Tatranský skladateľ a hotelier. K 130. výročiu narodenia Jána Móryho

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Meno aj hudobná tvorba Jána Móryho, kedysi známeho v krajinách strednej Európy, sa po jeho smrti 5. mája 1978 postupne začalo vytrácať z hudobného života. Vo svojich publikáciách ho pripomenuli muzikológovia Terézia Ursínyová (Cesty operety, 1982) a Igor Vajda (Slovenská opera, 1988). Veľa pozornosti v podobe výstav, koncertov a podujatí v mnohých mestách na Slovensku, v Maďarsku, Rakúsku i Nemecku mu venovalo Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici, ktoré spravuje jeho hudobnú pozostalosť. Sám skladateľ si želal deponovať fond vo svojom rodnom meste. Jeho odborné spracovávanie vyústilo k vydaniu monografie Ján Móry (1892 – 1978). Tatranský skladateľ a hotelier (2013).

Hudobné začiatky

Narodil 10. júla 1892 v rodičovskom dome na terajšom Námestí SNP č. 9 v Banskej Bystrici, v ktorom mal jeho otec Emil Móry (1847 – 1916) veľkoobchod s koloniálnym tovarom. Matka, Vilma Móryová, rodená Maršovská (1860 – 1939), pochádzala zo šľachtickej rodiny z obce Nedecza pri Žiline. Ján Móry mal staršiu sestru Karolu a mladšieho brata Vojtecha. Vyrastali v prostredí meštianskej kultúry a salónnej hudby. Výrazný hudobný vplyv na budúceho skladateľa mali jeho učiteľ klavírnej hry Jakub Scheinberger a skladateľ, mestský dirigent a regenschori Ján Egry (1824 – 1908). Od roku 1906 sa stretával aj s Viliamom Figušom-Bystrým, ktorý sa do Banskej Bystrice vrátil po viacerých rokoch pôsobenia mimo rodného mesta.

Ján Móry ako maturant v roku 1910, zdroj foto: Literárne a hudobné múzeum Banská Bystrica

Štúdiu hudby sa Ján Móry venoval aj popri gymnaziálnych a obchodných štúdiách v Banskej Bystrici a Budapešti. Počas obchodnej praxe v Hamburgu a v ďalších mestách v Európe a v severnej Afrike sa zoznamoval s vtedajšou hudobnou kultúrou a jej osobnosťami. Pobyt v Berlíne využil na štúdium hudobnej teórie, kompozície a klavírnej hry u generálneho hudobného riaditeľa Hermanna Büchela, s ktorým zostal v priateľskom kontakte aj v ďalších desaťročiach. Tieto cesty, ale aj štúdium literatúry mu umožnili hlbšie spoznať vtedajšiu európsku hudobnú tvorbu, hlavne skladateľov obdobia romantizmu, ale aj nové kompozičné smery vrátane druhej viedenskej školy. Jeho neskoršia, hlavne piesňová a komorná tvorba zreteľne vypovedá nielen o vplyvoch, ktoré naňho najviac zapôsobili, ale aj o hľadaní vlastného kompozičného jazyka v konfrontácii, ako aj v symbióze s nimi. Svedčí však aj inklinovaní najmä k obdobiu romantizmu a postromantizmu.

Po otcovej smrti prevzal rodinný obchod v Banskej Bystrici, ale venoval sa aj športovým aktivitám a hudbe. Účinkoval na koncertoch ako klavirista a začal komponovať. Medzi prvé skladby patria piesne na maďarské texty (Móry János Nótás könyve) a Deux Poèmes pre husle a klavír, ktoré vyšli tlačou v Budapešti.

Vysoké Tatry

Medzníkom v živote Jána Móryho sa stal rok 1921, kedy po otcovom bratovi, budapeštianskom architektovi Karolovi Mórym zdedil areál Nové Štrbské Pleso vo Vysokých Tatrách s hotelom a umelým jazerom. Tu do roku 1945 prežil najšťastnejšie obdobie rodinného aj umeleckého života. Hotelový areál dobudoval a zveľadil, postavil novú hotelovú budovu, rodinnú vilu, hospodárske stavby, tenisový kurt, plavecký bazén, ale aj kostolík Sv. Kríža a vyhliadkovú kaviareň Monte Móry.

Kostol Sv. Kríža, ktorý dal Ján Móry postaviť v areáli Nové Štrbské Pleso, 1937, zdroj foto: súkr. archív rodiny Móryovcov
Hotel Móry a Nové Štrbské Pleso v roku 1935, zdroj foto: Literárne a hudobné múzeum Banská Bystrica
Hudobní priatelia v Hoteli Móry okolo roku 1930, zľava: Josef Munclinger ml., Marta Krásová, Bronislav Chorovič, Herman Büchel s manželkou Annie, prvý sprava Ján Móry, zdroj foto: súkr. archív rodiny Móryovcov

Hotel Móry priťahoval hostí nielen krásnou polohou, prostredím a dobrými službami, ale aj osobnosťami majiteľa, ktorý bol zároveň hudobným skladateľom a jeho manželky, klaviristky a speváčky Magdalény Szakmáry-Móryovej. Chodili sem mnohé hudobné a kultúrne osobnosti (medzi inými aj Béla Bartók, Marta Krásová, Hermann Büchel s manželkou, opernou speváčkou, Štefan Hoza, manželia Macudzinski, Michal Karin s manželkou, Alexander Moyzes, Eugen Suchoň s manželkou a i.). Hotel radi navštevovali aj mnohí maliari a spisovateľka Maša Haľamová, ktorá žila vo vile pri Štrbskom Plese.

S hudobníkmi radi koncertovali vo svojom hudobnom salóne a niektoré z koncertov vysielal Radiojournal Košice v priamom prenose. V hotelovej reštaurácii hrávala živá hudba a niekedy podvečer si Ján Móry sadol za klavír a svojim hosťom hral a spieval piesne z nových operiet.

Svojimi aktivitami sa podieľal na bohatom športovom a kultúrnom živote vo vtedajších Vysokých Tatrách. Správy o ňom prinášal kežmarský týždenník Karpatenpost, ale aj české, maďarské a nemecké noviny. Pripomeňme si, ako ho charakterizovala vtedajšia nemecká tlač:

„Pán Móry stelesňuje, v ustavičnej odmeranosti, domáceho pána, prijímacieho šéfa, obchodného vedúceho i diskrétneho priateľa svojich návštevníkov. V každej z týchto svojich funkcií zostáva rovnakým. Či už za včasného rána z úcty voči prichádzajúcim hosťom stojí v snehovej metelici alebo večer na počesť starých dám lahodne rozpráva, tancuje – vždy je to ten istý pán Móry: muž strednej postavy, ktorý by mohol vyzerať mladý, keby jeho oči neboli také zastreté, ktorý má vždy čerstvo vyžehlené šaty a učesané vlasy a predsa pôsobí akosi priezračne a melancholicky. Dojem, ktorý jeho pohyby potvrdzujú: tichý hovor, temer nehlučná chôdza, spôsob pozdravovania, úklony, ktoré sa zdajú akoby vydýchnuté do vzduchu a ako cigaretový dym ešte chvíľku pôsobia.“ (Berliner Tagerblatt, nedat.)

Ján Móry vo svojom hudobnom salóne okolo roku 1935, zdroj foto: Literárne a hudobné múzeum Banská Bystrica

V období tatranského pôsobenia bol už Ján Móry známy ako skladateľ piesní, hudobnojaviskových a orchestrálnych diel. Spomeňme cyklus piesní na slová Rabindranátha Thákura – Tagore Album, Spišské balady a piesne a ďalšie piesne najmä na slová jeho obľúbenej nemeckej lyrickej poézie. Skomponoval ich vyše dvesto.

V 20. a 30. rokoch skomponoval 12 operiet a spevohier – Biely holub (uvedené r. 1925 v Brne), detská rozprávková opera Hrbatý Petríček (1927, Matejovce, Opava, Ostrava, Hamburg), Zimný románik (1927, Ostrava, 1932 ND Bratislava, 1933, Opava), La Valliére (1933, Schiller Theater, Berlín, 1935 ND Bratislava), Slečna vdova (ďalšie názvy Jeho tri vdovy, Douglas a jeho ženy, 1935, Brno, 1936, Thalia Theater Hamburg, 1936, Nové divadlo Praha, 1940, ND Bratislava), historická spevohra inšpirovaná dielom Majstra Pavla z Levoče Levočská Madona (1935, Brno, Praha), opereta Pre teba všetko (spolupráca s Oldřichom Novým, 1939, Nové divadlo Praha), Námorný kadet (1943, ND Bratislava), Nevesta z lepších kruhov (aj Moja dcéra sa má vydávať, 1945, Nitra) a Torerro. Detská opera na motívy slovenskej ľudovej rozprávky Zlatovláska zostala nepredvedená.

Plagát k operete Jána Móryho Zimný románik, Opera SND Bratislava, 1932, zdroj: Archív SND

Väčšinu javiskových diel komponoval na libretá v nemeckom jazyku. Zo zachovaných partitúr a hudobného materiálu je zrejmé, že podľa miesta ich uvedenia a obsadenia, ktoré bolo k dispozícii, operety prepracovával a prispôsoboval aj prekladom do maďarčiny, češtiny a slovenčiny. Pri úprave operety Slečna vdova pre domáce scény spolupracoval s O. Novým.

Predovšetkým ho však inšpirovali tatranská a spišská príroda a ľudová kultúra tohto kraja, v ktorom žil. Svedčia o tom piesňové cykly Spišské piesne, Motívy zo Slovenského raja a orchestrálne i symfonické skladby – symfonická báseň Pod Tatrami, suity Pod KriváňomV tôni hôr, Zbojnícka rapsódia, Spišské tance. Treba spomenúť aj jeho cirkevné kompozície – piesne, zväčša spracované pre spev a organ, spev a klavír alebo pre zbor – Salve Regina, Ave Maria, Ave verum, Regina coeli, O, Maria, virgio pia, Spišská omša pre štyri hlasy, miešaný zbor, sláčikové kvarteto a organ a ďalšie. Niektoré z nich uplatnil v historickej spevohre Levočská Madona.

Pieseň Jána Móryho, Ty jsi štěstí mé s portrétom jej interpretky Trudy Grosslichtovej z operety Slečna vdova (v Prahe pod názvom Jeho tři vdovy), Tlač R. A. Dvorský, 1936, zdroj: Klementinum Praha, sg. 59g1240
Klavírny výťah z operety Biela holubica, autograf Jána Móryho, zdroj foto: Literárne a hudobné múzeum Banská Bystrica

Viaceré piesne z operiet, piesňové cykly a orchestrálne, najmä tanečné skladby, mu vyšli tlačou v známych nakladateľstvách Ries und Erler, Crescendo Theaterverlag v Berlíne, Musik-Verlag „CITY“ J.Benjamin A.-G.Lipsko-Berlín, Edition Bárd Budapešť-Lipsko, Wiener Boheme Verlag vo Viedni, Arcia, K.J.Barvitius a Mojmír Urbánek v Prahe, Verlag Des Karpathenvereines v Kežmarku. Niekoľko skladieb vydal vlastným nákladom na Novom Štrbskom Plese.

Medzivojnové obdobie možno považovať z hľadiska hudobnej tvorby Jána Móryho za vrcholné a najúspešnejšie. Texty a melódie jeho lyrických piesní, námety a hudba jeho operiet, ľahký štýl jeho orchestrálnych diel s koloritom exotických krajín, akým bolo pre západnú Európu aj Slovensko, to všetko vyhovovalo vtedajšiemu dobovému vkusu najpočetnejších vrstiev konzumentov tohto žánru.

Ján Mory, Tatranský skladateľ a hotelier, kniha Marianny Bárdiovej

Spišská Nová Ves

Vo februári 1945 boli Móryovci z hotela a súkromnej vily násilne vysťahovaní a všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok vrátane hudobných nástrojov im bol zhabaný. Ján Móry to do smrti nedokázal pochopiť a prijať. Najmä to, že sa obaja s manželkou ocitli zo dňa na deň na spoločenskej periférii a bez prostriedkov. Poznačilo to nielen jeho samotného a jeho hudobnú tvorbu, ale celú rodinu a deti. Syn Viktor odišiel do zahraničia a neskôr aj tri dcéry.

Po odchode z Nového Štrbského Plesa sa rodine podarilo získať byt v Spišskej Novej Vsi, kde od roku 1946 až do dôchodku v roku 1962 Ján Móry pôsobil ako učiteľ a riaditeľ Hudobnej školy. Medzi jeho žiakom tu o. i. patrili dirigent Ondrej Lenárd, skladatelia Igor Dibák a Ján Melkovič, akordeonista Vladimír Čuchran, hudobný vedec Dr. Ľubomír Čížek. Všetci si na neho v ďalších rokoch radi spomínali.

Rodina Móryovcov v Spišskej Novej Vsi v roku 1953. Dcéry sprava: Andrea, Lívia, Erika, zdroj foto: súkr. archív rodiny Móryovcov

Móry pre svojich žiakov z vtedajšieho nedostatku literatúry skomponoval inštruktívne a prednesové skladby s rôznym nástrojovým obsadením. Boli to napr. Pestrá kytica, prednesové skladby pre mladých huslistov, Šesť prednesových skladieb pre huslistov, Song, Horský potokCapriccio pre husle a klavír, Deti spievajú a hrajú – 25 skladbičiek pre najmenších klaviristov, rôzne úpravy tanečných skladieb pre klavír (song, tango, valčík, polka), skladby pre violoncello, hoboj a fagot a mnohé skladby pre akordeón. Viacero skladieb upravil pre dva klavíre, štvorručnú hru alebo pre 2-3 harmoniky.

Pre potreby svojich žiakov upravil aj niektoré skladby známych skladateľov. Niektoré kompozície z 50. rokov 20. storočia vypovedajú o skladateľovom úsilí vysporiadať sa s vtedajšími ideovými a estetickými požiadavkami, ktoré boli jeho cíteniu vzdialené. V tomto období a v 1. polovici 60. rokov však vzniklo v Bratislave a Košiciach viacero rozhlasových nahrávok jeho orchestrálnych diel a tie zaznievali vo vysielaní bratislavského rozhlasu ešte v 80. rokoch 20. storočia.

Rozdelenie rodiny a posledné roky

V roku 1953 odišla najstaršia dcéra Andrea študovať na bratislavské konzervatórium a pretože tam v tom čase potrebovali aj pedagóga na spev, zostala tam aj Magda Szakmáry-Móryová. O rok neskôr odišla do Bratislavy študovať prostredná dcéra Lívia a s otcom až do roku 1958 zostala najmladšia dcéra Erika. Ján Móry sa za nimi presťahoval až po odchode do dôchodku v roku 1962. V tomto období sa mu dostalo niekoľko uznaní za celoživotnú tvorbu, najmä od Zväzu slovenských skladateľov a Slovenského hudobného fondu. V Bratislave žil do svojej smrti, pochovaný je v rodinnej hrobke Móryovcov v Banskej Bystrici.

Rodina Jána Móryho v Bratislave v roku 1970. Sediace zľava: Lívia Kammel, Magda Szakmáry-Móryová, Andrea Réti, stojaci zľava: Erika a Gerhard Schwödiauer, Lothar Kammel, Ján Móry, zdroj foto: súkr. archív rodiny Móryovcov

Napriek rozdeleniu zostala rodina súdržná. Magda Szakmáry-Móryová s dcérami, najmä Líviou Kammel, sa zúčastňovali na koncertoch venovaných ich otcovi na Slovensku, ale aj v Budapešti, Viedni a v Nemecku. Rodina sa zišla aj v Banskej Bystrici na podujatiach k 100. výročiu narodenia Jána Móryho v roku 1992. O hudobný odkaz starého otca sa v mene rodiny v súčasnosti stará vnuk Christian Kammel.

Ján Móry ako skladateľ vynikal predovšetkým bohatosťou melodickej invencie. Ako sa sám vyjadril, jeho ambíciou nebolo tvoriť tzv. vážne diela, ale ľahkú hudbu vo vyššom populárnom štýle. Hudbu pre potešenie a zábavu ľudí. A toto krédo svojou hudobnou tvorbou vrchovato naplnil. Bol európsky orientovaný a rozhľadený človek a skladateľ, ktorý v 1. tretine 20. storočia, podobne ako Mikuláš Schneider-Trnavský, Ján Levoslav Bella, Frico Kafenda a Alexander Albrecht kliesnil cestu hudobnému umeniu a pôvodnej tvorbe zo Slovenska do krajín strednej a západnej Európy.

J. Móry: Slečna vdova, Štátna opera v Banskej Bystrici, 2019, Peter Račko (Bob), Katarína Procházková (Cherry),Oľga Hromadová (Patrizia), Michaela Kušteková (Evelyne), foto: René Miko
Parfum Fleurrete vyrobený pri príležitosti uvedenia Móryho operety Slečna vdova v Juhočeskom divadle v Českých Budějoviciach v roku 2022, foto: JDČB

Je potešiteľné, že cestu k jeho dielu si v roku 2019 našla Štátna opera v Banskej Bystrici, ktorá uviedla novú inscenáciu Móryho operety Slečna vdova. Jej režisér Ondřej Pilař ju v roku 2022 dal naštudovať v Juhočeskom divadle v Českých Budejoviciach. Príjemným prekvapením pre návštevníkov premiéry vo februári 2022 bol parfum s menom jednej z hlavných postáv operety Fleurrete, ktorý Opera pri tejto príležitosti vydala.

A v novembri 2021 predviedol Móryho spevohru La Vallière v koncertnom predvedení dirigent Pavol Tužinský so sólistami a Metropolitným orchestrom Bratislava vo veľkej koncertnej sále bratislavského rozhlasu. Verme teda, že si Móryho príjemné melódie budú nachádzať interpreti a poslucháči aj v súčasnosti a budúcnosti.

Autor: Marianna Bárdiová

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Zanechajte komentár