Umelci zboru Opery SND netradične s klavírom a mimo domova

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Dva motívy prepojil nedeľný podvečer (24. marca 2019) pod strechou Slovenského rozhlasu. Druhý zbormajster Opery Slovenského národného divadla Ladislav Kaprinay obhajoval dizertačnú doktorandskú prácu a zároveň občianske združenie Opera Slovakia vlastnou producentskou aktivitou zastrešilo svoj prvý netradičný koncert z projektu Operné zbory.

Záštitu nad ním prevzal, úprimný príhovor v bulletine napísal a osobne sa ho zúčastnil Peter Dvorský. Muzikologička a historička Lucia Laudoniu vo svojom zaujímavom článku zasa poukázala na etymológiu slova zbor a na jeho zástoje v opernej literatúre z historického i praktického hľadiska. Ostatné už bolo v rukách zbormajstra Ladislava Kaprinaya, klaviristky Petry Mazúchovej a bezmála päťdesiatčlenného zboru, zloženého z umelcov zboru Opery SND. Túto základnú zostavu dopĺňali v číslach so sólami sopranistka Katarína Flórová, mezzosopranistka Michaela Šebestová, barytonista Roman Krško a v menších partoch zboroví sólisti Jiří Zouhar, Martin EšekDmytro Dubrovskyy. O dva predely sa postaralo Sláčikové kvarteto, zložené z hráčov orchestra Opery SND.

Koncert Slávne operné zbory majstrov romantizmu, 2019,
foto: Zdenko Hanout

Koncert Slávne operné zbory majstrov romantizmu, 2019,
Ladislav Kaprinay,
foto: Zdenko Hanout

Dramaturgiu koncertu, ako súčasť obhajoby doktorandského štúdia na VŠMU, pripravil Ladislav Kaprinay. Obsiahla výber zborov z ôsmich opier. Z nich päť v súčasnosti v repertoári prvej slovenskej scény, na ktorej pôsobí už šiesty rok, nenájdeme. Z tohto hľadiska si zbormajster svoju povinnosť neuľahčil. Navyše, pridal si novú úlohu. V prípadoch, keď nešlo o uzavreté čísla, buď ich prepojil, vynechal niektoré časti (napríklad v úvode z Verdiho Otella vypadlo tenorové Esultate!), prípadne vytvoril mix z viacerých výstupov v rámci jedného titulu. Bol to experiment, pohybujúci sa medzi mantinelmi možného a nepejoratívne vnímanej kamufláže, na druhej strane priniesol isté dramaturgické východisko. Napríklad v ponuke výberu viacerých pasáží z Pucciniho Turandot, Bizetovej Carmen, či Verdiho Aidy.

Ďalšou raritou bola prezentácia zborového aparátu bez orchestra, ktorý „suploval“ klavír. Pochopiteľne, vznikol zvukový nepomer, chýbala inštrumentálna báza, o ktorú sa spevácke teleso opiera, resp. sa s ňou partnersky dopĺňa. Zároveň však išlo o výzvu vyššieho stupňa pre umelcov. Na pódiu Veľkého koncertného štúdia Slovenského rozhlasu stáli zboristi akoby odhalení, bez spolutvorcu v „jame“, ale (s jednou výnimkou, v priestore herecky rozohraných výstupov z Bizetovej Carmen) aj bez divadelného kostýmu a javiskovej akcie. Vystavili sa tak riziku, že pozornosť diváka sa sústredí výlučne na ich spevácky výkon, že nesúlad akéhokoľvek druhu bude transparentne identifikovateľný. Svojím spôsobom to bolo aj veľmi užitočné.

Koncert Slávne operné zbory majstrov romantizmu, 2019,
Ladislav Kaprinay, zbor zložený z umelcov zboru Opery SND,
foto: Zdenko Hanout

Ak pri recenzovaní operných inscenácií sa stáva, že zboru sa neujde viac priestoru, tento raz bol terčom pozornosti výlučne on. Na javisku síce nestála avizovaná kompletná päťdesiatka (štyria do nej chýbali), takže vzhľadom na zvolený repertoár z hľadiska kvantity účinkujúcich šlo o istý kompromis (výber sa vzťahoval zväčša na mohutné zborové pasáže), no o to priehľadnejší bol pohľad na výkon telesa. Nie je žiadnym tajomstvom, že kolektívne telesá Opery SND nie sú v súčasnosti celkom zastabilizované (vzhľadom sa mzdové pomery sú tu stále pokušenia hľadať si lukratívnejšie pôsobisko), čo sa v prípade zboru do istej miery prejavilo aj v nedeľu podvečer. A o to náročnejšia bola úloha zbormajstra Ladislava Kaprinaya inšpirovať umelcov k vypätiu maximálnych síl.

Koncert Slávne operné zbory majstrov romantizmu, 2019,
Klaudia Kosmeľová, Petra Mazúchová,
foto: Zdenko Hanout

Je pochopiteľné, že hladšie sa interpretovali ukážky z titulov, ktoré má súbor v repertoári. Napríklad Verdiho Nabucco je dlhodobo stálicou na plagáte SND a Va, pensiero priam povinnou jazdou aj na koncertoch. Je to pritom len jeden z množstva úchvatných, ba až burcujúcich zborov z obdobia apeninského Risorgimenta, premietnutého do raných a u nás nehraných skladateľových opier. Ladislav Kaprinay v tomto čísle plastiky vystaval dynamiku, od úvodného pianissima, vymodeloval gradácie a zbor znel v jednotlivých sekciách kompaktne. V prednej časti pódia pohybovo efektne rozohraný výber zborových výstupov z Bizetovej Carmen pôsobil akusticky výraznejšie ako čísla, odspievané z len o máličko vzdialenejšej a hlbšie umiestnenej tribúny pre zbor. Dramaturgicky trocha problematickejšou bola mixáž zborov z Pucciniho Turandot, spojených akoby do jedného celku. Tu azda ešte väčšmi chýbali doplnkové farby a atmosféra z orchestra a zbor v tejto konštelácii ukážok občas preukázal menej sýtosti a v kontakte s klavírom i precíznosti v súzvuku.

Koncert Slávne operné zbory majstrov romantizmu, 2019,
zbor zložený z umelcov zboru Opery SND,
foto: Zdenko Hanout

Z opier momentálne v SND nehraných pochádzalo úvodné číslo, Regina Coeli z Mascagniho Sedliackej cti (s kvalitnou Michaelou Šebestovou ako Santuzzou), keď si speváci i zbormajster viac-menej testovali svoje možnosti v divácky plne obsadenej sále. Akustika Veľkého koncertného štúdia Slovenského rozhlasu je stvorená pre nahrávacie účely, inak má tendenciu pôsobiť trocha suchšie. Úvodná scéna z Verdiho Otella, ale aj veľké finále z 2. dejstva Aidy, sú priam gigantickým dúškom pre zbor, kde klavír ťažko nahradí čo len ilúziu orchestra. Umelcom, stojacim na pódiu, sa vari najlepšie darilo v miestach, kde spievali spoločne a dosahovali maximálnu kolektívnu intenzitu. Tam, kde sa otvoril priestor pre odhaľovanie jednotlivých hlasových sekcií, sa isté manko vo farebnosti zvuku (napríklad nie dostatočný kontrast timbru altovej skupiny), ale aj presnosti v súhre, predsa len prejavilo. Kvantitatívna dominantnosť sopránov akoby „ublížila“ takmer o polovicu menšiemu počtu altov. V mužskej časti boli pomery vyváženejšie. V Aide spoluúčinkovali aj spoľahliví sólisti, Katarína FlórováRoman Krško vo svojich prvých pokusoch o titulnú postavu resp. rolu Amonasra a Michaela Šebestová ako už osvedčená Amneris.

Koncert Slávne operné zbory majstrov romantizmu, 2019,
zbor zložený z umelcov zboru Opery SND, Katarína Flórová, Roman Krško, Michaela Šebestová,
foto: Zdenko Hanout

Koncert Slávne operné zbory majstrov romantizmu, 2019,
sláčikové kvarteto zložené z umelcov orchestra Opery SND,
foto: Zdenko Hanout

V druhej časti koncertu po vydarenej mixáži z Carmen a úprave intermezza pre sláčikové kvarteto (v prvej časti predniesli hráči z Opery SND pre potreby kvarteta upravenú medzihru zo Sedliackej cti) zaznel záverečný zbor Plačte, plačte ľudijeBorisa Godunova od Modesta Petroviča Musorgského. Toto dielo už dávno vypadlo z repertoáru bratislavskej opery, no so zboristami ho Ladislav Kaprinay oživil veľmi plasticky, výrazovo a dynamicky tieňovane. Záverečné Polovecké tance z Borodinovho Kniežaťa Igora by si azda nárokovali ešte viac žiarivejších a pestrejších farieb, no komplexný dojem by odhalilo jedine predvedenie s orchestrom.

Napriek istým pripomienkam bol nedeľný podvečer potvrdením talentu a umeleckých dispozícií zbormajstra Ladislava Kaprinaya. S „materiálom“, aký má momentálne k dispozícii a v rámci kompromisov v úpravách čísel, či vystúpenia len s klavírom (Petra Mazúchová odovzdala, čo bolo v jej silách), spravil ocenenia hodný kus práce, vtisol ansámblu pečať osobnej muzikálnosti a inšpirujúcej tvorivosti.

Koncert Slávne operné zbory majstrov romantizmu, 2019,
fotografia po koncerte,
zbor zložený z umelcov zboru Opery SND, Peter Dvorský,
M. Šebestová, K. Flórová, R. Krško, P. Mazúchová, B. Juhaňáková, L. Kaprinay,
foto: Zdenko Hanout

Koncert Slávne operné zbory majstrov romantizmu, 2019,
foto: Zdenko Hanout

Obzvlášť treba oceniť producenta koncertu, občianske združenie Opera Slovakia, ktorý nielenže si zobral pod patronát celé podujatie, ale spropagoval ho do nevídanej miery. Veľké koncertné štúdio Slovenského rozhlasu bolo vypredané dlhý čas pred samotným podujatím. Prvá producentská práca tohto druhu (popri už tradičných operných benefičných gala koncertoch v unikátnych priestoroch Dreveného evanjelického artikulárneho kostola v Kežmarku a koncertu začínajúcich spevákov pod voľnou oblohou v osade Starý Klíž) dáva prísľub, že projekt Operné zbory sa v budúcnosti rozvinie do nových dimenzií.

Autor: Pavel Unger

písané z koncertu 24. 3. 2019

Slávne operné zbory majstrov romantizmu
Úvodný koncert v rámci projektu Operné zbory v produkcii Opera Slovakia
Veľké koncertné štúdio Slovenského rozhlasu
24. marca 2019

Ladislav Kaprinay – dirigent, dramaturg
Petra Mazúchová – klavír
Katarína Flórová – soprán
Michaela Šebestová – mezzosoprán
Roman Krško – barytón
Jiří Zouhar – tenor
Martin Ešek – barytón
Dmytro Dubrovskyy – bas

zbor zložený z umelcov zboru Opery SND
Sláčikové kvarteto, zložené z umelcov orchestra Opery SND

program koncertu

Pietro Mascagni, „Regina Cœli… Inneggiamo al Signor“ z opery Sedliacka česť,
Michaela Šebestová (Santuzza)
Giacomo Puccini, výber zborových výstupov z opery Turandot.
Prvé dejstvo: „Gira la cote“ „Perché tarda la luna?“„O giovinetto! Grazia!“
Druhé dejstvo: „Diecimila anni al nostro Imperatore!“ „Turandot! Gloria, gloria, o vincitore!“ „È sacro il giuramento!“ „AI tuoi piedi ci prostriam, Luce, Re di tutto il mondo!“
Giuseppe Verdi, „Va, pensiero“, Zbor židov z opery Nabucco
Giuseppe Verdi, „Una vela“, úvodná scéna z opery Otello
Jiří Zouhar (Cassio / Roderigo), Martin Ešek (Montano), Dmytro Dubrovskyy (Jago)
Pietro Mascagni, Intermezzo Sinfonico z opery Sedliacka česť
úprava pre sláčikové kvarteto
Giuseppe Verdi, Grand finale, veľké finále z druhého dejstva opery Aida
„Gloria all’Egitto e ad Iside“ „Vieni, o guerriero vindice“ „Ma tu, Re, ti, signore possente“ „Gloria all’Egitto e ad Iside“
Katarína Flórová (Aida), Michaela Šebestová (Amneris), Roman Krško (Amonasro)

prestávka

Georges Bizet, výber zborových výstupov z opery Carmen
„La cloche a sonné“ „Dans l’air, nous suivons des yeux la fumée“ „Au secours! Au secours!“, Marche et Choeur „Les voici! Voici la quadrille“
Roman Krško (Zuniga)
Georges Bizet, Carmen suite No.1 – III. Intermezzo pre sláčikové kvarteto
Modest Petrovič Musorgskij, „Plačte, plačte ľudije“, záverečný zbor z opery Boris Godunov
Alexandr Porfirievič Borodin, Polovecké tance z opery Knieža Igor

Operné gala v Kežmarku 2019
Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Pavel Unger

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár