Symfonický koncert v rámci 9. kultúrneho leta Bélu Kélera v Bardejove

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Dramaturgia tohoročného 9. kultúrneho leta Bélu Kélera zaradila do programu, tak ako v predchádzajúcich rokoch, symfonický koncert. Podobne ako, predchádzajúce ročníky Kultúrneho leta Bélu Kélera, aj tohoročný sa konal s finančnou podporou Mesta Bardejov a z verejných zdrojov ho podporil Fond na podporu umenia.

Usporiadateľmi symfonického koncertu, ktorý sa konal 31. júla 2018 v Evanjelickom kostole v Bardejove – referujeme z tohto koncertu – a 1. augusta 2018 na Kolonáde v Bardejovských Kúpeľoch boli Mesto Bardejov, Šarišské múzeum Bardejov, Cirkevný zbor ECAV na Slovensku v Bardejove a Spoločnosť Bélu Kélera. Ako hosťa si usporiadatelia prizvali Symfonický orchester Dunakeszi z hlavného mesta Maďarska Budapešť.

Béla Kéler (1820 – 1882)

Ide asi o 60-členné teleso založené v roku 1984, ktoré vzhľadom na koncertné priestorové možnosti vystúpilo v menšom obsadení 26 členov. Od roku 2005 je podporované ministerstvom kultúrneho dedičstva a samosprávou Vác a Dunakeszi. Orchester ročne realizuje okolo 100 koncertov v Maďarsku, najmä v Štátnej opere v Budapešti. Orchester koncertoval však aj v Nemecku, Rusku, Gruzínsku, Mexiku a Izraeli. Od roku 1994 je jeho šéfdirigentom a riaditeľom Pál Farkas, ktorý získal hudobné vzdelanie v odboroch hra na husle, spev a dirigovanie v mestách Vác, Nyiregyháza, Eger a Budapešť. Medzinárodné uznanie si získal prostredníctvom televíznej operetnej show Inter-Operett a hudobnej show Zoltána Mágu. Koncert pod názvom Grosse Wiener Neujahrskonzert dirigoval v Nemecku, Dánsku, Izraeli, Rusku, Gruzínsku, Mexiku a Ekvádore. Ťažisko jeho repertoáru tvorí predovšetkým opera, opereta, muzikál a aj filmová hudba.

Dramaturgia koncertu bola zložená výlučne zo symfonickej tvorby Bardejovského rodáka Bélu Kélera (1820 – 1882), pričom poukázala na mnohorakosť tejto oblasti jeho symfonického kompozičného snaženia. Koncert začínal tradične predohrou, v tomto prípade Rákoczyho predohra op. 76. Dielo vzniklo v roku 1861 pre nové Ľudové divadlo vo Viedni. V Bardejove zaznela v roku 1906 pri odhalení pamätnej tabule Bélu Kélera. Dirigent Pál Farkas pojal predohru so svojim orchestrom ako svieže dielko vhodne navodzujúce príjemnú počiatočnú koncertnú atmosféru, plné krásnych skladateľských nápadov v adekvátnom technickom a umeleckom stvárnení.

9. Kultúrne leto Bélu Kélera v Bardejove, koncert na Kolonáde v Bardejovských Kúpeľoch,
Pál Farkas, Pavel Burdych a Symfonický orchester Dunakeszi,
foto: JMM

V nasledujúcej skladbe večera sa predstavil zanietený propagátor diela Bélu Kélera, spolu so svojou manželkou klaviristkou Zuzanou Bérešovou člen Československého komorného dua, tohoročného rezidenčného súboru slovenských a českých ambasád k 100. výročiu založenia Československej republiky, huslista Pavel Burdych. V jeho prevedení v spolupráci so Symfonickým orchestrom Dunakeszi pod taktovkou Pála Farkasa zazneli Tri uhorské idyly op. 134. Ide o zaujímavo koncipované trojčasťové dielo evidentne s programovým zameraním, o čom svedčia aj názvy jednotlivých častí: I. Rozlúčka s Dolnou zemou, II. Syn zeme, III. Túžba po vlasti. Všetky časti majú spoločnú vnútornú štruktúru vychádzajúcu z uhorského štýlu – pomalý diel, vyžadujúci od interpreta veľkú dávku muzikality a zmyslu pre krásny plný tón a rýchly diel kladúci dôraz na nástrojovú virtuozitu. Popritom však dielo prináša zaujímavý inštrumentačný prístup zo strany skladateľa, keď v oboch krajných častiach znie tutti orchester a v strednej sprevádza sólistu sláčikový orchester s občasnými nástrojovými epizódami flauty a klarinetu. Pavel Burdych sa v tejto skladbe uviedol aj ako znamenitý znalec Kélerovho diela, keď editoval orchestrálne party, na základe čoho dielo zaznelo v novodobej svetovej premiére. Ako interpret sa predstavil v znamenitej forme ako umelec vládnuci nevyčerpateľnou hudobnou fantáziou, podporenou krásnym tvárnym tónom a neomylnou nástrojovou technikou. V jeho podaní zazneli Tri uhorské idyly op. 134 priam v ideálnej interpretačnej podobe, pričom orchester mu bol dôstojným partnerom, na čom mal značný podiel aj dirigent.

9. Kultúrne leto Bélu Kélera v Bardejove, koncert na Kolonáde v Bardejovských Kúpeľoch,
Pál Farkas, Pavel Burdych a Symfonický orchester Dunakeszi,
foto: JMM

Nasledujúca päťčasťová orchestrálna skladba Život vojaka op. 62/1 nesie opäť znaky programovej hudby, pričom jednotlivé časti nasledujú attacca bezprostredne po sebe. V tomto zmysle nezaprel Béla Kéler v sebe romantického skladateľa, veď prevažná časť jeho symfonickej tvorby – vrátane tanečných hudobných druhov – sú programového charakteru. Za zmienku stojí aj skutočnosť, že je autorom aj rozsiahlejších programových orchestrálnych skladieb, v ktorých sú obsadené aj zbory a sólisti – KarpatyAlpy, ktoré však ešte čakajú na novodobé uvedenie. Na novodobej premiére skladby Život vojaka op. 62/1 má značnú zásluhu holandský dirigent Andre Bodin, ktorý revidoval partitúru a orchestrálne party, čím skladbu pripravil pre modernú interpretáciu. Symfonický orchester Dunakeszi so šéfdirigentom Pálom Farkasom svojim výkonom potvrdil, že hudba B. Kélera mu je blízka a v plnej miere dokázal vystihnúť všetky technické a muzikantské nuansy partitúry. Vrelý potlesk publika svedčil o tom, že ho umelci v plnej miere svojim výkonom oslovili.

Výrazným dramaturgickým počinom koncertu bolo zaradenie skladby Concerto dramatique pre sólové husle a orchester do jeho programu. Skladba je známa skôr v autorizovanej verzii Bélu Kélera so sprievodom klavíra. Táto verzia je aj jedným z dominantných skladieb repertoáru sólistu večera Pavla Burdycha, ktorý ju uvádza pomerne často nielen doma, ale aj na zahraničných koncertných pódiách. Skladba zaznela prvý raz v podaní jej autora Bélu Kélera v Berlíne 30. novembra 1854, pričom ju hral v tom istom roku aj so sprievodom klavíra. Pavol Burdych sa aj v tejto skladbe prejavil ako zručný editor, keď dokonca zrekonštruoval prvú stranu partitúry a pripravil jednotlivé orchestrálne party pre využitie v orchestrálnej prevádzke. Ostatne Pavel Burdych je v súčasnosti interným doktorandom Univerzity Palackého v Olomouci, kde sa v rámci štúdia venuje pramenným výskumom a digitálnemu prepisu autografov programových skladieb KarpatyAlpy. Burdychova koncepcia uvedenia skladby Concerto dramatique sa v plnej miere opierala o jeho vynikajúcu technickú dispozíciu, neomylnú intonáciu, hlboký citový ponor do náladového bohatstva skladby opierajúc sa v plnej miere o svoju výnimočnú muzikantskú inteligenciu. Výsledkom bolo mimoriadne stvárnenie, ktoré svojou bravúrou strhlo početné publikum k nadšeným ováciám. Veľkou mierou však k tomu prispel aj flexibilne sprevádzajúci orchester citlivo reagujúci na čitateľné gesto svojho dirigenta. Bol to nesporne vrchol celého koncertu.

9. Kultúrne leto Bélu Kélera v Bardejove,
Pavel Burdych a Dobay Sabolč pri uvedení Kélerovej skladby Umeleckí bratia v priestoroch Chrámu ECAV v Bardejove,
foto: JMM

Záverečná skladba večera potvrdila, že ťažisko koncertu spočívalo hlavne na sólových husľových skladbách so sprievodom orchestra. Kompozíciu Umeleckí bratia pre dvoje huslí a orchester napísal Béla Kéler so svojim priateľom, huslistom Jozefom Dubecom v roku 1861, keď ho obaja umelci spolu uviedli ako sólisti 23. júna 1861 v Budapešti. B. Kéler zamýšľal usadiť sa v Budapešti, keď tu dokonca založil vlastný orchester. Na základe rôznych nepriaznivých okolností odchádza však v roku 1862 do Wiesbadenu, mesta jeho najdlhšieho umeleckého pôsobenia. K uvedeniu skladby Umeleckí bratia si Pavel Burdych prizval koncertného majstra Symfonického orchestra Dunakeszi Dobaya Sabolča. Vytvorili spolu vynikajúci sólistický tandem, ktorý s podporou orchestra a citlivo sprevádzajúceho dirigenta, pripravili výbornú bodku za krásnym hudobným večerom. V uhorskom štýle koncipovanej skladbe s melodickým pomalým úvodným dielom a rýchlym nasledujúcim dielom, prejavili obaja umelci zmysel pre súhru, akceptovanie sa vo vedení melodickej linky, ako aj neomylnú techniku a maďarský esprit. Orchester sa vďačnému a vnímavému publiku odvďačil prídavkom – skladbou Spomienka na Bardejov, ktorá je zaujímavá tým, že Johannes Brahms z nej použil 32 taktov pre svoj svetoznámy 5. Uhorský tanec.

Dramaturgia koncertu zostavená z tvorby jedného skladateľa, o to viac, že ide o skladateľa, ktoré renesancia tvorby v pomalých postupných krokoch ešte iba prebieha, prináša so sebou mnohé riziká, jedným z nich môže byť aj pocit umeleckej jednotvárnosti, blížiacej sa k nude. Uvedený koncert však ukázal pravý opak. Poukázal na fakt, že orchestrálna tvorba Bélu Kélera, aj keď sa pohybuje skôr v rovine dobovej zábavnej hudby, dokáže zaujať aj súčasného poslucháča, dokáže sólistu postaviť pred nové zaujímavé umelecké méty a táto tvorba má svoje miesto aj na súčasných koncertných pódiách. Treba len dúfať, že po nej stále viac siahnu aj naše slovenské orchestrálne telesá, či komorní hráči a speváci. Na záver treba už len vysloviť hlboké poďakovanie Spoločnosti Bélu Kélera za jej neochvejnú činnosť pri objavovaní stále nových klenotov z tvorby bardejovského rodáka Bélu Kélera.

Autor: Karol Medňanský

písané z koncertu 31. júla 2018

O programe 9. kultúrneho leta Bélu Kélera v Bardejove sme písali TU…

Podporte časopis Opera Slovakia a získajte vstupenky do Opery SND alebo knihu
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Karol Medňanský

muzikológ, hudobný historik, publicista, hudobník (viola da gamba) a pedagóg

Zanechajte komentár