Produkcie operného súboru Štátneho divadla v Košiciach obohacovala 50 rokov svojim speváckym, hereckým, tanečným umením, potom aj ako režisérka – a neskonalým osobným šarmom sólistka opery Božena Hanáková, rod. Plocková, ktorá nás navždy opustila 26. novembra 2018 v Košiciach.
Do svojho rodného mesta Košíc sa vrátila po štúdiách spevu a tanca na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Na jej celoživotné rozhodnutie, stať sa umelkyňou nemožno vylúčiť osobný vplyv jej mamy, Ruženy Kustrovej-Pichlerovej, výbornej speváčky, herečky, ovládajúcej aj umenie tanečné, známej už v prvorepublikových divadlách, vrátane Slovenského národného divadla v Bratislave. (Korene Boženy Hanákovej siahajú k rodine známeho kníhkupca, nakladateľa a publicistu Júliusa Kustru, ktorý mal otvorené kníhkupectvo v Košiciach v rokoch 1910 – 1938 a v rokoch 1938 – 1943 v Sp. Novej Vsi.)
Božena Hanáková (1930 – 2018),
foto: Archív ŠDKE
Božka – dievčatko, sa už doma, v Košiciach venovala školenému spievaniu na hodinách spevu u sólistu košickej opery Enrica Manniho, ktorý vyučoval na Hudobnej škole a taktiež aj tancu, ktorému ju priúčal Maxmilián Froman. Keď sa bolo potrebné rozhodnúť, čo bude robiť v živote, rozhodla sa pre profesionálnu umeleckú dráhu. Zachovala sa veľmi prezieravo, keď na škole v Bratislave vyštudovala oba obory – spev aj tanec, čo potom mnohonásobne zúročila vo svojej umeleckej kariére opernej a operetnej speváčky.
Herecká kreativita Boženy Hanákovej, (stala sa manželkou umeleckého výtvarníka a scénografa Jána Hanáka a bola matkou dvoch dcér – Danice, kostýmovej výtvarníčky a Kataríny,) obsahovala a niesla so sebou aj nespočetné množstvo obdivuhodných variánt. Vlastnila lyrický soprán, ktorý v spojení s jej obdivuhodnou javiskovou pohyblivosťou, s možnosťou uplatnenia i tanečného prejavu, ju priam vohnal do náručia operety, ktorá bola druhou tvárou košickej spevohry a určovala i špecifickosť dramaturgie. Operetné inscenácie v tom čase operný súbor pripravoval každoročne, v každej novej sezóne.
B. Smetana: Predaná nevesta, Opera ŠD Košice, 1961,
Božena Hanáková (Esmeralda),
foto: Archív ŠDKE
Čerstvá absolventka Božena Hanáková nastúpila do operného súboru v Košiciach r. 1954 s vlnou nových mladých tvárí, prichádzajúcich do Košíc po profesionálnych štúdiách. Už 25. septembra 1954 sa predstavila obecenstvu v operete Ferenca Farkaša Činom Paľko v úlohe Edušky. Hneď bolo jasné, o koho ide, kto je a ešte len bude Božena Hanková, ktorá v tomto žánri kraľovala do konca svojej nesmierne bohatej kariéry, počas ktorej stvárnila takmer štyridsať operetných postáv. Najprv v hereckom partnerstve s Jozefom Konderom, vládnucim úžasným komickým talentom, s ktorým sa spoločne pričinili, že opereta Mam´zelle Nitouche v réžii Branislava Krišku (25. 9. 1955) dosiahla viac ako 60 repríz. Našťastie, po odchode Jozefa Kondera do opery v Banskej Bystrici sa našiel ďalší vynikajúci mladokomik – „bonviván, “ bývalý činoherec Ladislav Pačaj, s ktorým Božena Hanáková vytvorila vo dvojici, ale samozrejme tiež sólovo – ako nedostižná subreta, celý rad úžasných mladokomických polôh.
V niektorých operetách si mohla zahrať vo dvojici aj so svojou mamou, dokonca divadelnú dvojicu matky s dcérou, ako to bolo tri razy v inscenácii Poľská krv, kde hrala dcéru Wandu a Ružena Pichlerová – Kustrová jej divadelnú matku Jadwigu (1955, 1962, 1974) a potom opäť v Nedbalovej operete Vinobranie (1958), keď v úlohe Ľudky Müllerovej jej divadelnú matku Bertu stvárnila vlastná mama.
O. Nedbal: Vinobranie, Opera ŠD Košice, 1958
Božena Hanáková (Ľudka Müllerova), Ružena Pichlerová-Kustrová (Berta Müllerova),
foto: Mária Litavská/Archív ŠDKE
O. Nedbal: Poľská krv, Opera ŠD Košice, 1974,
Božena Hanáková (Wanda), Ladislav Pačaj (Boleslaw), Ružena Pichlerová-Kustrová (Jadwiga),
foto: Edita Metečíková/Archív ŠDKE
Božena Hanáková bola úspešná v operetách Gejzu Dusíka ako Ilonka (Hrnčiarsky bál, 1956, 1977) Jeanetta, (Modrá ruža, 1964), Izabela, (Karneval na Rio Grande, 1953), Betty, (Tajomný prsteň, 1966). Subretnú úlohu hrala v operetách Franza Lehára: Paganini, (1956, 1980), Zem úsmevov (1959), Veselá vdova – (Valencia, 1962, 1979), Frasquita, (1969), Cigánska láska (Jolana, 1976), Emmericha Kálmána: Čardášová princezná (kontesa Klára, 1967), Grófka Marica (Líza, 1978). Potom to boli operety Netopier, Viedenská krv, Šiesta žena Modrofúza… a ďalšie a ďalšie. V operetách predvádzala popri speváckom a hereckom umení zakaždým svoje vynikajúce tanečné kreácie. V Dunajevského operete Voľný vietor (Pepita) pobehovala na javisku na kolieskových korčuliach. Z jej postáv vyčnieva aj Eliza Doolitleová v muzikáli My Fair Lady (1971).
Pokiaľ to úlohy v operách dovoľovali, ani v nich nezaprela svoje tanečné majstrovstvo, ako to urobila i v úlohe Esmeraldy v Smetanovej Predanej neveste (1961), keď okúzlila divákov lámaním mlynských kolies na javisku, ako sa na pravú cirkusovú komediantku patrí.
W. A. Mozart: Don Giovanni, ŠD Košice, 1956,
Božena Hanáková (Zerlina), Karol Mareček (Don Giovanni),
zdroj: Archív ŠDKE
Spomeniem aspoň niektoré z jej asi 30 operných úloh: Zerlina (W. A. Mozart: Don Giovanni, 1956), Musetta, (G. Puccini: Bohéma, 1957), Olympia, (J. Offenbach: Hoffmanové poviedky, 1960), Frasquita, (G. Bizet: Carmen, 1961), Rosina (G. Rossini: Barbier zo Sevilly, 1963), Papagena (W. A. Mozart: Čarovná flauta, 1964), Luisa (G. Verdi: Úklady a láska, 1965), Milena, (O. Ferenczy: Nevšedná humoreska, 1969), Despina (W. A. Mozart: Così fan tutte, 1970) a ďalšie.
Svoje bohaté divadelné skúsenosti zúročila Božena Hanáková i v niekoľkých réžiách. S precíznosťou jej vlastnej, prirodzenej muzikality, zrealizovala v hudobne i inscenačne veľmi čistých réžiách dve ranoklasické opery. Bola to opera buffa, prvotina tohto žánru v tvorbe talianskeho skladateľa G. B. Pergolesiho La serva padrona (1983) a taktiež opera buffa na nemecký spôsob od G. Ph. Telemanna Pimpinone. Režijne zrealizovala tiež Kořínkovu detskú operu Ako išlo vajce na vandrovku a úspešná bola inscenácia opery La traviata v jej réžii (1997).
G. Verdi: La traviata, Opera ŠD Košice, (réžia Božena Hanáková),
Michaela Várady (Violetta Valery), Peter Berger (Alfredo Germont),
foto: ŠDKE
Hosťovačky Boženy Hanákovej oceňovali diváci v Prahe, Brne, Ostrave, Miskolci. Niektorí žiaci Konzervatória mali šťastie zažiť Boženu Hanákovú i ako pedagogičku, keď ich zasväcovala do náročnej práce spevohercov.
Božena Hanáková bola mimoriadny zjav i v tom, ako vedela zjednotiť muzikalitu, temperament, živý, elegantný pohyb do jednotného tvaru, a dokázala rozjasniť a zaplniť svojimi kreáciami celé javisko. Ostane symbolom, najmä v operetnej histórii košického operného súboru, a operetnej subrety, no viem, že jej umenie presiahlo len úzky lokálny rámec. Podarilo sa jej obrodiť žáner, niektorými aj žiaľ, podceňovaný, ktorý skladatelia tvorili, často i cez kompozične náročné postupy, ale v každom prípade pre potešenie divákov. Zapĺňali ho uchu lahodiacimi melódiami, živými rytmami a pre oči veľkolepými výpravami. A v tomto žánri bola Božena Hanáková doma.
Posledná rozlúčka s Boženou Hanákovou, 29. 11. 2018,
zbor košickej opery sa s umelkyňou rozlúčil Zborom Židov z Verdiho Nabucca,
foto: ŠDKE
Posledná rozlúčka s umelkyňou sa konala 29. novembra 29. novembra v Historickej budove ŠD Košice.
Božena Hanáková (rod. Plocková sa narodila 1. 11. 1930 Košice – 26. 11. 2018 Košice).
Autor: Dita Marenčinová
