Tenorista Angelo Lo Forese mal hlas až do smrti

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Vo štvrtok 14. mája 2020 zomrel v milánskej Casa si Riposo (útulku pre starých spevákov založenom Verdim) taliansky tenorista a Milánčan Angelo Lo Forese, ktorý ešte v marci t.r. oslávil svoju storočnicu. Občas sme sa stretli aj s písaním jeho priezviska ako Loforese. Nepatril síce k prvej garnitúre talianskych tenoristov, ale predsa bol unikátnym spevákom.

Podobne ako Carlo Bergonzi aj on začínal ako barytonista (1948 ako Silvio v Komediantoch), no o pár rokov prešiel k interpretácii dramatických tenorových partov. Jeho spev občas pôsobil trocha ťažkopádne, no jeho hlasu nebolo možné uprieť dramatický nerv a lesk obzvlášť vo vysokej polohe.

G. Puccini: Plášť (Il tabarro), Teatro alla Scala 1959, Angelo Lo Forese (Luigi), foto: Erio Piccagliani

Ako tenor debutoval v roku 1952 v role Manrica vo Verdiho Trubadúrovi v milánskom Teatro Nuovo a vysoké do di petto mu nerobilo problémy ani po deväťdesiatke. Potom čo sa stiahol z operných javísk, sa venoval pedagogickej činnosti a vystupoval na koncertoch. Pri šesťdesiatom výročí jeho tenorového debutu usporiadal v Miláne 16. marca 2013 koncert, na ktorom jasne ukázal, čo vždy bývalo jeho hlavnou doménou – tóny na rozhraní dvoj a trojčiarkovej oktávy. Tie bral aj v neuveriteľne neskorom veku úplne suverénne.

Jeho činnosť v operných divadlách, počas ktorej naštudoval asi 80 úloh vrcholila v 60-tých rokoch minulého storočia, z ktorých sa zachovalo niekoľko záznamov prenosov z divadiel. Pri nich mu robili spoločnosť veľké hviezdy talianskej opery. Napríklad v zázname z Florencie (1956) spieval Dona Carlosa po boku Cesare Siepiho, Ettore Bastianiniho, Anity Cerquetti a Fedory Barbieri. Ďalší zachovaný záznam je z Tokia (1961), kde vedľa jeho Turidda spievala Santuzzu Giulietta Simionato.

P. Mascagni: Sedliacka česť, Teatro alla Scala, 1964, Angelo Lo Forese (Turiddu), foto: Erio Piccagliani

V roku 1968 partnerom jeho Cania bol ako Tonio barytonista Gianni Maffeo, ktorý v nasledujúcich rokoch dvakrát hosťoval aj na opernom javisku Slovenského národného divadla a spolu s Gaetanom Bardinim sa predstavil aj na koncertom pódiu Slovenskej filharmónie. V roku 1971 zasa počuť jeho hlas v živej nahrávke z Mantovy, kde spieval vedľa Cherubiniho Medey slávnej veristickej speváčky Magdy Olivero a z toho istého roku je aj live nahrávka z Gran Teatre del Liceu v Barcelone, kde vytvoril Raula v Meyerbeerovej opere Hugenoti. Zato viem iba o jednej jeho štúdiovej nahrávke, v ktorej spieval Romea v Zandonaiovej opere Romeo e Giulietta (1961).

Veristické úlohy jeho hlasu vyhovovali najviac. Jemu vďačím za to, že som si obľúbil ako operu Leoncavallovu Bohému, ktorú som raz zachytil z talianskeho rozhlasu a nahral som si ju na môj kufríkový magnetofón Sonet Duo. Marcellova ária Testa adorata (krásna nielen melódiou ale aj textom) v jeho podaní patrí kým najlepším ukážkam veristického spevu (popri interpretácii Franca Bonisolliho a Daniele Barioniho).

Angelo Lo Forese (1920 – 2020), koncert v roku 2012, foto zdroj: internet

Raz som jeho hlas počul aj pri prenose pravidelných koncertov RAI z Turína, vysielaných každý pondelok a sponzorovaných firmou vyrábajúcou aperitív Martini. Údajne často zaskakoval za indisponovaného Maria del Monaca, z ktorého interpretačným umením ho veľa zbližovalo popri kladoch aj istá technická ťažkopádnosť pri interpretácii lyrických pasáží.

K jeho profilu ešte treba dodať, že jedným z jeho školiteľov bol veľký Aureliano Pertile, miláčik Toscaniniho a že Lo Forese zomrel tesne po oslavách svojej storočnice (narodil sa 27. marca 1920 v Milane). Je dobré si ho pripomenúť aj preto, že oficiálna operná historiografia (najmä mimo Talianska) si podľa amerického vzoru často spomína len na tých najlepších. No v 50. a 60. rokoch minulého storočia po štvorlístku Monaco, Stefano, Bergonzi a Corelli, mal Apeninský poloostrov celú plejádu kvalitných tenoristov.

Angelo Lo Forese, zdroj: internet

K veľkej štvorici sa svojimi výkonmi blížili Gianni Poggi, Gianni Raimondi, Eugenio Fernandi, Gianfranco Cecchele a čiastočne aj Umberto Grilli, Luciano Saldari, Umberto Borsò, Giorgio Casellato Lamberti, Franco Tagliavini, a to vynechávam skvelých tenoristov odboru leggero-lirico. Dnešný hold Angelovi Loforese je teda plne oprávnený.

Autor: Vladimír Blaho

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Vladimír Blaho

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár