Taliansko smúti. Posledný aplauz pre majstra vysokého cé Giorgia Merighiho

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Jesi – Múza lyrickej hudby Euterpé opäť plakala. Talianske mesto Jesi sa v stredu 15. januára 2020 lúčilo s poprednou osobnosťou povojnového tenorového spevu Giorgiom Merighim. Verdiovsko-pucciniovský interpret zomrel 12. januára 2020 v dôsledku vážnej choroby.

Hudba je všetko, čo na zemi zostalo z raja. Nekrológ z webových stránok osemdesiatročného umelca, ktorý bol v rodnej zemi stále pojmom, rezonoval aj na zádušnej omši v stredotalianskom Jesi. Giorgiovi Merighimu prišla vzdať poctu operná obec aj široká verejnosť.

Námestie pred barokovým Chrámom svätého Jána Krstiteľa sa v stredu popoludní (15. januára 2020) pomaly zapĺňalo. Miestne médiá medzi smútočnými hosťami identifikovali tvár Merighiho častej javiskovej partnerky Marie Pie Ionaty, pucciniovskej sopranistky s adresou v Ríme, známej najmä v Taliansku.

Operná obec si Giorgia Merighiho (1939-2020) cenila pre strieborný timbre v intenciách talianskej vecchia scuola. Zdroj: internet

Za spevákovou rakvou kráčali umelecká riaditeľka Teatro Pergolesi Lucia Chiatti a predstavitelia samosprávy. Telesné pozostatky umelca boli po ukončení pohrebných obradov premiestnené do krematória v blízkom San Benedetto del Tronto.

Narodil sa v čase turbulentnej politickej vigílie druhej svetovej vojny 20. februára 1939. So životom sa medzinárodne etablovaný spinto tenor rozlúčil 12. januára 2020 v meste Jesi, kde dlhodobo žil. Zanechal po sebe manželku Elenu a dve deti, Elenu a Gian Paola.

Debut s magnefotónovou kazetou

Giorgio Merighi absolvoval konzervatórium v Rossiniho rodisku Pesare, z brán ktorého vyšla napríklad Renata Tebaldi. Fonografický koncern Philips vstúpil v roku operného debutu Ferrarčana v Maškarnom bále v Spolete (1962) na trh s audiokazetou, scénický „krst“ nádejného tenora tak vošiel do dejín hudby takmer paralelne so zrodom technológie audiozáznamu, ktorá sa dožila prelomu tisícročí.

Giorgio Merighi (1939-2020). Ako bostonský guvernér v opere Maškarný bál chcel odmaskovať osud veštkyne Ulriky. Zdroj: todocolleccion.net

Uši Milánčanov atakoval s repertoárovou špecialitou. Cardillac nemeckého skladateľa Paula Hindemitha bol prvou operou, v ktorej Merighi v roku 1964 vystúpil v La Scale. Nasledoval comprimario Malcolm vo Verdiho Macbethovi, ktorého tento rodák zo starej longobardskej Ferrary naštudoval pár mesiacov predtým v metropole španielskych Baskov Bilbao.

O dva roky po milánskom javiskovom „výšľape“ sa tenorista stretáva s prvou závažnejšou postavou svetovej opernej literatúry, Pucciniho Pinkertonom. Už v tomto období do jeho portfólia vstupujú Stravinskij (Perséphone) a Mussorgskij (Chovanščina).

Repertoár ako kyvadlo

Giorgio Merighi žal od roku 1967 úspechy s Cavaradossim v Tosce. Maliarovi, ktorý stojí v ceste zlovestným Scarpiovým plánom s krásnou Toscou, Merighi prepožičal svoj metalicky vrúcny tenor tiež na letnom festivale v Macerate po boku dvorného barytonistu Marie Callas Tita Gobbiho.

Giorgio Merighi (1939-2020). Nešťastný Enzo z Ponchielliho Giocondy. Zdroj: internet

Bolo to v roku 1968, kedy sa opäť objavuje na posvätnej pôde milánskych Scaligerov. Na programe bola repertoárová rarita I capricci di Callot od talianskeho skladateľa 20. storočia Gian Franscesca Malipiera.

Merighi patrí k hŕstke tenorov svojej doby, repertoár ktorých pripomínal osciláciu kyvadla. Osvedčené diela pravidelne striedal s menej obohranými titulmi mimo belcantovej línie.

V opernom ringu sa Merighi úspešne popasoval s nárokmi Metropolitnej opery v New Yorku, kde v roku 1977 oslnil hromovým allegrom v Manricovej strette Di quella pira. Ešte v roku 1998 sa v sancta sanctorum operychtivých Newyorčanov prezentuje ako štítom lásky obrnený egyptský vojvodca Radamès v dvoch predstaveniach Aidy. Dirigoval Plácido Domingo.

Giorgia Merighiho s Plácidom Domingom spájala profesionalita a neskorší príklon k dramatickým postavám. Ceny autogramov sa po úmrtí Giorgia Merighiho zvýšili o takmer polovicu. Zdroj: internet

Pirátske prvenstvá

Bel paese bola centrom umelcových záujmov, o veľkú kariéru mimo Talianska nestál. Počul ho Dallas a Chicago, tlieskali mu vo Viedni, v Londýne, v Paríži či v Tokiu. Kráčal vlastnými cestami mimo záujmov dravých agentov. Canzonetty a crossoverové projekty väčšinou odmietal, čím si vyslúžil nálepku „antihviezdy“. Nerobil ani štúdiové nahrávky, komerčné oko, oculus divinus veľkých nahrávacích spoločností, ho nepriťahovalo.

Kuriozitou v Merighiho diskografii zostáva pirátsky záznam Mercadanteho trojdejstvovej opery Il reggente, ktorú s Verdiho Maškarným bálom spája rovnaký historický námet. Tenorový kostým si u Mercadanteho oblieka škótsky regent conte Murray a medzi protagonistami drámy objavíme, tak, ako u Verdiho, Ameliu a Oscara.

Nahrávka s hlasom Giorgia Merighiho je podľa databázy Operaclass jedinou existujúcou snímkou tohto diela v histórii zvukového záznamu.

Giorgio Merighi s kolegyňou zo sopránového brehu Leontyne Price na vlnách hudby. Merighiho živé nahrávky patria k vyhľadávaným vzácnostiam. Zdroj: pinterest.es

Tenor z regiónu Emilia-Romagna, odkiaľ pochádzal napríklad Luciano Pavarotti, zanechal milovníkom hudby cenné záznamy in diretta Donizettiho málo uvádzanej Marie di Rohan a Giordanovej Madame Sans-Gêne. Vo veristickom opuse v roku 1999 prevzal štafetu opustenú Petrom Dvorským.

Ten sa do postavy Lefevbra prevtelil v lete 1997. Podľa resumé z talianskej ročenky Annuario dell‘opera lirica in Italia ‘97 však recenzenti (A. Foletto, M. La Spina) vyriekli na adresu slovenského speváka viacero nelichotivých slov o vokálnej únave.

Spieval aj s Editou Gruberovou

Cirkulácia na európskych pódiách priviala k Giorgiovi Merighimu aj interpretov slovenského pôvodu. Na pôde Deutsche Oper Berlin bola jeho Luciou v Donizettiho rovnomennom gotickom horore Edita Gruberová. Češka Eva Randová sekundovala Merighimu ako Aidina rivalka Amneris. V Berlíne sa úsporný, no intenzívny „výškar“ stretol aj s najlepšou českou Turandot postbellum Hanou Janků.

Giorgio Merighi (1939-2020), veristická príležitosť – Cileova Adriana Lecouvreur. Zdroj: internet

V rokoch 1992 – 1994 viedol Teatro Pergolesi v Jesi a od roku 2012 prijal čestné predsedníctvom Hudobnej akadémie Gaspara Spontiniho v Maiolati Spontini v provincii Ancona.

Merighiho meno nesie medzinárodná spevácka súťaž International Vocal Competition Giorgio Merighi. Záverečné semifinále sa uskutoční v atraktívnom prostredí gréckeho letoviska Katerini Paralia na Olympskej riviére. Súťaž vyvrcholí v apríli 2020 na scéne Dnipropetrovskej akademickej opery a baletu v ukrajinskom meste Dnipro.

Pripravila: Lucia Laudoniu

video

Krátka ária Lorisa Ipanova Amor ti vieta je najznámejšou melódiou z Giordanovej ruskej epiky Fedora. Maestro Merighi frázuje v štýle Franca Corelliho a Veriana Luchettiho.

Recitál s klavírnym sprievodom Pavarottiho stáleho korepetítora Modenčana Leone Magieru je zachytený na gramoplatni s nálepkou Bongiovanni. Tenoristu aktívneho rovnako na veľkých, ako aj na provinčných scénach, privítalo v roku 1978 menšie Teatro Carani v meste Sassuolo. Maliar Cavaradossi v programe nesmel chýbať.

Kľúč internetu odomkýna zvukové poklady. Táto historická nahrávka z parížskej sály Pleyel zachytáva atmosféru operného galakoncertu z diel Verdiho, Pucciniho a Giordana. Digitalizovaná páska dokumentuje výkony Giorgia Merighiho a jeho hostí, americkej dramatickej sopranistky s krátkou kariérou Nancy Tatum a známeho švajčiarskeho Taliana populárneho v buffo pozíciách Fernanda Corenu.

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Lucia Laudoniu

slovenská historička, muzikologička, publicistka a výtvarníčka rumunsko-talianskeho pôvodu

Zanechajte komentár