Advent je časom stíšenia a pokoja mierumilovných ľudí na celom svete. Aj hudbou sa dostávame do sfér sviatočných kontemplácií, na ktoré čakáme celý rok. Toho roku priniesol adventný koncert pre celé Nemecko televízny vysielač ZDF dňa 29. novembra 2020. Dejiskom bol chrám Frauenkirche v Drážďanoch. Koncert dirigoval Antonello Manacorda, sólistami boli Aida Garifullina a Daniel Behle.
Je už tradíciou, že z Drážďan prichádza posolstvo Vianoc prostredníctvom televízie do nespočetných domácností celého Nemecka. Adventný koncert Sächsische Staatskapelle Dresden, prenášaný z Frauenkirche za prítomnosti publika televíziou ZDF, má svoju tradíciu už od roku 2002. Koncerty, ktoré sa uskutočňujú striedavo pod rôznymi renomovanými dirigentmi, patria medzičasom k predvianočnému obrazu mesta. Sú jeho súčasťou tak isto, ako už od roku 1434 sa konajúci, teda takmer 600 rokov starý vianočný trh. Ale toho roku je všetko inak…

Originálne podujatie v Drážďanoch, živý koncert, je jedným z tých najvyhľadávanejších slávnostných koncertov roka. Koná sa v architektonicky i historicky unikátnom chráme, ktorý je priam svätyňou mesta. Z prachu a vojnových trosiek bol v roku 2002 znovuvzkriesený. Ale do Frauenkirche sa nikdy nepomestia všetci, ktorí majú záujem byť pri tom. Miesta pre takmer 1700 poslucháčov v chráme sú už v lete vždy beznádejne vypredané. Preto sa celé podujatie odohráva aj vonku. Jeho prenos sledujú medzi vianočnými stánkami na námestí pred chrámom za každého počasia tisíce Drážďančanov a turistov z rôznych končín sveta.
Toto priam kultové a dôstojné „masové“ podujatie zívalo toho roku prázdnotou – vonku i vo vnútri. Iba zopár vstupov špičkového ansámblu Semper Brass Dresden, súboru pozostávajúceho z členov Staatskapelle Dresden, pripomenulo tradíciu – hrali pred vchodom do Frauenkirche. Známou vianočnou piesňou Macht hoch die Tür, die Tor‘ macht weit… otvoril symbolicky brány chrámu pre neexistujúce publikum.
Od 2. novembra sa Nemecko v dôsledku stúpajúcich čísel infikovaných koronavírusom po pár týždňoch uvoľnenia opäť zatvorilo. Doposiaľ, teda už vyše mesiaca, sú tichom postihnuté všetky divadlá a koncertné sály. Všetky! Aj tie, ktoré mesiace podnikali úspešne do úmoru všetko preto, aby umelci a ich publikum mohli žiť a existovať aspoň čiastočne na úrovni, ktorá je bezpodmienečnou súčasťou ich života.
Očakávaný adventný koncert sa za prísnych hygienických predpisov uskutočnil. Ale bolo ho možné sledovať iba v digitálnej podobe, medzi štyrmi stenami domáceho pohodlia a súčasne i niekde na hranici surealizmu. V prázdnom chráme znel potlesk, kolegovia hudobníci sa medzi sebou aplauzmi odmenili. A sólisti i dirigent za potlesk ďakovali, pred prázdnym obrovským chrámom sa ukláňali… Na miestach živého publika horeli v laviciach nemo stovky sviečok…

Tie blikajúce sviečky na miestach publika bol i prvý pohľad do interiéru chrámu. Bol to pohľad zarážajúci dych. Aj obraz toho inak kompaktného a ako zamat znejúceho orchestera bol nezvyklý. Orchester rozsadený s veľkými odstupmi medzi sebou. Optimálne podmienky súhry a jeho príslovečný zvuk kúzelnej harfy bolo treba v tom obrovskom prázdnom priestore nepochybne pri skúškach pracne nastaviť.
Napokon boli všetci poslucháči a diváci doma pri obrazovke svedkami nie len vysoko profesionálneho, ale aj nanajvýš muzikálneho večera. A navyše večera, z ktorého priam sršala radosť z faktu, že všetci zúčastnení smeli hrať a spievať…
Taliansky dirigent Antonella Manacorda stál prvýkrát za pultom Sächsische Staatskapelle Dresden. Má za sebou pozvania a koncerty vo Wiener Staatsoper, Bayerische Staatsoper, vo vlaňajšej sezóne debutoval vo Figarovej svadbe v Metropolitan Opera v New Yorku. Aj viacerými nahrávkami vzbudil pozornosť. Pod jeho obozretným vedením sa odvinul v Drážďanoch štýlovo zaujímavý a druhovo rôznorodý večer. Dirigent Manacorda si od prvého momentu získal kontakt aj s „televíznym“ publikom, svojím sympatickým vystupovaním podstatne prispel k celkovému úspechu večera. Priam ukážkovo, s elegantným espritom a priehľadne, stvárnil štvrtú časť z Mozartovej Symfónie C dur KZ 551. Nechal sa v nej zaskvieť orchestru a Mozartovi. Počas celého koncertu bol Mandacorda predstaviteľom jasného rukopisu a zreteľných rozdielov interpretácie hudby chrámovej, koncertnej a opernej.

Vynikajúci vokálny komorný súbor chrámu, Kammerchor der Frauenkirche Dresden, sa mohol predstaviť iba v redukovanom obsadení. Spieval z balkóna, čím pridal ale podujatiu zaujímavú zvukovú perspektívu. Pod vedením chrámového kantora Matthiasa Grünerta zapôsobilo osem vokalistov v absolútne čistom, ba rýdzom hlasovom a intonačnom prejave hlavne v Ave verum corpus Williama Byrda a v diele Hosianna, dem Sohne Davids Bartholomäusa Gesiusa.
Do programu koncertu zasiahla sólovo Céline Moinet, od roku 2008 sólo hobojistka Staatskapelle Dresden. V jej podaní zaznelo Adagio z Hobojového koncertu Alessandra Marcella, klasika barokovej hudby. Jej hoboj mal nádherný tón, znel ako dokonalý ľudský hlas!
V chráme, v ktorom Johann Sebastian Bach hral na niekdajšom Silbermannovom organe, nemôže chýbať jeho hudba. V predvianočnom čase musí zaznieť jeho Vianočné oratórium BWV 248. Obyčajne znie v Drážďanoch v decembri Vianočné oratórium na viacerých miestach a vo viacerých interpretáciách. Výber obľúbených častí z tohoto veľdiela vo Frauenkirche ostane toho roku ale asi jediným. Zaznela orchestrálna Sinfonia pastorale i chorál Brich an, o schönes Morgenlicht s vynikajúcim komorným zborom. Árii Frohe Hirten, eilt, ach eilet, ktorá bola inštrumentálne zvládnutá s absolútnou dokonalosťou, chýbal presvedčivý výraz i potrebná uvoľnená hlasová dispozícia sólistu, známeho tenoristu Daniela Behleho.
Vedome nechávam na záver vrcholy večera, pod ktoré sa podpísala ruská sopranistka Aida Garifullina. Na európskych a svetových javiskách je doma už niekoľko rokov, je sólistkou Viedenskej štátnej opery, patrí k najhľadanejším operným a koncertným sopranistkám, ale v neposlednom rade – je osobnosťou. Keď Aida Garifullina vkročí na pódium, presviedča svojou vizážou a v zápätí umeleckou kvalitou. Garifullina si je vedomá svojich predností. Vie ich na koncertnom pódiu použiť šikovne a takmer nehybne – tak v opernej árii ako i v jednoduchej vianočnej piesni. Jej intonačne bezchybný, cez všetky technické úskalia bezpečne plynúci a miestami ako kov znejuci nosný soprán, je jednoducho obdivuhodný.

Na koncerte ju bolo možné sólovo zažiť v Laudamus te z Mozartovej Omše c mol a v nádhernej Ave Marii zo 4. dejstva Verdiho Otella. Keď skladateľ baletu Giselle, Adolphe Adam, v roku 1840 skomponoval vianočnú pieseň Cantique de Noël, netušil, že sa bude spievať dodnes. Pod názvom O Holy Night (transkripcia Jarkko Riihimäki) zaznela v nástojčivom, presvedčivom a priam do neba volajúcom podaní sopranistky. Škoda, že jej tenorový partner ostal v závese, akoby pieseň ani len textovo neovládal… Napriek tomu interpretácia vháňala slzy do očí a nechala ich v nich stáť aj počas hymnického finále koncertu.
Semper Brass Dresden, Kammerchor der Frauenkirche, Aida Garifullina, Daniel Behle, Staatskapelle Dresden a dirigent Antonella Manacorda nechali spoločne zaznieť populárnu pieseň Es ist ein Ros entsprungen barokového majstra Michaela Praetoriusa. Jej silná interpretácia sa snáď navždy zaryla do múrov chrámu a sŕdc všetkých, ktorí boli svedkom tohtoročného Adventného koncertu z Frauenkirche v Drážďanoch.
Autor: Agata Schindler
písané z prenosu koncertu 29. 11. 2020
Adventný koncert z Frauenkirche Drážďany
29. november 2020
Antonello Manacorda, dirigent
Aida Garifullina, soprán
Daniel Behle, tenor
Sächsische Staatskapelle Dresden
Semper Brass Dresden
Kammerchor der Frauenkirche Dresden
zbormajster Matthias Grünert
Stephanie Stumph moderátorka
Program:
Macht hoch die Tür
J. Haydn: Mit Würd und Hoheit angetan/Die Schöpfung
B. Gesius: Hosianna, dem Sohne Davids
W. A. Mozart: Laudamus / Messe c mol KZ 427
J. S. Bach: výber z Das Weihnachtsoratorium« BWV 248
Sinfonia pastorale
Choral Brich an, o schönes Morgenlicht
Ária Frohe Hirten, eilt, ach eilet
A. Marcello: II. Adagio z Koncertu pre hoboj d mol
J. Ch. Pezel: Allemande / Fünff-stimmigte blasende Musik
G. Verdi: Ave Maria« z opery Otello
W. A. Mozart: IV. Molto allegro zo Symfónie C dur KZ 551 Jupiter
W. Byrd: Ave verum corpus
A. Adam: O Holy Night
M. Praetorius: Es ist ein Ros entsprungen
Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!
video