Turecká Štátna opera a balet obeťou prezidentských dekrétov

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Ankara – Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan zložil v pondelok 9. júla 2018 prezidentskú prísahu. Sedem prezidentských dekrétov, ktoré Erdogan podpísal 15. júla, odštartovalo v krajine polmesiaca sériu administratívnych reforiem. Reštrukturalizácii sa nevyhla ani turecká Štátna opera a balet, ktorú od januára 2018 vedie tenor Murat Karahan. Turecké úrady uvalili na celú kauzu embargo a zamestnanci divadiel sa nesmú vyjadrovať pre médiá.

Západné médiá dvíhajú varovný prst a nemecký portál Deutsche Welle neváhal nazvať Erdogana „sultánom nového Turecka“. Či je inaugurácia staronového prezidenta ďalším krokom k absolutistickej diktatúre a k ideovej rekonštrukcii kalifátu, nie je podľa tureckého politológa Ersina Kalaysoglua jasné. Zavedeniu prezidentského systému však Turci dali placet už v referende konanom v apríli 2017.

Recep Tayyip Erdogan,
zdroj: internet

Rozsah prezidentských právomocí nemá v histórii moderného Turecka precedens. Nové dekréty radikálne menia fungovanie administratívnych, politických a vojenských inštitúcií v štáte. Dôsledkom transformácie sú čistky v armáde a v ekonomickej sfére a zánik premiérskeho kresla. Dopad prezidentských vyhlášok pocítilo aj školstvo, svojho žezla sa ujalo šesť nových univerzitných rektorov.

Štátne divadlá sú zrušené

Prezidentská kancelária si zobrala na paškál aj oblasť kultúry. Vládne orgány na čele s Erdoganom zrušili Turecké štátne divadlá, ktoré zastrešovali viac než 59 scén v 21 tureckých mestách. Druhou obeťou reštrukturalizácie kultúrnych inštitúcií je turecká Štátna opera a balet. Tá je od roku 1948 prvou národnou scénou Ankary a sídli v budove bývalého výstaviska prebudovaného na operný dom. Dejiny operného umenia v Turecku siahajú do obdobia Osmanskej ríše, kedy sa na dvore Selima III hrali kľúčové tituly talianskeho belcanta. Rok 1848 priniesol preklad Donizettiho Belisaria do turečtiny a položenie základného kameňa divadla Nauma Efendiho. Modernú tvár scéne na križovatke Európy a Ázie mal dať synovec bývalého ministra Ismeta Sezgina Murat Karahan. Známy operný tenor nahradil v januári 2018 dovtedy úradujúceho Najata Birecika.

Jednou z konzekvencií vyplývajúcich z dvojice prezidentských vyhlášok je konfiškácia majetku oboch inštitúcií a zrušenie privátnych dotácií. Vyhlášky z 9. a 15. júla 2018 derogovali zákon z roku 1949. Aktíva oboch scén budú prevedené na ministerstvo kultúry, ktoré je bábkou v rukách prezidentskej kancelárie. Erdogan vidí v produkcii divadiel zdroj infekcie sekularizmu a zamestnancom oboch kultúrnych stánkov nulifikoval platnosť zmlúv. Dovtedy sa bašta hudobnodramatického umenia v Turecku tešila relatívnej autonómii a uvádzala zahraničné produkcie pod gesciou vlády. Opera bude fungovať ďalej, ale jej manažment sa ocitne v rukách agentúry spravovanej priamo prezidentským aparátom. Erdoganove dekréty v praxi prinesú možnosť neobmedzeného politického dohľadu nad všetkými inscenáciami. Podľa portálu Middle East Eye sa ansámbel obáva straty umeleckej slobody a v násilnej portácii pod krídla prezidenta vidí zánik vlastnej suverenity.

Štátna opera a balet v Ankare, foyer divadla
zdroj: internet

Tlačové oddelenie Štátnych divadiel poprelo hlasy konšpirátorov, podľa ktorých turecká vláda neobnoví činnosť štátnych divadiel a opery v plnom rozsahu. Turecké úrady uvalili na celú kauzu embargo a zamestnanci divadiel sa nesmú vyjadrovať pre médiá. Oba majáky dramatického umenia v krajine polmesiaca sú momentálne pre verejnosť zatvorené.

V roku 2016 mimovládna organizácia Freemuse označila Recepa Tayyipa Erdogana za druhého najväčšieho cenzora umenia a šíriteľa violácie v kultúrnom sektore. Inštitút Freemuse so sídlom v Kodani sa zaoberá dokumentáciou porušovania slobody prejavu v umení a bojuje proti politicky motivovanej perzekúcii umelcov.

Nebezpečné slová versus bezpečnosť štátu

Reorganizácia činnosti divadiel je súčasťou Erdoganovho projektu inkrementácie kontroly nad kultúrnou sférou. Politika štátnej regulácie kultúrneho a duchovného života sa v Turecku prejavuje vo viacerých smeroch. Nasledovník supremácie sultánov má na konte viaceré pokusy o očistenie tureckého jazyka od slov cudzojazyčného pôvodu. V máji 2017 obletela svetové médiá správa, že Erdogan nariadil eliminovať z tureckej slovnej zásoby termín aréna evokujúci starorímske gladiátorské zápasy a substituovať ho výrazom domáceho pôvodu. Odporúčané slovo štadión však zdieľa so slovom aréna rovnaký rodný list. Oba tvary sú z etymologického hľadiska výpožičky z klasických jazykov: aréna je latinizmus a termín štadión prenikol do latinčiny a ďalších európskych jazykov z gréckeho tvaru στάδιον. Nastala absurdná situácia, kedy bolo jedno neturecké slovo nahradené iným slovom cudzieho pôvodu.

Hlava Tureckého jazykového inštitútu Mustafa Kacalin kráčajúci v šľapajach jazykového purizmu nazval príliv anglickej terminológie „vrcholom jazykovej korupcie.“ V súlade s definíciou jazyka ako nehmotného znaku národnej identity vetovali masívne používanie anglicizmov v roku 2013 lingvistickí puristi v Rusku a v Južnej Kórei.

Nebezpečné slová vystrieda boj o bezpečnosť štátu. 18. júla 2018 o polnoci sa skončil výnimočný stav, ktorý v Turecku vyhlásili po neúspešnom pokuse o politický prevrat v roku 2016. Pohotovostný režim vláda obnovovala každé tri mesiace. Za vojenským pučom spred dvoch rokov stojí podľa Erdoganovho kabinetu islamský duchovný žijúci v Amerike Fethullah Güllen. Ten poprel akúkoľvek spojitosť s inscenáciou puču, stále však zostáva ideovým vodcom antierdoganovskej strany a sabotuje jeho prezidentúru.

Turecká vláda pripravuje protiteroristický zákon, ktorý sprísni podmienky organizácie demonštrácií a umožní guvernérom zakázať osobám designovaným ako persona non grata vstup do konkrétnych teritórií. Zatiaľ nie je známe, či sa tieto opatrenia dotknú aj organizácie festivalov a koncertov.

Pripravila: Lucia Laudoniu

zdroj: agentúrne správy, internet

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Lucia Laudoniu

slovenská historička, muzikologička, publicistka a výtvarníčka rumunsko-talianskeho pôvodu

Zanechajte komentár