Ukážková prezentácia ruskej hudby na festivale BHS 2019

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Pred takmer štyrmi desiatkami rokov začínal svoju medzinárodnú kariéru v Bratislave jeden z prominentných dirigentov súčasnosti Valery Gergiev. R 1980 tu zvíťazil na prehliadke mladých umelcov v rámci BHS, ktorá mala názov Interpódium. Možno i preto – s odstupom času – sa dnes svetoznámy koncertný i operný dirigent, odchovanec tradičnej petrohradskej dirigentskej školy rád vracia na náš festival, kde vždy stretne srdečné publikum a vrúcne ohlasy na svoje koncerty.

Je však nepochybne aj zásluhou hlavného usporiadateľa Bratislavských hudobných slávností – Slovenskej filharmónie a manažmentu festivalu na čele s PhDr. Izabelou Pažítkovou, že si vybudovali k dirigentovi V. Gergievovi blízky ľudský vzťah, takže je ochotný prísť do Bratislavy v pomerne krátkych časových úsekoch. Veď táto vskutku veľká dirigentská osobnosť je dnes jedným z najžiadanejších umelcov hudobného sveta.

Spomeňme aspoň Bavorskú štátnu operu v Mníchove, Covent Garden v Londýne, alebo Metropolitnú operu v New Yorku, kde pravidelne diriguje už od r. 1994; z orchestrov Rotterdamskú filharmóniu, kde bol v období 1995 – 2008 hlavným dirigentom, alebo Londýnsky symfonický orchester, kde bol v r. 2007 – 2015 tiež hlavným dirigentom; od jesene 2015 stojí zase na čele Mníchovskej filharmónie, ktorá hosťovala na BHS 5. 10. (o jej koncerte sme písali TU…). Srdcovou záležitosťou Valery Gergieva je však napriek záväzkom vo svete predsa len Mariinský teatr – Mariinské divadlo, kde r. 1978 umelecky začal svoju veľkú kariéru a ktoré sa stalo pod jeho vedením operným a koncertným komplexom. Tu pôsobí od r. 1988 nielen ako šéfdirigent, ale aj ako umelecký a generálny riaditeľ. Spod jeho „minitaktovky“ a dynamiku určujúcej chvejivej ľavej ruky vyletela do operného sveta aj slávna Anna Netrebko (a mnohí ďalší ruskí speváci a koncertní umelci).

Bratislavské hudobné slávnosti, 2019, Valery Gergiev, Orchester Mariinského divadla, foto: Ján Lukáš

Pred dvomi rokmi 14. októbra 2017 sme zažili Symfonický orchester Mariinského divadla pod vedením Valery Gergieva na pódiu Reduty s francúzsko-ruským programom (o koncerte sme písali TU…). Na 55. ročník festivalu (9. 10. 2019) prišiel Valery Gergiev do Bratislavy s Orchestrom Mariinského divadla Petrohrad s dramaturgicky vyhraneným ruským repertoárom.

Z minulého repertoáru nám Gergiev pripomenul v prídavku Stravinského Vtáka ohniváka a namiesto Šostakoviča a jeho Symfónie č. 15 A dur spred dvoch rokov zaradil do programu dvoch ďalších velikánov ruskej hudby: Rodiona Ščedrina (1932) a Sergeja Prokofieva (1891 – 1953).

Pri Ščedrinovi, nestorovi súčasnej ruskej hudby, sa nevdojak vynorí spomienka na jeho manželku – slávnu primabalerínu Maju Pliseckú (+ 2015), pre ktorú skladateľ napísal balety Carmen (na témy Bizetovej rovnomennej opery) a Anna Karenina (podľa románu Leva N. Tolstého). Oba balety uviedlo v osemdesiatych rokoch m. st. aj Slovenské národné divadlo.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2019, Valery Gergiev, Orchester Mariinského divadla, foto: Ján Lukáš

Ščedrin bol svedkom rôznych vývojových etáp ruskej spoločnosti – jednu z nich, v takmer humornom štýle, nám predviedol aj Orchester Mariinského divadla z Petrohradu pod rukami Valery Gergieva. Bola ukrytá v jeho Koncerte pre orchester č. 1Nezbedné častušky. Je to „iba“ 9 minútové, vtipné kompozičné dielo, v ktorom počuť ohlasy na básničky, pôvodne recitované na „slávnosť maturitnej stužky“. V 50-tych rokoch boli v Rusku na ten spôsob tvorené obľúbené „častušky“ – jednoduché piesne s rovnako jednoduchými rýmami. Zrejme na jeden i druhý spôsob zvukovej hravosti i mladosti myslel Ščedrin, ktorý napísal štylizované orchestrálne „častušky“.

Je to koncert rôznych nástrojov, ktoré sa pretekajú v tom, ktorý z nich predvedie väčšiu zvukovú „hlúposť“, aby tromfol toho druhého. Napokon sa všetky zvuky miešajú vo farebnej zvukovej škále, vyvolávajúcej na tvári úsmev z radosti šantiacich muzikantov. Keby sa ma niekto spýtal na žart v hudbe, povedala by som: Ščedrinove „Nezbedné častušky“. Je v nich kus úsmevu nad naším bláznivo – smutným životom. Valery Gergiev predviedol Ščedrinove „Nezbedné častušky“ hudobne s úsmevom smutného klauna.

Svoju ďalšiu tvár predviedol Orchester Mariinského divadla z Petrohradu v Suite z Prokofievovho slávneho baletu Popoluška. Po ouvertúre k baletu zaznelo poetické Pas de Chale a ďalších 11. obrazovo pomenovaných častí zo slávneho rozprávkového baletu Sergeja Prokofieva (z r.1944). V ňom dlhé roky kraľovala slávna ruská primabaleria Galina Uľanova a potom celý rad klasických baletiek.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2019, Valery Gergiev, Orchester Mariinského divadla, foto: Ján Lukáš

Hra orchestra v tomto nádhernom diele znela ako pohladenie melódiou, tanečnými obrazmi, s jemne precíteným rytmom. Tu sa petrohradský orchester ukázal ako divadelný kúzelník, ktorý poslucháča vtiahol do sveta baletných ilúzií, ktoré však rovnako treba vniesť do života človeka. Variácie Víly jari a Víly zimy, ale aj svižná Mazúrka, Veľký valčík či Adagio v ľúbostnom Duete Princa s Popoluškou boli nádhernými hudobnými obrazmi. Súzvuk a detailné vypracovanie scén z Prokofievovho baletu bolo ukážkou majstrovskej úrovne Gergievovho orchestra, ktorý pozorne sledoval graficky presný pokyn dirigentovej pravej ruky s jeho „minipaličkou“ či citové chvenie, ktoré dirigent naznačuje ľavou rukou.

Z tvorby Sergeja Prokofieva napokon zaznela Symfónia č. 6 es mol op. 111. Jej tri časti (Allegro moderato – Largo – Vivace) sú silnou výpoveďou nielen o obetiach 2. svetovej vojny, ale aj o životnej tragédii skladateľa v jeho posledných rokoch, kedy dielo dokomponoval v ťažkej zdravotnej indispozícii. Expresivita hudby tejto symfónie z r. 1947 sa rovná sile Šostakovičových symfónií. Zvlášť pôsobivé je lamentózo v Largu 6. symfónie es mol – a so životom sa boriace, bolesti a smrti vzdorujúce Vivace.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2019, Valery Gergiev, Orchester Mariinského divadla, foto: Ján Lukáš

Symfónia – slovami Prokofievovho životopisca Israela Nestieva – ukazuje okrem zápasov ľudského života a utrpenia aj „Prokofievovu túžbu, pokračovať v tradícii vznešeného intelektualizmu a hlbokej tragédie, ktorá charakterizovala Beethovenove neskoršie diela“. Predvedenie Prokofievovej Symfónie č. 6 es mol, op. 111 Valery Gergievom a orchestrom Mariinského divadla Petrohrad bolo hudobnou a emocionálnou silou, ktorá prekračuje slová. Hovoriť v tomto kontexte o skladateľom použitých disonanciách, pritom hudobnej jednote orchestra, o zvláštnom, jedinečnom využití dychov a skupiny rôznorodých bicích nástrojov v záverečnej časti symfónie, je iba dodatkom k sile kompozičného a interpretačného účinku diela, ktoré hovorí o vzopätí indivídua voči smrti.

Autor: Terézia Ursínyová

písané z koncertu 9. 10. 2019

Orchester Mariinského divadla
Bratislavské hudobné slávnosti 2019
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie, 9. októbra 2019

Orchester Mariinského divadla 
Valery Gergiev – dirigent

Rodion Ščedrin – Koncert pre orchester č. 1 Nezbedné častušky
Sergej Prokofiev
– Popoluška, výber zo suít
– Symfónia č. 6, op. 111

www.bhsfestival.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku