Dnes je: streda, 19. 9. 2018, meniny má: Konštantín, zajtra: Ľuboslav, Ľuboslava

Szymanowského opera Kráľ Roger ako enigma

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Festival Eurokontext.sk ponúkol divákom 15. júna 2018 v novej budove Slovenského národného divadla trojdejstvovú operu poľského skladateľa Karola Szymanowského Kráľ Roger (Król Roger). V Bratislave zaznelo toto dielo po prvýkrát a jeho javiskovú podobu priniesla Opera Krakowska, ktorá novátorskú podobu opery a jej posolstva premiérovala 13. novembra 2015 (v Bratislave bola iba ôsma repríza). Nielen dielo malo na Slovensku svoju premiéru, ale tiež súbor krakowskej opery sa v SND predstavil po prvýkrát.

Krátko o autorovi: Karol Szymanowski (1882 – 1937) bol významný poľský hudobný skladateľ, klavirista a pedagóg. Jeho kompozičný štýl sa často pohybuje na hranici tonality. Do opusu 25 je Szymanowského hudba ovplyvnená Chopinom a neskorým nemeckým romantizmom Richarda Straussa. Približne od prvej svetovej vojny prijíma Szymanowski do hudby prvky hudobného impresionizmu a moderny (Igor Stravinskij), no tiež prvky arabskej hudby. Kultúra islamu sa v Szymanowského diele dostáva aj v námetoch. Najvýznamnejšími sú v tejto etape jeho tvorby piesňové cykly, 3. symfónia Pieseň noci a opera Kráľ Roger. V tretej etape tvorby sa Szymanowského štýl dostáva blízo k neoklasicizmu a neofolklorizmu. Najvýznamnejšími dielami tohto obdobia sú: oratórium Stabat Mater, Veni creator pre soprán, zbor, organ a orchester, Litanie Panny Marie pre soprán, ženský zbor a orchester, IV. symfónia (Symphonie concertante) a 1. husľový koncert.

Karol Szymanowski (1882 – 1937)

Kráľ Roger (číta sa s „g“) je historicky existujúca osobnosť Rogera II. Sicílskeho (1095 – 1154), ktorý sa narodil ako mladší syn Rogera I. – potomka Normanov. Tí žili na Sicílii, najväčšom ostrove Talianska od 9. storočia, keď obsadili nielen severné Francúzsko, ale zúčastnili sa aj bojov s Arabmi a za svoju statočnosť boli hojne odmeňovaní. Ich územné zisky boli zavŕšené dobytím Sicílie a Malty z rúk Arabov. Normani a Kráľ Roger I. i Roger II. umožnili slobodné vyznávanie všetkých náboženstiev: kresťanstva, islamu a judaizmu. Na normanskom dvore prekvitala vzdelanosť, ktorú prezentovali arabskí a grécki intelektuáli. Sicílčania sa až postupne dostali pod vplyv latinskej cirkvi a latinského jazyka. Dovtedy bola kultúra ostrova grécko-byzantská. (Rogerovi II. pápež Anaklet II. udelil r. 1130 kráľovský titul). Roger II. moslimom zachoval ich práva, mešity a slobodu vyznania. Jeho vláda celkovo znamenala kultúrne obrodenie Sicílie.

Teda tento kráľ je ústrednou postavou opery Karola Szymanowského, od mladosti očareného cestami na juh Talianska a Sicíliu, jej kultúrou, vykopávkami a pamiatkami z byzantských čias. Ak protagonisti mnohých opier 20. storočia prechádzajú cestou za poznaním, tak je to aj prípade hlavnej postavy opery Kráľ Roger.

K. Szymanovski: Kráľ Roger, Opera Krakowska,
foto: Jacek Jarczok

Ako dielo vznikalo? Na konci 1. svetovej vojny hľadal skladateľ námet pre plánovanú celovečernú operu. Libretistom sa stal jeho vzdialený bratranec Jarosław Iwaszkiewicz (1894 – 1980), neskôr významný poľský spisovateľ. Zásadným východiskom prvého námetu libreta bola erotická novela z antického prostredia Efebos (grécke slovo, označujúce dospievajúceho). Román od samotného Szymanowského skúmal otázky súvisiace s náboženstvom a homosexualitou. V niektorých aspektoch má príbuznosť s určitými hudobnými dielami Szymanowského, najmä s jeho operou Kráľ Roger, odrážajúcou apolónske a dionýzovské aspekty viery.

Vzhľadom na erotický obsah románu sa Szymanowski rozhodol, že ho uverejní až po smrti svojej matky, dovtedy uschovaným u Jarosława Iwaszkiewicza. Originál Szymanowského románu bol však zničený požiarom počas obliehania Varšavy nacistami v roku 1939. Zachovala sa len jedna kapitola, ktorá bola po vojne publikovaná. Podľa nej – a zo zápiskov skladateľa – sa dozvedáme o prvom a ďalšom formovaní libreta a jeho modifikáciách, vždy s iným dôrazom na postavy. Pojednáva o tom (v poľskom bulletine) podrobná štúdia od muzikologičky Teresy Chylińskej. Medzi oboma tvorcami, ako bisexuálnymi mužmi bol krátky, ale intenzívny homosexuálny vzťah, ktorý sa v jemných detailoch dostal aj do námetu konečnej verzie opery – najmä v 1. dejstve. Keďže Jarosław Iwaszkiewicz sa zakrátko vrhol do varšavského literárneho života, skladateľ – po viacerých urgenciách, ale aj nesúhlase spisovateľa s návrhom riešenia deja samotným skladateľom – si námet a libreto druhého a tretieho dejstva dopísal sám. Operu komponoval šesť rokov. Úspešná premiéra bola v Teatri Wielkom vo Varšave 19. júna 1926.

K. Szymanovski: Kráľ Roger, Opera Krakowska,
foto: Opera Krakowska

V novodobých inscenáciách Kráľa Rogera je tendencia preniesť dej do súčasnosti – alebo do historicky nevymedzeného časopriestoru. Opera totiž svojím obsahom ponúka širokú škálu výkladov a vizuálnych inscenačných možností. To dokazuje aj krakovská inscenácia, ktorá ústi v 3. dejstve do filozofickej enigmy – myšlienkovej hádanky. Zruba sa dá povedať, že na záver diela čaká hlavného hrdinu (po peripetiách hľadania zmyslu života, kedy stráca všetku nádej, pričom ho k novým cestám, z istôt jeho bytia zvádzal a priviedol Pastier – posol neznámeho boha), svetlo dionýzovského poznania, hoci za obetu vlastného srdca. V Pastierovi sa zjednocuje jednak kresťanský Kristus, ale aj posol ďalších náboženstiev, ktoré ponúkajú rôzne závery pri hľadaní zmyslu života. Roger, spolu s Edrisim, arabským učencom racionálneho pohľadu na život, ktorý ho verne sprevádza, sa po dlhej dobe stretáva aj s manželkou Roksanou, ktorá – rovnako očarená Pastierom – blúdi svetom, aby napokon rezignovala v hľadaní Pastiera a zomrela. Kráľ Roger vo svojom faustovskom hľadaní zmyslu bytia padá, ale nerezignuje. V hudobne veľkom finále diela, v extatickej radosti nachádza duchovnú epifaniu – zázrak, sviatok, voľnosť, radosť, schopnosť rozhodovať o svojom osude. Získava to však za cenu najvyššej duchovnej obety, z ktorej spraví dar. Vyrve si srdce, aby ho obetoval Slnku. A hoci divák azda čaká ďalšie pokračovanie deja, akýsi uzavretý kruh, návrat k začiatku a tým aj zmyslu cesty, je tu zdôraznené starodávne poznanie: „Cesta je dôležitejšia než cieľ“.

Viac než zo slov cítiť v Rogerovi obetu z orchestrálneho znenia, ako aj z nadšeného zvolania Rogera: Svetlo! Z orchestra súbežne vychádza radostný vzruch inštrumentov, jas, sila zvuku a apoteóza, končiaca jasným akordom v C dur. Roger daroval všetko, čo mal a odovzdal to na oltár nového života. V tejto chvíli je evidentné Szymanowského stotožnenie sa s hrdinom Efeba, ktorý v románe hovorí: „Sme povinní vedieť, čo treba v živote milovať“. Szymanowski poznal, že pravda jeho srdca je Slnko pravdy, ktorej chce slúžiť. A v jeho stotožnení sa s poľskou ideou národnej hrdosti, je to priam fanatická služba existencii Poľska. K ústrednej myšlienke opery skladateľ neskôr dodal: Roger – to som ja!

K. Szymanovski: Kráľ Roger, Opera Krakowska,
foto: Opera Krakowska

Z psychologického, filozofického a duchovného hľadiska je v hrdinovi zdôraznená myšlienka dionýzovského riešenia života, ktorý má byť plný radostného bytia, ale aj obetou. Anglický muzikológ Alistair Wightman napísal, že Kráľ Roger je jednou z mála opier 20. storočia, ktoré bezprostredne riešia existenciu človeka. Je dokonca dokumentom Szymanowského hlbokej viery a religiozity, ktorá vidí svetlo na konci bytia a nabíja sa radosťou z existencie konečného Svetla. (Je to kresťanský Boh, alebo grécky Dionýzos? To necháva skladateľ na posúdenie poslucháčovi – ako enigmu). Nič nevysvetľuje, je mu cudzia naivná deklaratívnosť. Po zničení osvetleného stĺpu Dionýza v rozpadnutom chráme, sa však Roger – ktorého očakávania sa splnili – radostne rozhliada okolo.

Po hudobnej stránke Szymanowski v Kráľovi Rogerovi využíva veľkosť wagnerovského orchestra, inštrumentálne ozvláštneného jemnými impresionistickými farbami. Vo finále znie nádherná, sýta, pritom nesmierne vycizelovaná hudba, na hraniciach tonálneho a atonálneho hudobného sveta i náznakov arabskej melizmatiky. Zvlášť jemne znie krásna predohra k 2. dejstvu a medzihra v 3. dejstve. Opera kladie mimoriadne vokálne nároky na sólistov, ktorí v áriách Roksany v 1. a 2. dejstve a Rogera v 1. a 3. dejstve znejú ponad hustý miešaný zbor (zbormajster Zygmunt Magiera) i detský zbor (zbormajster Marek Kluza), pripravené na vysokej profesionálnej úrovni.

K. Szymanovski: Kráľ Roger, Opera Krakowska,
foto: Ryszard Kornecki

Roxana sa pohybuje hlasom od koloratúrnych výšok po dramatické hĺbky. Vynikajúcou predstaviteľkou tejto postavy je sopranistka, ktorá zvládla rôznorodé požiadavky na náročnú rolu, pritom výrazovo dramatická umelkyňa Katarzyna Oleś-Blacha. V závere opery sa z jej hrdej a ohňom očarenia i lásky opojenej kráľovnej stala zbedačená, k pitiu sa uchyľujúca bedárka, ktorá zomiera, zničená nedosiahnuteľnou vidinou krasorečného Pastiera. Rogera spieval čistým, prierazným, do výšok klenutým barytónom Stanisław Kuflyuk, ktorý v záverečnej apoteóze vygradoval postavu kráľa do maxima forte v radostnom poznaní. Je zaujímavé, že na premiére inscenácie v Krakove (2015) spieval Rogera dnes svetový barytonista Mariusz Kwiecień – rodák z Krakova, ktorého produkcia divadla získala na toto exkluzívne predstavenie. Postavu Rogera Kwiecień spieval už v parížskej Opera Bastille, v Teatro Real Madrid, v Bilbao, na festivale v Santa Fe a v máji 2015 v Royal Opera House v Londýne… (v Bratislave sme ho počuli vďaka usporiadateľovi cyklu Svetové operné hviezdy – agentúre Kapos – aspoň na koncerte spolu so Simonou Houda-Šaturovou v roku 2013. Mala som možnosť počuť ho aj 3. marca t.r. vo Wiener Staatsoper – ako nezabudnuteľného Eugena Onegina…, písali sme o tom TU…). Postavu Pastiera, síce statickú, ale plnú obsahových impulzov, priam vtieravého podania a zmyslového čara, ktoré vzrušujúco pôsobí na Rogera, Roksanu, Edrisiho, diakonisy i kňazov v chráme (zbor a dvaja sólisti), s nárokmi na extatické spievanie, plné i falzetové výšky, predviedol v 1. a 2. dejstve tenorista na hrane lyrického a spinto tenoru, mladý Łukasz Gaj. Tenor plnšieho, hlbšieho, širšieho tenoru predviedol v role učenca Edrisiho – od začiatku pri Rogerovi statočne stojaci Adam Sobierajski. Až do konca putovania, keď sa skláňa nad (akoby) mŕtvym, no napokon vzkrieseným Rogerom, predviedol register výrazového spevu.

K. Szymanovski: Kráľ Roger, Opera Krakowska,
K. Oleś-Blacha (Roksana), Ł. Gaj (Pastier), A. Sobierajski (Edrisi), S. Kuflyuk (Roger), P. Kutnik (Syn)
foto: Opera Krakowska

Celkovo je krakovská inscenácia obsadená obdivuhodne spievajúcimi, kvalitnými sólistami, ktorí majú v náročných, súčasným jazykom napísaných partoch, sólové úlohy sťažené hustou sadzbou zboru. Hrá sa na modernej, náznakmi riešenej scéne, so stĺpmi, popísanými arabskými, hebrejskými, ale aj nerozlúštiteľnými hieroglyfmi z obrazového egyptského písma, stĺpmi, ktoré sú v 3. dejstve zborené – iba s centrálnym, v závere dominujúcim a ožiareným stĺpom „poznania“, na javisku, doplnenom červenou sedacou súpravou (aktualizujúcou dej) a stolíkom so servírovanou kávou pre manželský kráľovský pár a ich syna (Piotr Kutnik).

V popredí sú v 1. dejstve dva valce, na ktorých je zrolovaný kráľovský koberec, pričom valce pripomínajú baterky, na ktorých sa snažia Daikonisa a Arcykaplan (speváci Monika KorybalskaJacek Ozimkowski) roznietiť symbolický oheň. Scénografom moderného javiska je rodom švajčiarsky, ale najmä v Taliansku pôsobiaci výtvarník Luigi Scoglio. Choreografiu pre dablérku Roksany a baletné dvojice navrhla v Brazílii narodená výtvarníčka Diana Theocharidis. Nie náhodou tieto scény pripomínali v choreografii a náhradníčky Roxany i ďalších tanečníc sedemzávojový tanec Salome. Szymanowski bol totiž v čase komponovania Kráľa Rogera veľkým obdivovateľom Straussovej Salome, ktorej vášnivo-skazonostný duch prebleskuje v celom 2. dejstve, podobne ako postava Pastiera istý čas vzdialene pripomína Jána Krstiteľa v Straussovej opere… Veľmi dôležité svietenie vygradoval v 3. dejstve svetelný režisér (designer) Bogumił Palewicz.

K. Szymanovski: Kráľ Roger, Opera Krakowska,
foto: Jacek Jarczok

Režijné nápady, ich funkčné a dramatické rozvinutie, ako aj taktovku nad výtvarno – sólovým dianím na scéne a návrhy kostýmov má Michał Znaniecki, autor cca 180 inscenácií na celom svete (Taliansko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Argentína, Uruguay, Kuba, Poľsko). Znaniecki sa špecializuje na plenérové megaprodukcie na štadiónoch, v parkoch, spolupracuje na operných produkciách v izraelskej Masade a i. Pre zbor Michał Znaniecki navrhol dlhé čierne obleky, takmer splývajúce s ponurým pozadím scény. Zboroví speváci v 1. dejstve mali na tvári masky – resp. načiernené oči, ako slepci, čo nevidia (nebodaj i nepočujú) posolstvá Pastiera… Kráľovskú dvojicu a ich syna obliekol do súčasných civilných šiat. V poslednom dejstve účinkujúci pripomínajú dnešných bezdomovcov. Pre jemné, napokon zmyselné baletné scény navrhol červené šaty v ľahkom látkovom prevedení.

Režisérove myšlienky o diele a jeho „rozuzlení“ sú v bulletine ako účinná pomoc pri dešifrovaní filozoficko-religiózneho obsahu Szymanowského opery v podaní Opery Krakowskiej,jej zboru, sólistov a orchestra pod vedením rozhodnej, perfektne pôsobiacej dirigentky Moniky Wolińskej – a spolu s ostravskou inscenáciou Šostakovičovej opery Lady Macbet z mcenského újezdu, o ktorej sme písali TU…, patrí toto hosťovanie Poliakov k najsilnejším zážitkom Eurokontextu sk. a podoby modernej opery 20. storočia. Pozvanie Krakovskej opery na náš operný festival do Bratislavy bolo šťastným rozhodnutím vedenia SND i Opery SND.

Autor: Terézia Ursínyová

písané z reprízy 15. 6. 2018, uvedenej na festivale Eurokontext.sk v SND

Karol Szymanovski: Kráľ Roger
Hosťovanie Opera Krakowska, Poľsko
predstavenie v rámci festivalu Eurokontext.sk 2018 (opera a balet)
nová budova SND 15. júna 2018

Inscenačný tím

Hudobné naštudovanie: Łukasz Borowicz
Dirigent: Monika Wolińska
Réžia a kostýmy: Michał Znaniecki
Scéna: Luigi Scoglio
Svetelný dizajn: Bogumił Palewicz
Choreografia: Diana Theocharidis
Zbormajstri: Zygmunt Magiera, Marek Kluza

osoby a obsadenie reprízy 15. júna 2018

Roger: Stanisław Kuflyuk
Roksana: Katarzyna Oleś-Blacha
Pasterz: Łukasz Gaj
Edrisi: Adam Sobierajski
Arcykapłan: Jacek Ozimkowski
Diakonisa: Monika Korybalska

Orchester, zbor, detský zbor a balet Opery Krakowskej

www.opera.krakow.pl

www.eurokontext.sk

video

Podporte časopis Opera Slovakia a získajte vstupenky do Opery SND alebo knihu
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár