Trinásty Šostakovičov medzinárodný festival a jeho stratený Nos

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V turistickej obci Gohrisch na česko-nemeckom pohraničí, v srdci bizarných skál Saského Švajčiarska, sa už po trinásty raz uskutočnili Medzinárodné Šostakovičove dni. V dňoch 30. júna až 3. júla 2022 znela v lone prírody vokálna, komorná i orchestrálna hudba. Ako reakciu na šokujúcu agresiu Ruska na Ukrajine usporiadatelia pozvali ukrajinského skladateľa Valentina Silvestrova a zaradili do programu jeho tvorbu. Umeleckým vrcholom podujatia však nepochybne ostane uvedenie Šostakovičovej opery Nos v Semperovej opere v Drážďanoch.

Po dvoch ročníkoch poznačených pandémiou koronavírusu, jedného online a druhého v náhradných priestoroch, sa festival vrátil do miesta svojho vzniku a jeho program bol bohatší ako všetky doterajšie. Nielenže ponúkal Šostakovičove novinky, ale v súvislosti s vojnou na Ukrajine posolstvo jeho skladateľského odkazu oveľa viac vychádzalo najavo. Počas tropických dní dýchal festivalový areál čerstvou hudbou i zvedavým a vďačným publikom, ktoré sem meralo desiatky, ba stovky kilometrov. V čase po pandémii, keď sú koncertné siene a opery vypredané najviac tak na polovicu, bola 70-percentná vyťaženosť veľkým úspechom.

Medzinárodné Šostakovičove dni, Gohrisch, 2022, foto: Matthias Creutziger
Medzinárodné Šostakovičove dni, Gohrisch, koncertná stodola, foto: Matthias Creutziger

Po prvýkrát v mladej histórii festivalu na ňom chýbalo skladateľove žalujúce 8. sláčikové kvarteto, ktoré tu v obci Gohrisch skomponoval v roku 1960. Tento komorný opus, ktorý patrí ku klenotom Šostakovičovej tvorby, je zrkadlom duše autora. Patrí medzi tie, ktoré dokumentujú atmosféru medzi strachom a nádejou v čase Stalinovej diktatúry. Stal sa (pre autorku týchto riadkov) východiskom pre založenie festivalu, ktorý však v tomto roku vyrástol aj napriek tomu, že tento raz kvarteto nezaznelo.

Zo skromných začiatkov sa festival medzičasom stal pojmom v medzinárodnom meradle aj preto, že každý rok odhalí neznáme či nanovo transkribované Šostakovičove diela. V poslednej minúte sa napríklad podarilo odhaliť náčrtky nôt a kompletný text zboru „Sláva lodiarom“ (Slava korabelov), ktorý Šostakovič skomponoval na text ukrajinského básnika Aleksandra Uvarova a v roku 1964 zaznel v dnes zbombardovanom juhoukrajinskom meste Mikolajive. Na otvorení festivalu bol uvedený ako premiéra v podaní zboru Sächsisches Vocalensemble.

K premiérovým dielam patril aj nádherný Šostakovičov vokálny cyklus 6 básní od Mariny Cvertajevovej pre alt a komorný orchester op. 143a so sólistkou Evelinou Dobračevou. Pre soprán a komorný orchester ho spracoval Dmitri Jurowski, syn dirigenta Michaila Jurowského, ktorý Šostakoviča poznal z detstva a stál pri zrode festivalu pred 13 rokmi. V jeho spracovaní zasa prvýkrát v koncertnej úprave odznela Šostakovičova frapujúca činoherná hudba k Balzacovej hre Ľudská komédia op. 37. Náhla smrť mu už nedovolila dielo dirigovať.

Dmitri Jurowski, Sächsische Staatskapelle Dresden, Medzinárodné Šostakovičove dni, Gohrisch, 2022, foto: Matthias Creutziger

Invenciou sršiacu Ľudskú komédiu na festivale predstavil jeho syn Dmitrij s orchestrom Sächsische Staatskapelle Dresden. Tento partnerský orchester festivalu zasiahol do jeho priebehu viackrát. Keďže v obci Gohrisch nie je iná vhodná budova, koncerty sa tradične konali v stodole, avšak dva večery prebehli v Semperovej opere v Drážďanoch. Pod hudobným vedením prvého hosťujúceho dirigenta, svetobežníka Omera Meiera Wellbera, tu k poslucháčom prehovorili dve Šostakovičove symfónie, groteskná Prvá op. 10 z pera ešte len 19-ročného skladateľa a protestná Deviata op. 70 z roku 1945.

Dramaturgiu doplnil Husľový koncert č. 1 nedávnej deväťdesiatničky, medzinárodne uznávanej veľkej ruskej dámy, skladateľky Sofie Gubajduliny, venovaný Gidonovi Kremerovi v podaní ukrajinského rodáka Vadima Gluzmana. Jeho obdivuhodná interpretácia technicky a výrazovo komplikovaného diela zapôsobila na publikum. Za ovácie sa Gluzman odvďačil prídavkom, „Serenádou pre husle sólo“ od agilného 84-ročného skladateľa Valentina Silvestrova, Kyjevčana a oficiálneho hosťa festivalu, ktorý teraz žije na bezpečnom mieste v Berlíne. Medzi viacerými jeho dielami zaznelo na jednom z koncertov i päť kusov Melodien der Augenblicke (Melódie okamihov) pre husle a klavír v podaní Gluzmana a suverénnej klaviristky Yulianny Avdeevej.

Sebastian Fritsch, Vadim Gluzman, Yulianna Avdeeva, Medzinárodné Šostakovičove dni, Gohrisch, 2022, foto: Matthias Creutziger
Valentin Silvestrov (h. skladateľ), Vadim Gluzman (huslista), Medzinárodné Šostakovičove dni, Gohrisch, 2022, foto: Matthias Creutziger
Umelecký šéf festivalu Tobias Niederschlag odovzdal Valentinovi Silvestrovi Medzinárodnú cenu Gohrisch Dmitrija Šostakoviča, Medzinárodné Šostakovičove dni, Gohrisch, 2022, foto: Matthias Creutziger

Na počesť prítomného skladateľa sa vo festivalovej stodole uskutočnila i nemecká premiéra trojhodinového dokumentárneho filmu V. Silvestrov z roku 2020. Tento mimoriadne zaujímavý skladateľ získal i tohoročnú medzinárodnú cenu Gohrisch Dmitrija Šostakoviča. Odvďačil sa za ňu hudobným príhovorom so svojimi príznačnými klavírnymi kompozíciami, znejúcimi na hranici s ezoterikou.

Sympatickým rysom festivalu bolo, že program nešetril menami a tvorbou ruských umelcov. Jeho tvorcovia pod vedením Tobiasa Niederschlaga náležite rozlišovali Putina od Puškina. Okrem vynikajúcich Rusov dianie festivalu symbolicky obohatili aj o Litovcov a Ukrajincov.

Napriek tomu, že každý koncert pôsobil svojou výnimočnosťou, ako umelecký vrchol hudobného diania tohoto festivalového ročníka ostane nepochybne uvedenie Šostakovičovej opery Nos dňa 2. júla 2022 v Semperovej opere v Drážďanoch. Popri Šostakovičovej 1. SymfónieĽudskej komédii ide tiež o dielo z ranej, satirickej či grotesknej skladateľovej fázy a patrí do rodiny takých odvážnych európskych hudobnodramatických diel, ako Schulhoffove Plamene (nedávno túto operu uviedli v Prahe) či Trojgrošová opera Kurta Weilla.

D. Šostakovič: Nos, Semperova opera Drážďany, 2022, Bo Skovhus (Platon Kuzmič Kovaľov), Ľudovít Ludha (Nos v uniforme štátneho radcu), foto: Ludwig Olah / Semperoper Dresden

Gogoľova satirická predloha inšpirovala 22-ročného skladateľa ku geniálnemu dielu, ktoré malo v čase premiéry roku 1930 v Leningrade veľký úspech. Jej víťazné ťaženie po svetových javiskách o pár rokov neskôr zmaril politický biľag Moskvy uvalený na Šostakoviča, takže na ďalších 40 rokov zmĺkla. Medzičasom sa však teší uvádzaniu na scénach, ktoré majú možnosť priniesť na javisko veľké divadlo s množstvom sólistov. Na premiéru sa do 40 kilometrov vzdialených Drážďan vydala autobusmi výprava desiatok festivalových hostí. Všetci sa stali svedkami veľkého večera, za ktorého majstrovstvom stáli predovšetkým skladateľ Šostakovič a autor textovej predlohy Nikolaj Vasilievič Gogoľ, rodom z Ukrajiny.

Hlavnými majstrami večera boli český dirigent Petr Popelka, ešte nedávno „iba“ kontrabasista orchestra Semperovej opery, ďalej režisér Peter Konwitschny, inscenujúci v duchu hudby a textu, a napokon spevácky a herecky vynikajúci predstaviteľ majiteľa strateného nosa, Bo Skovhus. Tento triumvirát roztočil na scéne spolu s takmer ďalšími päťdesiatimi postavami a zborom absurdné divadlo hraničiace s ľudskou ľahostajnosťou či hlúposťou. V predstaví účinkuje aj slovenský operný spevák Ľudovít Ludha, ktorý stvárňuje postavu Nosa v uniforme štátneho radcu.

D. Šostakovič: Nos, Semperova opera Drážďany, 2022, foto: Ludwig Olah / Semperoper Dresden

Celý Gogoľov príbeh spočíva v nasledovnom: holič Jakovlevič sa ráno zobudí a nájde nos. Jeho žena ho ženie z domu, aby sa ho zbavil. Nie je to ľahké, dokonca ho dvaja tajní zatknú. Ráno sa zobudí aj Platon Kuzmič Kovaľov a zistí, že mu nos chýba. Bez nosa nie je človekom. Hľadá ho po celom meste na rôznych miestach – od inzertnej kancelárie až po návštevu u anjelov v božskom nebi. Nos napokon sám nájde svojho majiteľa…

Konwitschného réžia sršala nápadmi, zborové scény (Sinfoniechor Dresden – Extrachor der Semperoper Dresden) nechala pulzovať priam pod vplyvom davovej psychózy, pracovala s farbami jednotlivých scén, nechala ich vynárať sa na pohyblivých segmentoch z útrob pódia. Nielen réžia doslova nabitá fantáziou (a z hudby vychádzajúce inscenačné vedenie každej z mnohých postáv) držala v napätí a dobrej nálade celé divadlo. Veľkým zážitkom bola brilantná dispozícia obdivuhodného orchestra (Sächsische Staatskapelle Dreden) pod Popelkovým vedením. Počúvať ho bol mimoriadny pôžitok. Jedinečný zážitok byť v divadle!

Zvláštny večer? Zvláštny sujet? Šostakovič si myslel, že keby Gogoľ žil v jeho súčasnosti, videl by ešte zvláštnejšie veci… A ako by znázornil dnešnú realitu? Záverečný koncert festivalu pripomenul publiku, že žiť a počúvať hudbu v demokracii vôbec nie je samozrejmosťou. Program posledného festivalového koncertu pozostával z diel Valentina SilvestrovaFranza Schuberta, ktoré boli aj na programe koncertu 13. apríla tohto roku v Moskve. Tak ako v Moskve, aj v Gorisch sedel pri klavíri Alexei Lubimov.

Alexei Lubimov, Medzinárodné Šostakovičove dni, Gohrisch, 2022, foto: Matthias Creutziger

Počas moskovského koncertu sa snažila polícia koncert prerušiť – údajne kvôli bombovej hrozbe. Podľa výpovede klaviristu šlo skôr o to, že vadila hudba Ukrajinca Silvestrova. Bola to absurdná situácia, pripomínajúca absurditu Šostakovičovho „Nosa“ a nezmysleného konania polície. Policajti našťastie prišli až v čase, keď už piesne Silvestrova odzneli… Za ich prítomnosti Lubimov dohral ešte jedno zo Schubertových Impromptu. Rovnakým programom sa uzavrel tohoročný Šostakovičov festival, jediný svojho druhu v medzinárodnom kontexte.

Odzneli Schubertove štyri Impromptu op. 90, niekoľko jeho piesní i Silvestrovov vokálny cyklus „Stufen“. Predstavila ho v Stuttgarte pôsobiaca sopranistka a dirigentka Viktoriia Vitrenko, patriaca k reprezentantom ukrajinskej kultúry. Ako všetky Silvestrovove diela, aj cyklus „Stufen“ upozornil na neho nielen ako popredného predstaviteľa ukrajinskej hudby, ale aj ako jedného z najpozoruhodnejších súčasných tvorcov hudobnej kultúry ako takej. Keby nebolo vojny na Ukrajine, asi by sme ani nemali príležitosť uvedomiť si tento fakt.

Alexei Lubimov, Viktoriia Vitrenko, Medzinárodné Šostakovičove dni, Gohrisch, 2022, foto: Matthias Creutziger

Hudobné informácie plynú popri nás naozaj polyfonicky, zaregistrovať každú dôležitú myšlienku nie je jednoduché. Navyše, svet hudby Valentina Silvestrova je nevtieravý a plný pianissimových výpovedí o láske, snoch, tichu, utrpení, rozlúčkach a stretnutiach… V tomto sa podobá svetu Dmitrija Šostakoviča. Publikum sa za nádherné hodiny hudby Šostakovičovho festivalu dokázalo patrične odvďačiť – potlesk je jediným honorom pre interpretov, pretože aj na 13. ročníku odohrali koncerty bez honoráru…

Autor: Agata Schindler

www.schostakowitsch-tage.de

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

hudobná kritička a publicistka, spolupracovníčka Opera Slovakia z Drážďan

Zanechajte komentár