Thurzov dom v Banskej Bystrici rozozvučala hudba stredoveku

Predposledným koncertom 62. ročníka Banskobystrickej hudobnej jari bolo vystúpenie maďarských umelcov. Trio inštrumentalistov prednieslo 13. mája na replikách dobových hudobných nástrojov v gotickej Zelenej sieni Thurzovho domu stredoveké aj renesančné diela dobových autorov aj anonymov zo slávnych stredovekých rukopisov. Modlitba, tanec a láska sprevádzala tematicky hru aj spev členov súboru Vox humana: Sándora Szászvárosiho, Nóry Király a Csabu Nagya. 

Hudba stredoveku je pre mnohých ešte stále produktom doby s dominantnou vokálnou hudbou, lingvistickou aj notografickou nezrozumiteľnosťou, cirkevnou privilegovanosťou a skladateľskou racionálnosťou. Až vrcholný a neskorý stredovek poskytol legitímny priestor aj hudbe inštrumentálnej a postupne eliminoval prax colla parte. A až neskoré obdobie otvorilo priestor viachlasnej hudbe, ktorá v období renesancie naplno rozkvitla.

Ak si uvedomíme, že stredovek pokrýva obdobie tisíc rokov, je pochopiteľné, že ešte veľa z jeho tvorby je pre nás záhadou. Mať predstavu o tom, aký nástroj bol zamýšľaný na sprevádzanie hlasu (ak vôbec!) alebo na hranie do tanca je síce možné, ale naše predstavy sa môžu vzďaľovať od oficiálnej praxe. Je preto záslužné, že muzikológia dáva postupne odpovede na problematické otázky a dokáže legitimizovať nielen jednotlivosti, ale aj vývojové celky. I keď prax je veľmi rozmanitá a flexibilná.

Pochvala patrí organizátorom festivalu, ktorí programovú ponuku rozšírili práve o „zaujímavú“ hudbu stredoveku v exkluzívnom priestore gotickej Zelenej siene Thurzovho domu. Po rokoch chátrania zažíva sieň renesanciu zašlej slávy spojenej aj s Thurzovsko-fuggerovskou spoločnosťou, ktorá Banskú Bystricu zviditeľnila v stredovekej Európe. Komorný priestor poskytol ideálne podmienky pre dynamicky krehkú starú hudbu. Atmosféru tónov renesančnej lutny, gotickej harfy, spevu, veľkej aj malej violy da gamba dotvárali fragmenty nástenných fresiek.

Prečítajte si tiež:
• BBHJ 2023

Ambiciózni maďarskí umelci súboru Vox humana nie sú v slovenskom koncertom priestore neznámi, pravdepodobne aj zásluhou Csabu Nagya, absolventa hry na gitare na VŠMU v Bratislave. Dnes patrí medzi popredných interpretov aj propagátorov starej hudby, hrá na renesančnej a barokovej lutne, vihuele a teorbe. Sopránový hlas a hru na gotickej harfe Nóry Király možno počuť vo viacerých hudobných formáciách aj žánroch: od stredovekej hudby až po ľudovú. Študovala vo Francúzsku a Švajčiarsku, odkiaľ pochádza replika jej nástroja. Absolvent vysokej školy vo Viedni a Lipsku a hráč na viole da gamba Sándor Szászvárosi sa zaslúžil v Maďarsku o. i. aj o zaradenie hry na historických nástrojoch do učebných osnov. Na Hudobnej akadémii Ward Mária v Budapešti je v súčasnosti pedagógom a zároveň umeleckým vedúcim súboru Custos Consort.

Koncert mal tri tematické okruhy – láska, modlitba, tanec – pokrývajúce dvesto rokov neskorého stredoveku. Išlo pritom o krátke piesne odohraté ataca v troch blokoch. Najviac bol zastúpený rukopis zo 14. storočia Llibre Vermell de Monserrat, pilier španielskej stredovekej hudby, ktorý sa po požiari v čase Napoleonských vojen podarilo zachrániť. Z desiatich mariánskych piesní si interpreti vybrali tri. Na úvod zaznela inštrumentálna kánonicky koncipovaná O Virgo Splendens vo voľnom metre, záver prvého bloku patril vokálno-inštrumentálnej 3-hlasnej virelai Maria Matre Virginem a koncert ukončila Virginem Stella Splendens v latentnej forme ronda s refrénom stella spendens v štýle ars novy.

Pretože mariánske piesne boli vyjadrením viery a obdivu k monserratskej čiernej Madone, charakteristickým znakom bola dôstojnosť v hudobnom prejave sprevádzanej monódie v sopránovom a gambovom parte akordickou lutnou. Relatívna jednoduchosť dodala piesňam poslucháčsku príťažlivosť. Tragický príbeh Tristan a Iseult z anglonormanskej literatúry inšpirovaný keltskými legendami z 12. storočia o cudzoložnej láske medzi cornwallským rytierom a írskou princeznou, mal mimoriadne silný vplyv na západné umenie.

Na dvoch tristanovských lamentáciách Lamento di Tristano (London MS 14. storočie) a Triste Plaisir predstaviteľa burgundskej školy Gillesa Binchoisa (c. 1400 – 1460) bolo možné konfrontovať spracovanie rovnakej témy: kým staršia verzia z londýnskeho zborníka (pôvodne súčasť knižnice rodiny Medici) sa niesla v prísnejšom kompozičnom duchu, v Binchoisovej verzii bola evidentná už aj vnútorná tematická a hudobná prepojenosť.

Šansón šarmantne predniesla vo francúzštine Nora Kiraly, pritom register jemnej lásky mal v jej dynamike odtiene utrpenia aj radosti. Z dvoch verzií by som znova siahla určite po Binchoisovi, ktorý vo svojej dobe ovplyvnil nielen mnohých súčasníkov, ale jeho melodické línie spolu s „harmonickým“ lutnovým sprievodom Csabu Nagya priniesli dnešnému poslucháčovi nezvyčajné „emócie“.

Na Pyrenejskom polostrove je ešte jeden stredoveký skvost. Sú to piesne Cantigas de Santa Maria kráľa Alfonsa X. nazývaného El Sabio/Múdry. Okolo roku 1264 zostavil kompendium s vyše 400 mariánskymi piesňami, kde sú v ilustrovaných miniatúrach jeho obrazy spolu s učenými Arabmi, židmi, moslimami aj kresťanmi. Výnimočným multikulturalizmom (o dvesto rokov sa situácia otočí k inkvizícii!) je poznačená aj hudba, okrem mariánskych má aj piesne s drsnými textami a orientálnou ornamentáciou.

Na banskobystrickom koncerte zaznela Bẽeito foi o día e benaventurada a hóra s predohrami a postlúdiami viacstrofickej, metricky členenej piesne s refrénom. Druhý blok sa viac priblížil uchu dnešného poslucháča. Hudba majstrov renesancie už akceptuje aj „harmonické“ javy, neexistuje iba vo svojej autonómnej linearite hlasov, vytvára zaujímavý svet vertikálnych zvukov a harmónií. Z uvedených autorov (Richafort, Stolzer, Playford) zažiarili španielsky Diego Ortiz známy ako Toledano (1510 – 1576) s variačným Recercada sobre La spagna a francúzsky Josquin des Prez (1455 – 1521) so šansónom Mille Regretz.

Odvážny skladateľ aj teoretik Ortiz po prvý raz v histórii poskytol písomné informácie, ako pracovať s ozdobnými variáciami, kadenciami aj intervalmi. Podľa Jorgi Savallu, v súčasnosti najvýznamnejšej osobnosti na poli starej hudby, ide o výnimočné svedectvo o inštrumentálnej praxi 16. storočia zbavené všetkých transcendentálnych pretvárok. V tom duchu odzneli aj Recercade… v maďarskej interpretácii: živo a spontánne. Obľúbený, pôvodne 4-hlasný a capella šansón renesančnej superhviezdy Josquina de Pres sa stal podkladom pre mnohé spracovania. V maďarskej mutácii to bolo inštrumentálne trio so sopránom s náročne vedenými legatovými líniami prerývanými tónmi bolesti s bezprostredným emocionálnym zážitkom.

Tri „moderne“ koncipované piesne, moteto Quant Je suis mis ou retour Guillauma de Machauta (1300 – 1377), tanečná Estampie Royal No. 2. aj s rytmickými zvončekmi upevnenými na nohe harfistky a sekulárny šansón o víne a ženách Adieu ces bons vins Guillama Dufaya (1397 – 1474) boli príjemnou súčasťou celého koncertu s mimoriadne priaznivou a vrelou odozvou u publika. Aj to bol dôkaz, že kultúrne hodnoty stredoveku dokážu prostredníctvom dojemných diel rezonovať aj u súčasného poslucháča. Navyše ak je zážitok doplnený aj vizuálom.

Autor: Mária Glocková

písané z koncertu 13. 5. 2023

Vox humana
Banskobystrická hudobná jar 2023
Thurzov dom / Zelená sieň
13. mája 2023

Vox humana (Maďarsko)

Nóra Király, spev, stredoveká harfa
Csaba Nagy, lutna
Sándor Szászvárosi, viola da gamba

Stredoveké a renesančné piesne k tancu, k modlitbe a k láske.