Tancovanie v Kráľovskom údolí…

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V Bratislave sa konal tretí ročník Medzinárodného tanečného festivalu Chorea, ktorého organizátorom je občianske združenie tanec. Na Chorea Gala 2019 vystúpili umelci z rôznych krajín, vrátane slovenských.

Nedeľa, 16. júna 2019, vonku sa zmráka, fúka vietor, čierne oblaky plávajú zlovestne na oblohe, v Petržalke vraj leje a všetko naznačuje, že búrka sa prevalí aj na Kráľovské údolie, kde sa chystá na Grand Plazza River Parku tretí ročník Medzinárodného tanečného festivalu Chorea Gala.

Jána Ďurovčíka, choreografa a hlavného iniciátora tohto podujatia, však zrejme majú „tam hore“ radi, lebo okrem vetra, ktorý odniesol aj obťažujúce komáre, sa nič okrem tanca na námestí nedeje. Open air javiská majú svoje úskalia, s ktorými treba rátať, ale tentoraz bolo šťastie organizátorom naklonené, aby mohli odprezentovať „sólistov špičkových svetových tanečných telies“, ako avizovali už na aprílovej tlačovke.

Chorea 2019, foto: Igor Stančík

Chorea 2019 sa konala už po tretíkrát. V roku 2017 organizátori zrealizovali prvý ročník festivalu zameraného na moderný balet, ktorý bol zároveň poctou slovenským tanečníkom, sólistom, ktorí pôsobia vo svete. V rámci festivalu predstavili aj svetové zahraničné súbory z Mexika, Chorvátska i Fínska. Ako informoval zdroj Chorea, minulý rok projekt rozšírili z Bratislavy aj na opačnú stranu republiky, do Košíc. Počas dvoch galavečerov mali možnosť diváci zažiť sólistov Kanadského národného baletu, Balletto di Milano, Portugalského národného baletu, Göteborgského baletu, Národnej opery vo Varšave, ako aj českého Národního a Slovinského národného divadla, Štátneho divadla Košice a Slovenského divadla Tanca. V roku 2019 boli pozvaní na toto podujatie po prvý raz Ballet Nacional de Cuba, Victor Ullate Ballet Madrid a Bangkok City Ballet.

Chorea nepozýva „len“ zahraničných hostí, jej ambíciou je predstaviť slovenských umelcov, ktorí pôsobia v zahraničí a robia našej krajine svojim talentom a profesionalitou skvelú reklamu vo svete. V tomto roku to boli umelci ako Miriam Novitzká rod. Káčerová – Primabalerína Stuttgartského Baletu, ktorá účinkovala so svojim manželom Romanom Novitzkým, (ten bol aj súčasťou prvého ročníka Chorea 2017). Spolu s nimi na jednom javisku počas jedného večera tancovali sólisti z Estónskeho národného divadla, z Ľvovskej Opery, zo Slovenského národného divadla a Národního divadla Brno. Ambíciou celého projektu Chorea je pokračovať v tradícii podpory moderného baletu na Slovensku a cieľom je približovať svetové tanečné umenie slovenským divákom.

Umelecký garant večera Ján Ďurovčík privítal, ako tradične, hostí a v zmysle vyššieho komfortu „rozdal“ prostredníctvom hostesiek repelenty, ktoré nakoniec našťastie neboli nutné. Dôležité je formulovať, že organizátori na Slovensku nezasahujú do dramaturgie večera, výber choreografií nechávajú na jednotlivé zúčastnené divadlá a umelcov. Tým pádom vzniká skladba Gala večera akosi náhodilo a tak sa stalo, že sme videli duety z jednotlivých krajín v podobnej poetike a vizuálnom znení, s výnimkou Brnenských umelcov, ktorí vystúpili traja. Predstavenie sa vyprofilovalo do kompaktného celku samostatných čísiel, ktoré boli oddiferencované len náladou a kvalitou tancovania.

Chorea 2019, Truth Under The Mask,
Yarina Kotys, Serhii Kachura,
foto: Igor Stančík

Večer zahájili tanečníci z Ľvovskej národnej opery Yarina KotysSerhii Kachura s choreografiou Truth Under The Mask (Adagio) na hudbu Igora Stravinského – Pulcinella. Každú z choreografií, tak ako aj po minulé roky, sprevádzala projekcia na horizonte javiska, ktorá výtvarne kreovala a dopĺňala atmosféru tanečných vstupov. Obaja tanečníci v kostýmoch svetlých tónov (tanečnica v krátkej nariasenej volánovej sukni evokujúcej kostým z commedie dell ´arte) zatancovali ľahko hravú choreografiu založenú na dvíhaných figúrach, plynulom pohybe a sympatickom výraze v čistote krokov a gest s nenáročným príbehom, v ktorom odhalili pravdu pod maskou bez masky.

Druhou choreografiou sa predstavili tanečníci z Bangkok City Ballet Sarassanan ChaisinlapinAnurak Ngamta v tradičnom thajskom kostýme, ktorí priniesli na javisko okrem košíkov s horiacimi vonnými tyčinkami santalového dreva aj ducha meditatívnej mágie a harmonickej nálady s dekoratívnymi lupeňmi kvetov, ktoré roztrúsili po javisku. Choreografia bola zadefinovaná v prvkoch národných pohybových elementov, vo výtvarnej dekoratívnosti a tanečnej disciplíne. Hoci vietor nečakane rozdúchal dymiace tyčinky do nebezpečného ohňa, ktorý bolo treba promptne hasiť, tento „incident“ nenarušil poetiku tanca.

Chorea 2019, Synergy of Love,
Sarassanan Chaisinlapin, Anurak Ngamta,
foto: Igor Stančík

Pátos, farebnosť a malý príbeh lásky Synergy of Love v choreografii Chotdecha Dangchinakupt na hudbu Chatchai Pongprapaphan, Pakawat Waiwittaya, OST. Chandara v kostýmoch Chotdecha Dangchinakupt vystriedala pohybová abstrakcia technicky postavenej choreografie v čiernych natrhnutých trikotoch protagonistov Estónskeho národného divadla v prevedení Aleny ShkatulaJevgenia Griba. The Chase v choreografii Thomasa Edura sa orientovalo na čistotu pohybu, techniku a formácie profilujúce tanečnú geometriu v príznačnom temperamente.

Tri prvé komornejšie choreografie preferujúce vizuálnu estetiku vystriedala dramatickejšia poloha Národního divadla Brno s choreografiou Mária Radačovského Black and White na hudbu P. I. Čajkovského z Labutieho jazera, v kostýmoch Patricie Barker v interpretácii Klaudie Radačovskej, Arthura AbramaMartina Svobodníka. Party vyňaté z celovečernej inscenácie na príbehový a hudobný leitmotív pôvodného baletu, ale pretransformovaný na osobnú skúsenosť choreografa zadefinovanú v súčasnom prevedení (významovom aj pohybovom) predstavili tanečníci s profesionálnym nasadením a vniesli na javisko na chvíľu kus divadelnej drámy.

NDB posunulo večer do kompaktnejšej komplexnosti chápania večera v téme, ktorú choreograf zadefinoval v alegorických rovinách (Odetta/Odília sa zmieta medzi láskou k Siegfriedovi a jeho chorobou, ktorú personifikuje Rothbart). Profi tancovanie, výraz tanečníkov a snaha vniesť napätú náladu krušného posolstva diela do zatiaľ skôr dekoratívneho večera posunulo charakter Gala aj do významovejších rovín v zmysle odkazov.

Chorea 2019, Black and White,
Martin Svobodník, Klauda Radačovská, Arthur Abram,
foto: Igor Stančík

Jednoznačným hajlajtom večera bola choreografia Victor Ullate Ballet z Madridu s tanečníkmi Lucia LacarraJosue Ullate v choreografii a kostýmoch Eduarda Laoa na hudbu Dead Can Dance pod názvom Búrka. Madridskí tanečníci priniesli na festival nielen unikátne tancovanie na vysokej kvalitatívnej úrovni, výbornú techniku, krásne vypracované telá, ale aj poetiku choreografie v lyrických aj temperamentných polohách s ľahko provokatívne koketným výrazom tanečnice. Každé gesto, formácia, dvíhaná figúra mali svoju presnosť, príťažlivú vizualitu a samozrejmé technické prevedenie.

Svoju choreografickú miniatúru (aj s hovoreným slovom zo záznamu v ruskom jazyku) pod názvom Winter v choreografii Igora Markova na hudbu A. Vivaldiho predviedli tanečníci Slovenského národného divadla Oľga ChelpanovaKonstantin Korotkov, ktorí v bielych trikotoch vskutku vizualizovali zimu, ktorá sa preklopila v tanci lásky do emocionálneho tepla aj verbálne formulovaného do záverečnej otázky „je ti už teplo?“ Krátka tanečná plocha, hoci mala svoj významový úvod aj záver akosi skončila skôr ako začala, ale ukázala vskutku profesionálne tancovanie a nástojčivý výraz. Tanečná drobnôstka mala svoju logiku aj zaujímavé pohybové obrazy.

Z duetového „stereotypu“ večera nás opäť na chvíľu vytrhol tanečný pár, na ktorého má slovenský baletný divák snáď aj slabosť a je naň aj náležite hrdý – Miriam NovitzkáRoman Novitzký z The Stuttgart Ballet. Choreografiu Maura Bigonzettiho Kazimir´s Colours na hudbu D. Šostakoviča predviedli zohratí tanečníci príťažlivo v krátkych žlto-bielych šortkách v absolútnej symbióze pohybu aj výrazových nuansí. Profi tancovanie je v tomto prípade vskutku samozrejmosťou, ale je vždy znova aj fascinujúcim zážitkom vďaka nielen vynikajúcemu pohybu a choreografickým variáciám, ale aj prenosu emócie.

Chorea 2019, Kazimir´s Colours,
Miriam Novitzká a Roman Novitzký,
foto: Igor Stančík

Večer uzavrel Ballet Nacional de Cuba s tanečnicou Claudiou Garcia, jej partnerom bol Luis Ariam Arencibia v čiernobielej farebnej kombinácii kostýmov a v choreografii Marie Roviry Vestida de Nit na hudbu Silvie Pérez Cruz. Mladistvá optimistická choreografia sa odrážala vo výrazovom nasadení tanečníkov až v naivizujúco úprimnom znení, ktoré dominovalo nad tanečnou estetikou, akokoľvek spontánnou a plynulou.

S výnimkou NDB (kde tancovali traja protagonisti) sme videli tento rok Gala večer medzinárodných duet, ktoré sa poetikou a dokonca aj výtvarnými riešeniami v zmysle kostýmov a projekcii k sebe opticky pomerne vyvážene približovali. Z tohto reťazca výrazne kvalitatívne vytŕčali dva páry – z Victor Ullate Ballet z Madridu a slovenský pár z The Stuttgart Ballet, ktorí s profesionálnym tancovaním a výbornou technikou vniesli do večera aj emočné polohy. V celkovej komparácii so zahraničnými hosťami treba konštatovať, že môžeme byť na slovenských tanečníkov účinkujúcich na svetových scénach hrdí a hoci tento fakt spomínam opakovane pri hodnotení festivalov, mám dojem, že si ho je treba stále pripomínať.

To je aj jedným z cieľov Gala Chorea a jeho organizátorov. Na výkony, úroveň, dramaturgiu, predstavy a atmosféru tohto podujatia sa môžu názory prirodzene rôzniť, ale schopnosť priviesť slovenských tanečníkov opäť na moment domov, sa jednoznačne Jánovi Ďurovčíkovi darí. Osobne som sa prichytila opakovane pri tom, že (pri všetkej úcte k zahraničným hosťom) sa teším vždy viac na tých našich, čo je samozrejme len subjektívny pocit.

Chorea 2019, Vestida de Nit,
Luis Ariam Arencibia, Claudia Garcia,
foto: Igor Stančík

Organizátorom projektu je občianske združenie tanec, záštitu nad projektom CHOREA GALA prevzal primátor hlavného mesta SR Bratislavy Matúš Vallo, generálnym partnerom je J&T banka, a hlavnými partnermi sú Grand Hotel River Park, A Luxury Collection Hotel a JTRE. Zo spomenutého je zrejmé, že podujatie má skôr nádych „hogo fogo“ firemnej akcie so zoznamom hostí, sektom v pohári a VIP zónou, než uvoľnenú atmosféru klasického festivalu s ceduľkami na krku, ale je to jeden zo spôsobov, ako priblížiť kvalitný tanec divákom vtedy, keď štátne inštitúcie v zmysle podpory zlyhajú. V tomto znení treba Choreu vnímať a akceptovať, v tejto forme sa vnímať a akceptovať aj dá.

Autor: Barbara Brathová

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Barbara Brathová

baletná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár