Symptóm: Dieťa

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Ku koncu koncertnej sezóny sa spevácke duo Eva Šušková (soprán) a Peter Mazalán (barytón), ktoré nedávno uviedlo zaujímavý koncertno-performatívny projekt Shaped Songs, rozhodlo odľahčiť: pre svoje, trúfam si povedať, premýšľavé publikum, pripravilo v horúci júnový bratislavský večer novinku: komorný koncert v obrazoch pod názvom Symptóm: Dieťa.

Námet im poskytol klavírny cyklus Roberta Schumanna Kinderszenen (Detské scény, Scény z detstva). Ide však naozaj iba o inšpiráciu, z cyklu na koncerte odzneli iba tri skladby. Ďalším inšpiračným momentom bolo chápanie detskej etapy života v období romantizmu 19. storočia. Bolo vnímané ako obdobie nezodpovednosti a pripodobňované k bezprostrednosti prírody, ktorá svojim spôsobom predstavovala pomyselný ideál i vytúžený cieľ – detskej prirodzenosti a nazeraniu na svet bez predsudkov. Konečný tvar projektu Syndróm: Dieťa predstavuje teda nielen prostý výber a interpretáciu romantických piesní a klavírnych skladieb s detskou tematikou; ide skôr o nostalgicko-humorný pohľad súčasného človeka na náladu doby, keď detstvo predstavovalo duchovný ideál. Väčší kontrast k dnešnej pragmatickej dobe sa dá ťažko predstaviť, o to silnejšie projekt vyznel. Súčasný človek by to možno nazval: Symptóm: Detinskosť.

Symptóm: Dieťa,
Peter Pažický, Eva Šušková, Peter Mazalán,
foto: Igor Smitka

O to viac treba oceniť odvahu autorov projektu – pripustiť, že aj detská naivita môže byť ideálom. K tomuto konštatovaniu samozrejme nesmeruje iba voľba repertoáru, ale najmä forma podania. Koncert bol rozdelený do štyroch obrazov: Gala, Spev, IhriskoExit. Pred samotným prvým obrazom znela z otvorených dverí zákulisia naprogramovaná automatická „výťahová“ hudba zo syntetizátora. Obraz A – Gala predstavoval klasický piesňový koncert v skratke. Vo Dvorane VŠMU sa klavíri Petra Pažického (vo fraku) striedali, v interpretácii piesní s detskou tematikou Anatolija Konstantinoviča Ľadova a Johannesa Brahmsa, sopranistka Eva Šušková v tmavých šatách, kožušinovej štóle a elegantných topánkach s barytonistom Petrom Mazalánom v tmavom odeve so svetlou vestou. Piesne boli skrátené na minimum, často vo forme jedného verša do podoby „sekundových piesní“. Pointa spočívala v opakovanom striedaní spevákov a v cimrmanovsky otrockom dodržiavaní koncertného rituálu: príchod speváka sprevádzaného klaviristom, úklon pred publikom, aplauz, príprava nôt a úprava stojanu na noty, znamenie klaviristovi, samotná niekoľkosekundová pieseň, opäť úklon, aplauz a odchod speváka sprevádzaného klaviristom do zákulisia. Klavírnym „intermezzom“ Roberta Schumanna plynule nadviazal Obraz B – Spev. Spevák bez vesty a speváčka už bez štóly a v baletkách, spievajú výbery z piesňových cyklov Roberta Schumanna Liederalbum für die Jugend (Album piesní pre mládež) a Modesta Petroviča Mussorgského Детская (Detská izba). Nastávajú rušivé momenty: počas spevu Petra Mazalána vykukne zo zákulisia Eva Šušková a ide sa pozrieť, či niekto neprišiel. Počas jej spevu zasa spevák donesie syntetizátor a začne ho, šuchotajúc, baliť do pripravenej bublinkovej fólie. Privezie vozík a za tónov klavírnej skladby Музыкальная табакерка (Hudobná tabatierka) od Anatolija Konstantinoviča Ľadova odváža barytonista sopranistku a syntetizátor na vozíku na vnútorný dvor VŠMU, kam ich diváci nasledujú a pokračuje Obraz C – Ihrisko.

Symptóm: Dieťa,
Eva Šušková, Peter Mazalán,
foto: Igor Smitka

Diváci si sadajú na stoličky umiestnené na bublinkových fóliách, takže počas celej produkcie dochádza k praskaniu bubliniek a zámernému vyrušovaniu. Speváčka stúpajúc po požiarnom schodisku nesie vedro s vodou a supermarketové kytice, spieva piesne Igora Stravinského, spevák pod schodiskom zasa Johannesa Brahmsa ako serenádu. Na klavíri ich sprevádza Xénia Jarová, bez vizuálneho kontaktu z miestnosti, ktorá má otvorené okná. Sopranistka zhodí zo schodiska kytice a vyleje na „nápadníka“ vedro s vodou. Vlezie cez okno ku klaviristke, tá zasa vylezie von a dá pokyn divákom, aby sa vrátili do Dvorany, kde Peter Pažický stále hrá Hudobnú tabatierku.

Symptóm: Dieťa,
Xénia Jarová,
foto: Igor Smitka

Nastáva posledný Obraz D – Exit. Za stáleho opakovania Ľadova sa Eva Šušková, Peter Mazalán a Xénia Jarová ukláňajú publiku, dajú si navzájom poničené kytice, zhasínajú svetlo, berú z klavíru noty a prinútia Petra Pažického, aby tiež skončil. Klaňačka potme a zo zákulisia opäť znie výťahová hudba. Naivný sen o romantickom vnímaní detskej prirodzenosti z pohľadu dnešného dospelého človeka končí. Symptóm: Dieťa je funkčný vďaka šťastnej kombinácii prvotriednej interpretácie piesní v podaní Evy Šuškovej a Petra Mazalána, serióznej klavírnej profesionality Petra Pažického a Xénie Jarovej, a priznaného infantilného humoru v šťastne odhadnutej miere. Iste, počuť vynikajúceho Petra Mazalána v nemeckom romantickom repertoári a famóznu interpretáciu ruskej piesne v podaní Evy Šuškovej, obstojí aj samostatne. No v kontextuálnom rozmere ich projektu je o zážitok, názor i motív k zamysleniu naviac. Možno, keby ich projekt držal pevnou rukou režisér, by mohol byť výsledok ešte silnejší.

Autor: Jozef Červenka

Symptóm: Dieťa
22. júna 2017, Dvorana a vnútorný dvor VŠMU v Bratislave

autori: Robert Schumann, Johannes Brahms, Modest Petrovič Mussorgskij,
Anatolij Konstantinovič Ľadov, Igor Stravinskij

účinkovali: Eva Šušková, soprán; Peter Mazalán, barytón
Peter Pažický, Xénia Jarová, klavír

fotogaléria

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Jozef Červenka

hudobný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár