Taliansky Mario Cavaradossi a slovenská Floria Tosca v Opere SND

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Dňa 31. októbra 2019 uviedla Opera Slovenského národného divadla reprízu Pucciniho Toscy v réžii Martina Bendika. Magnetom pre divákov bola účasť talianskeho tenoristu Paola Lardizzoneho pôsobiaceho prevažne v Českej republike.

Sledoval som jeho výkony už v Banskej Bystrici, kde okrem Cavaradossiho spolu s Jolanou Fogašovou vytvorili úspešnú hlavnú dvojicu v Hubovej inscenácii Toscy, potom na premiére v Ponchielliho Gioconde, opäť s tou istou sopranistkou, a po tretí raz spolu vystúpili v Mascagniho Sedliackej cti. Okrem toho som tenoristu počul v Plzni v Mascagniho opere Iris ako Osaku.

Paolo Lardizzone je určite najlepším z talianskych tenoristov, ktorí sa pohybujú po Čechách a Slovensku. Jeho najväčšou devízou sú krásne vysoké tóny (najvyššie i stredne vysoké), kým v spodnej polovici hlasového rozsahu je jeho tón čosi menej príťažlivý (tendencia, ktorá platí aj vo svete, napr. o interpretoch Maria, ktorých som videl v Berline či v Ríme). V našej tenorovej biede v odbore tenore spinto je však Lardizzone rozhodne prínosom aj pre slovenské operné divadlá.

G. Puccini: Tosca, Opera SND, 2019, Paolo Lardizzone (Cavaradossi), foto: Zuzana Fischerová

Blyskol sa hneď v úvodnej Recondite, potom v prvom duete s Toscou a následným vysokým h2 v scéne s Angelottim. Jeho Victoriu azda prekoná len ešte efektnejší držaný tón Ignacia Encinasa, niekdajšej ozdoby Zvolenských hier zámockých. Slávnu áriu E lucevan le stella poňal výsostne dramaticky, no v následnom ariose O dolci mani a potom v duete s Toscou trocha chýbalo viacej mäkkosti a vrúcnosti. Hoci v Slovenskom národnom divadle je Tosca poňatá režijne úplne inak než v Banskej Bystrici, dobre sa prispôsobil situácii a herecky pôsobil uvoľnene. Celkovo jeho výkon v našich pomeroch spĺňal vysoké kritériá.

Prečítajte si tiež:
Záhady Pucciniho Toscy
Zrod nesmrteľnej Toscy

Titulnou a hlavnou postavou Pucciniho opery je však Floria Tosca, a to nielen rozsahom partu a enormnými nárokmi na spevácke i herecké zvládnutie, ale aj vďaka komplikovanému charakteru postavy. Kým „jej“ Mario je iba milovníkom a odhodlaným revolucionárom, charakter Toscy je mnohovrstevnejší. Je nábožne cítiacou ženou,, uznávanou speváčkou ktorej sa klaňala tutta Roma (na rozdiel od postavy Scarpiu, pred ktorým sa tremava tutta Roma), je nie decentne ale vášnivo milujúcou i žiarlivou ženou i ženou trpiacou, voči návrhom Scarpiu ženou pobúrenou, ktorá váha medzi poškvrneným vlastnej cti a záchranou milého, hoci paradoxne napokon to dopadne opačne – česť si uchráni vraždou, no Maria nezachráni.

G. Puccini: Tosca, Opera SND, 2019, Jolana Fogašová (Tosca), Paolo Lardizzone (Cavaradossi), Sergej Tolstov (Scarpia), foto: Zuzana Fischerová

Jolana Fogašová má rolu Toscy skvele zažitú a dokáže pri rovnocennosti speváckeho i hereckého výkonu vyjadriť všetky nuansy jej mysle a správne charakterizovať jej konanie v každej situácii. Kým jedna súčasná operná hviezda napísala, že Puccini ničí hlasy, lebo hudba orchestra analogicky sleduje spev sólistov, naša sopranistka s tým nemá problémy. Čo považujem za najcennejšie na jej speve je práve výrazová a čiastočne i dynamická variabilnosť (pokiaľ to dramatický part umožňuje). Až hysterické výšky v scéne Cavaradossiho mučenia vie nahradiť roztúženým spevom s jemnejším nasadzovaní tónov i primerane vyjadriť predčasný a klamlivý triumf hrdinky. Stredy mali pravú tmavšiu taliansku farbu a hĺbky občas pôsobili démonicky a tragizujúco.

Prečítajte si tiež:
Jolana Fogašová získala Dosky 2018 za Pucciniho Toscu v Opere SND

V dobrej forme spieval aj interpretom Scarpiu Sergej Tolstov, s tmavším a do brutálnej polohy zvodcu v hodným hlasom s hlbšou polohou, ktorú u domácich sólistov počujeme málokedy. Azda len sem-tam chýbalo viac úlisnosti a irónie v hlasovom prejave či prieraznejšia výška. Predstavenie dirigoval spoľahlivo Martin Leginus, no s občasným predimenzovaní zvuku orchestra. Režisérske poňatie Martina Bendíka som už chválil v minulosti (recenziu premiéry sme priniesli TU…). Teraz som sa utvrdil, že najlepšie sa mu vydarilo tretie dejstvo.

Autor: Vladimír Blaho

písané z reprízy 31. 10. 2019

Giacomo Puccini: Tosca
Opera SND, nová budova SND, premiéry 2. a 3. júna 2018

recenzovaná repríza 31. 10. 2019

Hudobné naštudovanie: Rastislav Štúr
Dirigent: Martin Leginus
Réžia: Martin Bendik
Scéna: Juraj Fábry
Kostýmy: Ľudmila Várossová
Zbormajster: Ladislav Kaprinay

Osoby a obsadenie

Floria Tosca: Jolana Fogašová
Mario Cavaradossi: Paolo Lardizzone
Scarpia: Sergej Tolstov
Ceasare Angelotti: Filip Tůma
Kostolník: Martin Malachovský
Spoletta: Ivan Ožvát
Sciarrone: Juraj Peter
Žalárnik: Martin Ešek
Pastierik: Matúš Kordoš

Orchester a zbor Opery SND, Bratislavský chlapčenský zbor pod vedením Magdalény Rovňákovej.

www.snd.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Vladimír Blaho

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár