Umelci vedcom

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Pravidelný štvrtkový koncert Štátnej filharmónie Košice sa 16. januára 2020 uskutočnil pod egidou Slovenskej akadémie vied. Vzácnych hostí privítali riaditeľka filharmónie Lucia Potokárová a prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc. predseda Slovenskej akadémie vied, ktorí zdôraznili 18 rokov trvajúcu spoluprácu oboch inštitúcií pre ich blaho a tvorivú zanietenosť. Program koncertu mal všetky parametre profesionálne náročného reprezentatívneho podujatia a bol súčasne programom abonentného cyklu pre náročného poslucháča.

Na „svoje“ si prišli aj znalci hudobných dejín, zvláštností a rarít. Dramaturgia upozornila na 155. výročie narodenia fínskeho skladateľa Jeana Sibelia (5. 12. 1865 – 20. 9. 1957), ktorého tvorba v tejto sezóne zaznie viackrát a je zaujímavá pre milovníkov severskej hudobnej moderny 20. storočia.

Úvodnou skladbou večera bola Sibeliova Suita op. 27 Kráľ Kristián. Stály hosťujúci dirigent Leoš Svárovský sa stotožnil s uvedením tejto 5-časťovej skladby aktívnym nadhľadom a súčasne hlbokým precítením jednotlivých častí a ich „deja“. Pod jeho elegantným a sústredeným gestom sa hudobníkom darilo vytvárať pokojnú nostalgickú náladu pri vstupe a láskavom melodickom pokračovaní. Efektnou alebo hravou technikou jednotlivých partov vyznievali prírodné scenérie, ale aj kontrastné až hymnicky vyznievajúce „kráľovské“ tóny s tragicky vrcholiacou dramatickou časťou.

Leoš Svárovský, Štátna filharmónia Košice, 2020, foto: Jaroslav Ľaš

Sólistom večera bol Košičan, mimoriadny talent absolvent košického konzervatória, violončelista Ján Bogdan. Jeho veľký výkon prijali poslucháči preplnenej sály s veľkým nadšením a obdivom.

Treba zdôrazniť, že hra na violončele na košickom konzervatóriu má bohaté tradície, zakladajúcou osobnosťou a prvým pedagógom sláčikového oddelenia, na ktorého spomínajú generácie hudobníkov bol Augustín Procházka (1907 – 1992), učil tu celkove od r. 1951 do r. 1977. „Taktovku“ po ňom prevzal jeho žiak MgA. Milan Červenák, ArtD., absolvent AMU v Prahe a Konzervatória v Sankt Peterburgu.

K Procházkovym najvýznamnejším žiakom patril aj Václav Adamíra, absolvent AMU v Prahe, pôsobiaci v Japonsku, ktorý sa 28. januára t.r. dožíva 75 rokov! Tieto a podobné myšlienky v nás vyvolalo účinkovanie Červenákovho žiaka, Jána Bogdana, ktorý aj vďaka svojmu mladíckemu vyžarovaniu nám pripomenul roky štúdií na tejto výnimočnej škole.

Ján Bogdan, Štátna filharmónia Košice, 2020, foto: Jaroslav Ľaš

Bogdan sa violončelu venuje od svojich piatich rokov a dnes je z neho nielen virtuóz prirodzenej nástrojovej techniky, ale je aj majstrom skvelého nástroja, hudobníkom s precítením každého tónu svojho sólového partu a rozhľadeným mladým umelcom. Študoval následne na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni, zúčastnil sa viacerých majstrovských kurzov. Je laureátom mnohých medzinárodných súťaží s niekoľkonásobným titulom zo súťaže „Talents for Europe“, kde je už členom medzinárodnej poroty.

Vystupoval s mnohými renomovanými orchestrami a umelcami, v súčasnosti študuje v Izraeli na Tel Aviv University v triede prof. Hillel Zori na Buchmann-Mehta School of Music. A tomu zodpovedal aj jeho umelecký výkon v barokovej skladbe Luigi Boccheriniho Koncerta pre violončelo č. 9 B dur, G. 482. Dielo patrí k najznámejším skladbám violončelovej literatúry, zaznelo v proklamovanej verzii nemeckého violončelistu Friedricha Grützmachera, čo vnieslo napr. kadencie v rozsiahlej až dvojnásobnej polohe.

Úvodná časť skladby zaznela obdivuhodne s virtuóznou prstovou technikou sólistu, popri tom s plne nasadeným tónom a farbami mnohorakej dynamiky. Najviac upútal pomalým Adagiom, v ktorom nuansy hudobného prúdu vnášali tóny melodickej hry, ba až hudobného príbehu precítene a s veľkým dynamickým záberom. Záverečné úseky a kadencia vyvolali vlnu úspešného záveru.

Ján Bogdan, Leoš Svárovský, Štátna filharmónia Košice, 2020, foto: Jaroslav Ľaš

Sólista sa publiku odvďačil dvomi prídavkami excelentnej techniky, a výraz z nich, najmä talianske Lamentácie Giovanniho Solimmu, pôsobil jeho sprievodným hlasom ako vzdialená túžba, bôľ a smútok po arménskej masakre. Zatiaľ záverečný „prídavok“ violončelistky Mark Summer Julie ohúril až akrobatickým spôsobom hry, rozžiareným šťastím z hry na tomto krásnom nástroji.

Dirigent Leoš Svárovský doprial orchestru v záverečnom symfonickom diele pocit rovnováhy, premyslenej intenzity každej skupiny nástrojov, vzájomnej súhry aj kontrastov. Vyžadovala si to málo známa skladba P. I. Čajkovského Symfónia č. 2 c mol, op. 17 „Malá Ruská“. Vznikla počas pobytu skladateľa na Ukrajine r. 1872, neskôr ju prepracoval (1879/80).

Leoš Svárovský, Štátna filharmónia Košice, 2020, foto: Jaroslav Ľaš

Dramaturgovi večera zaiste vnukla nápad spojiť uvedenie tohto diela s aktívnym vystúpením violončelistu prevaha pasáží celej skupiny violončiel. Čajkovskij tu dokázal spojiť intonácie ľudových piesní s vrúcnosťou a plynulým tokom prekrásnych melódií. Ani rytmické témy nezaostali, najmä úsečné Scherzo a dramatické finále priblížili charakteristické znaky majstra symfonických skladieb. Dirigentovi Svárovskému sa darilo orchester udržať v sústredenom zvuku, prejsť aj cez drobné zaváhania, jeho elegantné a sústredené majstrovstvo bolo ako vždy doteraz prijaté s nadšeným obdivom.

Autor: Lýdia Urbančíková

písané z koncertu 16. 1. 2020

Sibelius, Boccherini, Čajkovskij
Dom umenia, 16. januára 2020

Štátna filharmónia Košice
Leoš Svárovský, dirigent
Ján Bogdan, violončelo

Program:
Jean Sibelius: Kráľ Kristian II, suita
Luigi Boccherini: Koncert pre violončelo č. 9 B dur, G. 482
Piotr Iľjič Čajkovskij: Symfónia č. 2 c mol, op. 17 „Malá Ruská“

www.sfk.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Lýdia Urbančíková

muzikologička, dramaturgička, hudobná kritička, hudobná historička a publicistika

Zanechajte komentár