Tulák v Národnom…

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V dňoch 15. a 16. marca 2019 uviedol Balet SND premiéru pod názvom Tulák Chaplin, pocta géniovi pri príležitosti 130. výročia narodenia Charlieho Chaplina. Udialo sa tak v čase, keď sa na Slovensku odohrávajú voľby hlavy štátu, keď to v našej krajine spoločensky a politicky vrie. Ťažko povedať, či to bol zámer, alebo náhoda, v každom prípade v správnom čase.

Baletné prevedenie príbehu osobnosti akým bol Charlie Chaplin – mím, imitátor, akrobat, tanečník, herec, režisér, producent, spisovateľ a hudobný skladateľ, ale predovšetkým človek, ktorý z najväčšej chudoby, v ktorej vyrastal, vyrástol do najväčšieho bohatstva a popularity nie je prvým projektom na danú tému v slovenskom tanečnom svete. Pred tromi rokmi príbeh Chaplina uviedlo Štátne divadlo Košice v mimoriadne emočnej, choreograficky príťažlivej, výpovedne razantnej a výtvarne nápaditej inscenácii Ondreja Šotha.

Pri projektoch tohto typu je prirodzené, že sa nedá celkom vyhnúť komparácii zvlášť, keď sa rovnakej téme venujú dve kamenné divadlá na malom Slovensku. Avšak, nechcem provokovať v tejto recenzii akýsi umelecký Chaplinovský battle, ani kontru východ-západ. Každý z projektov si prešiel svojou cestou, vlastnými motívmi, inšpiráciami, dôvodmi aj tvrdou prácou. Poďme preto nahliadnuť na ten aktuálny bratislavský, ktorý inicioval riaditeľ baletu SND Jozef Dolinský ml. Inscenácia vznikla v spolupráci s Roy Export S.A.S., Charlie Chaplin™ © Bubbles Incorporated S.A.

Balet Daniel de Andrade, C. Davis, M. Bailey: Tulák Chaplin, Balet SND, 2019,
foto: Peter Brenkus/SND

V SND sa stretol opakovane tím tvorcov, ktorý spolupracoval na divácky populárnom baletnom predstavení Nižinskij-Boh tanca. Libreto, choreografiu a réžiu mal v rukách Daniel de Andrade, rodák z Brazílie, ktorý žije vo Veľkej Británii od roku 1985, dnes funguje vo funkcii zástupcu riaditeľa Nothern Ballet po tridsaťročnej medzinárodnej kariére. Pre SND sa ako hosťujúci asistent choreografa podieľal na inscenácii Romea a Júlie v roku 2003, aby v roku 2015 pre toto divadlo postavil celovečerný balet Nižinskij-Boh tanca na pôvodnú hudbu Carla Davisa, ktorý je aj autorom hudby súčasného projektu.

Carl Davis je rodák z New Yorku (1936), všestranný hudobník, pôsobiaci v mnohých oblastiach svetovej hudobnej tvorby, ale predovšetkým je autorom hudby k päťdesiatim nemým filmom Charlieho Chaplina. Dramatické vedenie má na projekte opäť Patricia Doyle, ktorá má ako herečka za sebou rozsiahlu rozhlasovú, televíznu, filmovú a divadelnú kariéru vo Veľkej Británii a Amerike a v Nothern Ballet Theatre pôsobí ako konzultantka pre dramatické vedenie. Súčasťou tvorivého tandemu je aj scénograf Mark Bayley, ktorý vytvoril návrhy pre vyše stopäťdesiat divadelných hier, opier, baletov a muzikálov vo Veľkej Británii, v Európe a Severnej Amerike. K umeleckej parte sa prirodzene pridala jedna z najdôležitejších osôb v zmysle realizácie inscenácie pokiaľ išlo o získanie práv a licencie na použitý materiál – riaditeľka Chaplinovej kancelárie sídliacej v Paríži Kate Guyonvarch. Pre úplnosť spomeňme aj videodizajn Tima Reida a za dirigentský pult sa postavil domáci Dušan Štefánek. Takže vskutku zohratý tím so skúsenosťou s bratislavským baletným súborom sa podľa slov tvorcov cítil v SND „ako doma“.

Približovať génia filmového plátna Charlieho Chaplina a jeho príbeh snáď ani nie je nutné (v prípade hlbšieho záujmu sú na to iné zdroje). Prioritné v tomto momente je, ako vyzerá Tulák na našej prvej národnej scéne.

Balet Daniel de Andrade, C. Davis, M. Bailey: Tulák Chaplin, Balet SND, 2019,
foto: Peter Brenkus/SND

Scéna (Mark Bayley) v celej svojej komplexnosti akcentuje film. Vo vizuálnych prvkoch (portál, spúšťané plátna, horizont) sa objavuje motív filmového pásu. Počas celého predstavenia nás sprevádzajú filmové projekcie z archívnych zdrojov (Chaplinove filmy, ilustračné snímky doby) a zároveň je inscenácia koncipovaná („strihaná“) ako film – každý obraz predznačuje v projekcii situáciu, ktorá sa na javisku deje. Motív vytiahnutý z nemých filmov, ktoré vždy predeľoval popis diania preniesol scénograf na scénu. Toto riešenie sa javí vzhľadom na filmovú inšpiráciu celkom logické a divákom sa pomôže orientovať v celej sérii obrazov, na môj vkus však pôsobí pomerne popisne.

Vzácne archívne zábery interiéru domu Chaplina, alebo sekvencie z jeho filmových grotesiek, či film Diktátor, ako aj „žemličkový tanec“ odznie na javisku duplicitne – vo filmových záberoch, ktoré fyzicky na javisku oživuje (kopíruje) scéna. Scénograf teda zhmotňuje v reáli to, čo vidíme na filmovom plátne, „prenáša“ situáciu z histórie na „tu a teraz“. Kreuje divadelnú repliku filmových grotesiek z konkrétnych Chaplinových filmov, celé situácie, alebo iba fragmenty (takže keď sa naháňajú vo filme policajti, naháňajú sa aj na javisku, keď Chaplin zakliesni postavičke zo svojho filmu hlavu do kandelábru, udeje sa tak aj naživo, alebo scény technického obdobia sa „premietnu“ do reálu). Okrem tohto riešenia inšpirovaného materiálom z filmového depozitu, vytvára na javisku plochu pre dynamické a variabilné prvky, ktoré slúžia na rôzne riešenia z rôznych pohľadov. Často vytvára priehľad do zákulisia s paralelným pendantom k frontálnemu pohľadu (tento motív sme mali možnosť vidieť už aj v jeho riešení v balete Nižinskij-Boha tanca). Profiluje na javisku akési filmové „Picture in Picture“ (obraz v obraze).

Podobnosť s Nižinskym navodzuje dojem aj scéna chudobinca a ústavu (opäť manipulácia s rámom postele, ktorý sa stáva raz mrežou, inokedy pracovným stolom a napokon pričňou). Atmosféra odovzdávania Oscarov v úvode , alebo rozpustilá newyorská spoločnosť pôsobia varietne a trochu výtvarne lacno, naproti tomu filmové ateliéry majú svoju príznačnú náladu, ako aj park svoju pohodovú poetiku, čomu napomáha výdatne aj svetelný dizajn.

Balet Daniel de Andrade, C. Davis, M. Bailey: Tulák Chaplin, Balet SND, 2019,
Konstantin Korotkov (Charlie Chaplin), sólisti a zbor Baletu SND,
foto: Peter Brenkus/SND

Kostýmy toho istého autora počtom údajne presiahli všetky baletné inscenácie SND (bolo ich vyrobených štyristo) a hoci autor sleduje v strihových riešeniach a návrhoch ducha doby , kreuje celý arzenál rôznych druhov odevov, ich výtvarnosť nie je zvlášť invenčne prekvapivá, hoci zásadne estetické oko „neurazí. Hudba (Carl Davis) plynie počas celého predstavenia akosi prirodzene a plynulo bez toho, aby sme si razantnejšie uvedomili hudobné motívy, ktoré by sme radi fixovali. Zrejme je zámerne akousi organickou súčasťou predstavenia, nevnímame ju separátne a nenárokuje si na prím. Nenašla som v nej záchytný „leitmotív“, ku ktorému by som sa mohla vrátiť, alebo si ho minimálne pamätať. Je akoby k tancu „sprievodná“, rovnako ako bola hudba sprievodná k Chaplinovým filmom. Určuje skôr dynamiku, tempo i poetiku tancovania, než muzikálnu príťažlivosť. Spájajú sa v nej rôznorodé autorove sekvencie s filmovou i opernou hudbou a na druhé počutie znie veľkolepejšie, než na to prvé.

Z choreografického hľadiska sa nedejú nejaké prevratné zázraky, zvlášť zborové scény pôsobia monotónne a málo invenčne, v každom prípade kontrastne k tejto vlažnosti sú tvorivejšie postavené sóla a duety, ktorých sa dá interpretačne (aj divácky) zachytiť. Občasne pasáže odznievajú zdĺhavo (zvlášť varietné čísla v úvode, aj v závere, alebo spoločenské obrazy). Choreograf sa viac správa ako režisér, ktorý komplexne rozpráva príbeh filmovej legendy, koncentruje sa na atmosféru a náladu, ktorú dosahuje aj výtvarnosťou, akoby balet staval viac filmovo, než tanečne. Z optickej (občas až snovej) „letargie“ nás však vytrhávajú spomínané sólové party a duetá, v ktorých je mimoriadne dôsledný a ktoré zarezonujú vďaka profesionálnej a príťažlivej interpretácii protagonistov. Silnou stránkou predstavenia je súbor Baletu SND, ktorý poskytne kvalitnú tanečnú/interpretačnú „podívanú“.

Choreograf a režisér v jednej osobe Daniel de Andrade zobrazuje príbeh Chaplina v celej jeho vývojovej genéze od detstva až po starobu, od chudoby po bohatstvo, cez rôzne pády v súkromnom i profesijnom živote, ukazuje jeho extrovertnú prezentáciu talentu, ale aj jeho intímnu a individuálnu samotu. Ako tvrdí Patricia Doyle „bol bohatý, slávny, dobre vyzerajúca filmová hviezda, producent a režisér v Hollywoode… prežil dve katastrofálne manželstvá a získal povesť ľahtikára… podozrievali ho zo sympatizovania s komunizmom… vykázali ho z Ameriky… a trvalo mu polovicu života, kým našiel ozajstnú lásku…“.

Balet Daniel de Andrade, C. Davis, M. Bailey: Tulák Chaplin, Balet SND, 2019,
Jozef Dolinský st. (Charlie Chaplin),
foto: Peter Brenkus/SND

Režisér rozčlenil predstavenie do dvadsiatich obrazov, scénu definuje z archívnych materiálov ako repliku, prenáša film na javisko a chce ho prezentovať viac, než tanec, koncentruje sa na oslavu filmu. Dej rámcuje v prológu a epilógu Chaplinom seniorom (stvárňuje ho 83-ročný Jozef Dolinský st.), ktorý si prichádza na sklonku kariéry a života prevziať Oscara. Na začiatku sa ocitá pri návrate do Ameriky na oneskorenom odovzdávaní cien v akomsi dodatočnom lesku, v závere sa vracia do Kennington Parku v Londýne, kde ako dieťa s bratom a mamou prespával v chudobe na lavičke a odkiaľ si do života odniesol najväčšiu inšpiráciu pre svoju tvorbu imitujúc starca menom Rummy Binks.

V jeho filmoch sa odohrajú mnohé scény a impulzy, ktoré pozbieral práve v detstve na tomto mieste (tulák, policajti…), alebo zo života doma (opitý otec, chudoba, kôrky chleba…). Do série dvadsiatich obrazov vsúva režisér ešte akési flashové obrazy (milostný pomer, svadby, narodenie detí, úmrtie dieťaťa…), aby v rýchlom tempe a vo vizuálnej skratke zachytil všetky informácie o živote Chaplina. Nápad nie je nový, ale veľmi slušne funguje a patrí k tým atraktívnym momentom predstavenia. Do záverečného obrazu zmnožuje a kumuluje postavy Tuláka, na ktoré sa stárnuci Chaplin pozerá ako na mnohé neskoršie prevedenia jeho vlastných imitácií. Najsilnejším sa snaží byť (a pre mnohých zrejme na prvé pozretie aj bude) monológ Chaplina z filmu Diktátor, ktorý je nosnou a aktuálnou správou do dnešných dní (mne už vytvára duplicitu s predstavením v Štátneho divadla Košice, rovnako ako scéna Hitlera s balónom-zemeguľou). Filmová sekvencia z Diktátora je pre diváka však natoľko adresná, že mám trochu obavy z prekrytia toho, čo sa deje pod ňou na javisku. Tam sa totiž odohráva (z hľadiska zborových scén v tomto diele) asi tá najzaujímavejšia choreografia.

Balet Daniel de Andrade, C. Davis, M. Bailey: Tulák Chaplin, Balet SND, 2019,
Konstantin Korotkov (Charlie Chaplin),
foto: Peter Brenkus/SND

Úloha stvárniť Charlieho Chaplina je pre tanečníka dvojsečná. Na jednej strane je Chaplin tak typická a toľkými protagonistami imitovaná postavička, že sa jej charakteristických pohybov a mimiky (a aj štúdiom množstva filmových materiálov) dá kvalitne zachytiť (ale aj prípadne prepísknuť), na strane druhej je niekoľkým generáciám výrazne na očiach a je ešte aj v konkurencii iných kolegov s čím porovnávať. Protagonista (Konstantin Korotkov) sa musel vysporiadať nielen s tou typickou polohou Tuláka, ale aj s civilným stvárnením Chaplina, ako človeka, osoby v súkromnom živote a bežnom profesijnom fungovaní, pričom vpašoval do postavy aj kúsok seba. Korotkovovi sa podarilo obsiahnuť postavu vo všetkých spomenutých rovinách až s prekvapivou prirodzenosťou. Nekarikuje postavu Tuláka, jeho typickú chôdzu, pohyby, ale aj mimiku kreuje vo veľmi citlivej polohe, so senzibilitou a zmyslom pre mieru, pokoru a gráciu. V jeho postave nieje Chaplina ani veľa, ani málo, tanečne ho rozpohyboval do spontánnej pružnosti a mimicky adekvátne a sympaticky. Mimoriadne zarezonoval tzv. „žemličkový tanec“, ktorý nie je ani tak o pohybe ako o technike a synchronizácii s filmovou predlohou (divadelný Chaplin predvádza spoločnosti na stole „tanec žemličiek“, ktorý sa paralelne v jeho originálnom filmovom „znení“ odohráva na plátne nad jeho hlavou). Korotkov Chaplina správne uchopil, ba viac, posunul ho v jeho civilnej polohe bližšie k divákovi.

Pozornosť a pochvalu si zaslúži rozhodne aj Charlie-ako 12-ročný (Michal Gulán, poslucháč konzervatória), ktorý sa na javisku správa prirodzene, roztopašne a suverénne. Charlie chlapec (Juraj Žilinčár) so svojou príznačnou tanečnou profesionalitou a hereckým nadšením nás opäť nenechal na pochybách. Postavy ako Rummy Binks, Sydney 15-ročný, Lioyd Bacon, starý tulák stvárnil (Adrian Szelle) so všetkou svojou tanečnou gráciou a výrazným talentom, ktorý až presahoval postavy, je v nich viac Szelleho, než vlastných charakterov. Postavou aj herectvom trčí spomedzi sólistov aj Charlieho otec, Male Guardian, Erick Campbell, Charles de Gaulle resp. (Andrej Szabo), ktorý sa tanečne, ale predovšetkým výrazom do postáv dôsledne vkladá.

Balet Daniel de Andrade, C. Davis, M. Bailey: Tulák Chaplin, Balet SND, 2019,
Yuki Kaminaka, Maria Rudenko (Mabel Nomard), Konstantin Korotkov (Charlie Chaplin),
foto: Peter Brenkus/SND

Reprezentatívne výkony podali aj mladé dámy Oona Chaplin, primabalerína z filmu Svetlá lámp, Hetty (Olga Chelpanova), Edna Pruviance/ Balerína (Tatum Shoptaugh), Mildred Harris/ Balerína (Luana Brunetti), Lita Grey/ Balerína (Erina Akatsuka), Paulette Goddard/ Balerína (Sarah Millner), Mabel Nomard/ Balerína (Maria Rudenko), rozhodne za povšimnutie aj napriek menším plochám stoja Virginia Rape, Bohatá matka (Viola Mariner) a Maude Delmond, korčuliari (Klaudia Görözdös), z pánskej zložky tanečne zaujal v postavách Danseur Noble, Henry Bergman, Churchill (Artemyj Pyzhov) a vskutku prirodzene a nenápadne Show Host, Theatre Manager, Fred Karno, Mack Sennet, Mussolini (Yuki Kaminaka). Mimoriadne herecky vtipne a s nasadením stvárnila svoju postavu Lita´s Mother (Reona Sato), ktorá odkryla ďalšiu dimenziu svojej výrazovej interpretácie.

Najskvelejší tanečný ale aj herecký výkon treba priznať talentovanej, cieľavedomej a húževnatej Silvii Nájdenej (Hannah, Balerína, Sudkyňa), ktorá predovšetkým v postave Charlieho matky (ale aj Sudkyne) nie len excelentne tanečne rozvrstvila postavu do krásnych pohybových súvislostí, ale aj výrazom dôsledne (občas extrovertne) vykreovala charaktery svojich postáv. Jednoznačne je popri Korotkovovi najsilnejším elementom predstavenia (občas ho aj presahuje).

Balet Daniel de Andrade, C. Davis, M. Bailey: Tulák Chaplin, Balet SND, 2019,
Mergim Veselaj (Lanlord), Silvia Najdená (Hannah),
foto: Peter Brenkus/SND

To, že je baletný súbor SND v takej kondícii a kvalitatívnej úrovni nás môže napĺňať hrdosťou a je zároveň aj logickým tvrdením, že je zárukou úspešnosti aj tých predstavení, ktoré choreograficky nestoja na jednoznačných kreatívnych pilieroch. Pre komplexnosť hodnotenia je potrebné v závere zadefinovať, že v predstavení spoluúčinkujú aj žiaci tanečného konzervatória Evy Jaczovej a v jednom z obrazov vystúpi speváčka Nikola Ujházyová (ako hosť), ktorá dodá na chvíľu obrazu autentickú plnokrvnosť nálady.

V súvislosti s výročím Charliho Chaplina sa dejú, ako bolo spomenuté na tlačovke, vo svete aj rôzne iné aktivity, prednášky, konferencie, výstavy. Dramaturgička baletu Eva Gajdošová preto v tomto smere iniciovala na poslednú chvíľu aj komornú tematickú expozíciu výtvarníka Jara Jeleneka, ktorý doplnil vlastnú sériu obrazov o motívy CH.CH. pod názvom Čaplinovky situovanú vo foyeri pred vchodom do sály opery a baletu. Na vernisáži sa v spomienkach vrátil do niekdajšieho bratislavského kina Čas, v ktorom sa v prestávkach medzi filmami púšťali grotesky.

Balet Daniel de Andrade, C. Davis, M. Bailey: Tulák Chaplin, Balet SND, 2019,
foto: Peter Brenkus/SND

Hoci som v úvode nemala v pláne priveľmi komparovať Chaplina v ŠD Košice a SND, predsa len mi nedá spomenúť isté motívy. Príbehovým podobnostiam a sklonu zobraziť divadlo ako film, alebo film v divadle sa zrejme celkom v tomto prípade vyhnúť nedá a tak si oba projekty „ťahajú“ z histórie a z archívov tie najpôsobivejšie a najrazantnejšie momenty. Napriek tomu treba konštatovať zásadný rozdiel týchto dvoch projektov: zatiaľ čo Chaplin v SND plynie v akejsi poetickej nekonfliktnej príjemnosti, kde leitmotívom je takmer nostalgicky prerozprávať príbeh a osud legendy, Chaplin v ŠDKE nesie so sebou razantný odkaz jednak v choreografickej kreativite a jednoznačne v emočnom náboji. Bratislavský Chaplin necháva svojho diváka snívať, ten košický ho skôr prebúdza. Obe polohy majú svoje špecifiká, vlastný charakter a zámer. Otázne skôr je, či bola nutná akási chaplinovská „duplicita“ na dvoch slovenských scénach, ktorá si vyžiadala enormné úsilie inscenačných tímov, hoci pravdepodobne obe prevedenia si nájdu svojho diváka.

Akokoľvek, projekty sú realizované vo veľkom štýle, s jasným zámerom pocty legende k jubileu narodenia, so silou úcty a pokory i s kvalitnými súbormi na oboch stranách republiky. Akurát každý (čo je vzhľadom na tvorivé tímy prirodzené) inak dopadol. Ktoré stvárnenie bude pre diváka príťažlivejšie ponechám na ňom. Rozhodne však je Charlie Chaplin na východe našej krajiny dramaticky divadelnejší a na jej západe poeticko filmovejší. Akoby sme sa „hollywoodsky“ hýbali kdesi medzi pravdou a snom.

Autor: Barbara Brathová

písané zo svetovej premiéry 15. 3. 2019

Balet Daniel de Andrade, Carl Davis, Mark Bailey: Tulák Chaplin
Balet SND
Premiéra 15. marca 2019

inscenačný tím

Libreto, choreografia, réžia: Daniel de Andrade
Hudba, hudobné naštudovanie: Carl Davis
Scéna a kostýmy: Mark Bailey
Dirigenti: Carl Davis: Dušan Štefánek
Dramatické vedenie: Patricia Doyle
Videodizajn: Tim Reid

osoby a obsadenie

Charles Chaplin: Konstantin Korotkov, Viacheslav Kruť, Glen Lambrecht
Charlie (12-ročný): Michal Gulán (poslucháč konzervatória)
Sydney, brat Charlieho (15-ročný): Jozef Solymosy (poslucháč konzervatória)
Charlie chlapec, T. Kelly, Fotograf: Juraj Žilinčár, Jean-Michel Reuter, Seiru Nagahori
Charles Chaplin (83-ročný): Jozef Dolinský (ako hosť), Adrian Ducin, Andrej Cagáň
Oona Chaplin, primabalerína z filmu Svetlá lámp, Hetty: Olga Chelpanova, Erina Akatsuka, Tatum Shoptaugh, Romina Kolodziej
Hannah, Balerína, Sudkyňa: Silvia Najdená, Viola Mariner, Klaudia Görözdös
Edna Pruviance/ Balerína Tatum: Shoptaugh, Maho Miyagawa, Olga Chelpanova
Mildred Harris/ Balerína: Luana Brunetti, Ilinca Ducin, Sumire Shojima
Lita Grey/ Balerína Erina: Akatsuka Luana, Brunetti, Sakura Shojima
Paulette Goddard/ Balerína: Sarah Millner, Katarína Kaanová, Katarína Košíková
Mabel Nomard/ Balerína: Maria Rudenko, Tatum Shoptaugh, Reona Sato
Danseur Noble, Henry Bergman, Churchill: Artemyj Pyzhov, Konstantin Korotkov, Yuki Kaminaka
Show Host, Theatre Manager, Fred Karno, Mack Sennet, Mussolini: Damián Šimko, Yuki Kaminaka, Aliaksei Kavaleuski
Charlieho otec, Male Guardian, Erick Campbell, Charles de Gaulle: Andrej Szabo, Martin Kreml, Mergim Veselaj
Rummy Binks, Sydney (15-ročný), Lioyd Bacon, starý tulák: Adrian Szelle, Seiru Nagahori, Kristian Achberger
Landlord, Strong Man, Fatty Arbuckle, Stalin: Mergim Veselaj, Raphael Schuster, Marián Kuchar
Baloon Seller, Charlotte Mineau, Lita´s Mother: Reona Sato, Katarína Košíková, Sarah Millner
Boyfriends, Violinists, Fan Lawyer: Yuki Kaminaka, Artemyj Pyzhov, Konstantin Korotkov, Kristian Achberger Evgenii Korsakov, Viacheslav Kruť, Seiru Nagahori, Damián Šimko, Jean-Michel Reuter
Girlfriends/ Lawyer: Katarína Kaanová, Sumire Shojima, Ilinca Ducin
Virginia Rape, Bohatá matka: Viola Mariner, Ana Carolina Pitta de Carvalho (ako hosť)
Cyclist, Albert Austin, Hirohito: Raphael Schuster, Martin Radošinský, Irmantas Ramanauskas (ako hosť)
Maude Delmond, korčuliari: Klaudia Görözdös, Helene Ziener, Margaux Bortoluzzi
Stall Lady, Leota Bryan: Viktória Šimončíková Viktória Gyepes – Árvová Zsóka Tallósiová

Účinkujú sólisti a zbor Baletu SND

Spoluúčinkujú orchester Opery SND žiaci tanečného konzervatória Evy Jaczovej
Spev: Miriam Maťašová, Eva Dovcová (ako hosť), Nikola Ujházyová (ako hosť)

www.snd.sk

video

Operné gala v Kežmarku 2019
Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Barbara Brathová

baletná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár