Tretí abonentný koncert 93. sezóny Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu ponúkne tvorbu P. I. Čajkovského

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Symfonický orchester Slovenského rozhlasu uvedie v piatok 12. novembra 2021 o 19:00 h. Tretí abonentný koncert sezóny 2021/2022. Program zostavený z diel Piotra Iljiča Čajkovského diriguje šéfdirigent SOSR Ondrej Lenárd. Sólistom večera bude 14-ročný rezidenčný sólista SOSR, klavirista Ryan Martin Bradshaw. Koncert je vypredaný, bude však odvysielaný naživo v Rádiu Devín.

(reklamný článok, SOSR)

Piotr Iľjič Čajkovskij (1840 – 1893), významná osobnosť hudby 19. storočia, žil v dvoch svetoch. Hoci bol vo svojej identite ruským skladateľom, nedokázal odolať romantickej vlne bohatých hudobných tradícií západnej Európy. Neodolal Beethovenovej symfonickej vznešenosti, zdržanlivej dokonalosti Mozarta, ktorý ho inšpiroval stať sa skladateľom, či melodickej vášni viedenského valčíka.

Rovnako ako Brahms, aj Čajkovskij sa obrátil k tradíciám sonáty, koncertu, symfónie a opery, rozšíril ich možnosti, pričom opovrhnutiami ho kritici nešetrili. Svoju kompozičnú fantáziu vlial do tradičných štruktúr v nervóznej kombinácii slovanskej vášne a francúzskeho štýlového vkusu, podporených úchvatnou melódiou a brilantnou orchestráciou.

Piotr Iľjič Čajkovskij (1840 – 1893)

Koncert pre klavír a orchester č. 1 b mol, op. 23 napísal pre svojho kolegu z moskovského konzervatória, klaviristu Nikolaja Rubinsteina. Ten však hrať odmietol a dodal, že koncert bol zle napísaný a treba v ňom urobiť dôležité zmeny. Urazený autor ho ponúkol nemeckému klaviristovi Hansovi von Bülowovi, ktorému sa páčil a odohral svetovú premiéru počas amerického turné v Bostone v roku 1875.

Všetky tri časti tohto hlboko expresívneho koncertu sú vznešene romantické. Triumfálne úvodné akordy koncertu patria medzi najslávnejšiu klasickú hudbu. V čase komponovania sa však nestretli s pochopením. Rubinstein ich okomentoval ako „zlé, triviálne a vulgárne“.

Rozsiahla úvodná časť je okázalá, cituje ukrajinskú ľudovú pieseň. Druhá časť obsahuje oduševnené melódie francúzskej piesne s krásnou súhrou medzi sólistom a orchestrom. Finále poskytuje elektrizujúce vzrušenie pomocou hry s témami od začiatku po úplný koniec.

Sólistom koncertu bude Ryan Martin Bradshaw, zdroj foto: ŠOSR

Bolo tu však hlboké tajomstvo, ktoré okolo Čajkovského neviditeľne vírilo – jeho homosexualita. Riskoval verejný výsmech a robil všetko, čo mohol, aby strážil svoj osobný život. V snahe zastaviť klebety plné nenávisti súhlasil, že sa ožení s mladou študentkou, ktorá bola zamilovaná do svojho učiteľa. Krátke manželstvo viedlo Čajkovského k nervovému zrúteniu, myšlienkam na samovraždu a zúfalý útek do Európy, kde našiel kompozičnú inšpiráciu.

O niečo neskôr začal rovnako zvláštny, ale oveľa vhodnejší vzťah s Nadeždou von Meck, bohatou staršou vdovou, ktorá ho zbožňovala. Skladateľovi ponúkla finančnú pomoc pod podmienkou, že sa nikdy nestretnú. A tak sa aj stalo. Bolo to ideálne trinásťročné mecenášske puto so všetkou intimitou a emocionálnym naplnením, po ktorom túžil, bez akejkoľvek telesnosti. Po štrnástich rokoch sa však ich kontakt prerušil a nad skladateľom sa vznášala predtucha. Posledná symfónia, nazvaná jeho bratom ako Pathétique (v zmysle „pátos“), sa skončila tragickou rezignáciou.

Symfónia č. 6 (Patetická) h mol, op. 74 je skutočne nesmrteľná a zobrazuje, ako pri všetkých veľkých Čajkovského dielach, komplexnú textúru emócií – smútku pretkávaného nádejou a šťastím podfarbeným predtuchou zúfalstva. V dejinnom pohľade možno Pathétique skutočne vnímať ako odraz a vyvrcholenie skladateľovho hlboko nesúladného života. Čajkovskij údajne vyhlásil Pathétique za svoj najlepší úspech a bol patrične hrdý. Symfónia sa otvára pomalým, žalostným úvodom.

Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, zdroj: SOSR

V rozsiahlej expozícii kontrastuje nepokojný prvý a utešujúci druhý motív. Výbušný začiatok rozvedenia je predzvesťou narastajúcej hystérie a obsahuje hudobný citát z tradičnej ruskej zádušnej omše. Druhá časť – valčík – sa môže pochváliť tým, že je zázračne ľahkým motívom. Tichý, ale nástojčivý úder tympanu ešte viac okráda témy o ich inak pôvabnú povahu. Tretia časť sa začína ako dynamické scherzo – naberá na sile a zdá sa, že sa stáva žiariacim triumfálnym pochodom, ktorý zmetie všetko pred sebou. Pomalé, utrápené finále symfónie potvrdzuje skladateľov životný príbeh. Hudba sa vracia späť do temných hlbín svojho začiatku.

Čajkovskij zomrel deväť dní po premiére v Petrohrade. Vypil pohár neprevarenej vody na vrchole epidémie cholery, ktorej vo veľkej agónii podľahol. Oficiálne vysvetlenie znelo, že sa dopustil vážnej chyby. Ako rozporuplný život, tak aj okolnosti jeho smrti boli obklopené protichodnými dohadmi. Priviedla ho fatalistická depresia k vypitiu „pohára vody“? Alebo to bola náhoda?

Autor: Martin Kelemen, dramaturg SOSR

PR článok

www.sosr.rtvs.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Zanechajte komentár