské vzťahy s J. W. Goethem významne posunuli slovenské literárnovedné i prírodovedné bádanie do európskeho priestoru. Je zaujímavé, že obe osobnosti spájal záujem práve o mineralóriu a meteorológiu.

V jazykovednom bloku odzneli referáty „Nárečie v obci Čerenčany alebo Radosť z poznania tohto nárečia“ (Dr. Miroslav Bárdi), „O názvoch gemerských polievok“ (Dr. Dagmar Šimunová) a „Kompendium Štefana Tóbika Gemerské nárečia I.-III.“ (prof. Júlia Dudášová, DrSc.). Dr. Robert Hammel z Humboldtovej univerzity v Berlíne sa venoval téme „Geografické popisy Samuela Reussa v jeho nemeckých komentároch ku Codexom Revúckym“. Pútavý bol aj príspevok Mgr. Zuzany Ludíkovej, PhD. zo SNG „Gabriel Bakoš z Oždian v náboženskom živote Štítnika“, ktorá okrem iného podala interesantné historické a geografické súvislosti z genealógie tejto osobnosti.

Zľava: Mgr. Andrej Štafura, PhD., Ing. Igor Škvarla (prednosta OkÚ v Revúcej), Doc. Ing. Peter Gallo, CSc. (VŠTaE České Budejovice), PaedDr. Marián Cipár, PhD. (ministerstvo investícií, reg.rozvoja a informatizácie SR), Dr. Ing. František Simančík (Ústav materiálov a mechaniky strojov SAV), Ing. Rudolf Repiský, PhD. (SMZ Jelšava, a.s.), Ing. Dušan Michalides, PhD (letecký konštruktér Šivetice). Foto: Marianna Bárdiová

Konferencia sa uskutočnila v rámci podujatia RegioFórum Gemer 2022. Záverečný blok bol preto v spolupráci s projektom Kreatívna Európa venovaný odbornému fóru hostí o inovácii a vzdelávaní ako kľúči k rozvoju znevýhodnených regiónov. Aj v tejto diskusii, aj počas celej konferencie, sa neustále preukazovala potreba koordinácie, spolupráce, rešpektovania interdisciplinárneho prístupu k vedeckej práci a súčasne ich aplikácia v súčasnom živote.

K nevšedným kultúrnym zážitkom patrila exkurzia účastníkov konferencie do gotického ev. a v. kostola v Štítniku s výnimočnou architektúrou, zachovanými freskami a dvomi organmi. Na menšom, šesťregistrovom organovom pozitíve z roku 1639, Andrej Štafura pre zvukovú predstavu aj zahral.

Účastníci v gotickom ev.a.v. kostole v Štítniku, v strede sprevádzajúca Mgr. Zuzana Ludíková, PhD., foto: Marianna Bárdiová
Dva organy nad sebou v gotickom ev.a.v. kostole v Štítniku. Foto: Marianna Bárdiová

Umeleckým vyvrcholením podujatia, ktoré bolo aj súčasťou projektu Prepni na Revúcu (Revúca sa stala v roku 2022 slovenským Mestom kultúry s podporou Fondu na podporu umenia) však bol otvárací koncert festivalu RAK s podporou FPU a ďalších partnerov (Revúcke augustové koncerty), ktorého zakladateľom a dramaturgom je Andrej Štafura. Konal sa aj pri príležitosti 160. výročia založenia Prvého slovenského gymnázia v Revúcej a 70. výročia Základnej umeleckej školy v Revúcej.

Programový bulletin slávnostného koncertu

V prvej časti koncertu sa predstavili úspešní žiaci a absolventi ZUŠ v hre na rozličné hudobné nástroje a v speve a svoje účinkovanie zakončili skladbou Adiemus od Karla Jenkinsa v podaní Speváckeho zboru QUIRIN a orchestra žiakov a pedagógov ZUŠ s dirigentom Jaroslavom Petrom. Škola preukázala svoju vysokú úroveň nielen výkonmi účinkujúcich, ale aj súbežnými výtvarnými výstavami v priestoroch kultúrneho domu, v ktorom sa konal aj koncert.

Spevácky zbor QUIRIN a orchester žiakov a pedagógov ZUŠ s dirigentom Jaroslavom Petrom. Foto: Ján Poliak
Štátny komorný orchester Žilina a mladý klavírny virtuóz Ryan Martin Bradshaw. Foto: Ján Poliak

Po prestávke naplnená sála privítala Štátny komorný orchester s poľským dirigentom Pawlom Kotlom. Dramaturgia podujatia prešla plynule od diela K. Jenkinsa cez päťčasťovú Suitu v starom slohu Milana Nováka, Malú suitu s passacagliou, op. 3 Eugena Suchoňa po Koncert č. 1 b mol, op. 23 pre klavír a orchester Pjotra Iľjiča Čajkovského, ktorý poteší azda každého hudbymilovného poslucháča. Navyše, ak ho predvedie talentovaný mladý klavirista, akým je Ryan Martin Bradshaw, víťaz viacerých súťaží mladých virtuózov. Jeho sústredená, emotívna a brilantná hra nadchla publikum k záverečnému dlhotrvajúcemu potlesku postojačky. Treba však vyzdvihnúť výkony ŠKO Žilina, ktorý hral zvukovo a farebne kompaktne, s výbornou výrazovou tektonikou jednotlivých skladieb a ich častí.

Tento sviatok hudby, umenia aj vedy, ktorý pripravili organizátori v Revúcej, nielen pripravil účastníkom nevšedné zážitky, ale v mnohých smeroch ukázal možnosti a cesty k rozvoju regiónov Slovenska.

Pripravila: Marianna Bárdiová

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Zanechajte komentár