Umelecký svet vyjadruje solidaritu s Ukrajinou

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Vojnový konflikt, ktorý nemá v modernej Európe obdobu (vypukol v noci 24. 2. 2022), sa premieta do všetkých oblastí života nie len obyvateľov priamo zúčastnených krajín – Ukrajiny a Ruska. Zasahuje tiež do všetkých oblastí našich životov – kultúrny a spoločenský život nevynímajúc. Reakcie umelcov či rôznych kultúrnych inštitúcií na Slovensku aj v zahraničí na seba nedali dlho čakať. Hrajú ukrajinské hymny, vydávajú vyhlásenia, viaceré inštitúcie v zahraničí rušia spolupráce a azda najviac medializovanými sú okolnosti okolo ruského dirigenta Valerija Gergieva.

Budovy vo farbách Ukrajiny

Operné domy a rôzne ďalšie kultúrne inštitúcie po celom svete prejavujú solidaritu s Ukrajinou. Osvetľujú fasády budov farbami ukrajinskej vlajky, venujú predstavenia obyvateľom Ukrajiny, pred začiatkom predstavení zaznieva po celom svete ukrajinská hymna. Rovnako aj tie najväčšie slovenské kultúrne inštitúcie vyjadrujú solidaritu s Ukrajinou a jej občanmi.

Prečítajte si tiež:
Ministerstvo kultúry SR poskytlo pomoc Ukrajine

Slovenské národné divadlo (SND) vyjadrilo svoj postoj nasvietením budovy vo farbách ukrajinskej vlajky a vydalo vyhlásenie: ,,Po vzore českých divadiel sa Slovenské národné divadlo stavia za jedinú prijateľnú cestu riešenia konfliktov, ktorá je diplomatickou, mierovou a rešpektujúcou medzinárodné právo. Podporujeme všetkých našich kolegov z oboch dotknutých zemí, ktorí si prajú demokraciu a mier a veľmi si prajeme, aby politickí predstavitelia Ruskej federácie nepokračovali v porušovaní medzinárodných dohôd a ľudských práv.“ Zároveň Opera SND pri svojich dvoch premiérach Dvořákovej opery Čert a Káča (26. a 27. februára) začala večer uvedením ukrajinskej hymny v podaní orchestra a zboru SND.

Košickí umelci pomáhajú priamo na hranici

Mimoriadne zasiahli okolnosti najmä Štátne divadlo Košice (ŠDKE), v ktorého radoch pôsobí množstvo ukrajinských umelcov. Ukrajinskí členovia baletného súboru už viac ako 30 rokov pomáhajú košickému baletu držať sa na medzinárodnej úrovni, ukrajinskí umelci sú aj v orchestri, zbore či v sólistickom obsadení košickej opery.

Myroslava Havryliuk, Maksym Kutsenko a ich dcéra, Zbor ŠDKE, 2022, v ich podaní zaznela ukrajinská hymna, foto: FB

„V týchto ťažkých chvíľach môžeme s nimi len spolucítiť a prejavovať im všemožnú podporu pri strachu a obavách, ktoré prežívajú kvôli svojim najbližším, ktorí doteraz na Ukrajine žijú. Veríme, že nad hrmotom zbraní a všetkým utrpením, ktoré každá vojna prináša, zvíťazí zdravý rozum a návrat k mieru nebude trvať dlho. Všetkých kolegov z Ukrajiny, rovnako ako ich rodiny, budeme všemožne v rámci našich možností podporovať. Sme pri nich a stále budeme. Nikto z nás si nezaslúži trápenie a strach, ktoré v týchto chvíľach prežívajú kvôli svojim príbuzným vo všetkých kútoch Ukrajiny. Sme s Ukrajinou, sme s ukrajinskými umelcami, sme s Vami,“ uvádza sa v stanovisku ŠDKE, pričom mnohí z umelcov ale aj z vedenia divadla sa aktívne v týchto dňoch spolupodieľajú na hmotnej pomoci ľuďom z Ukrajiny. Na dennej báze zabezpečujú potrebné veci utečencom priamo pri hraničných priechodoch.

Repríze Verdiho opery Nabucco 28. februára v ŠDKE predchádzalo uvedenie ukrajinskej hymny v podaní zboru a dvoch ukrajinských sólistov košickej opery – manželov Myroslavy Havryliuk a Maksyma Kutsenka.

Podobnú spolupatričnosť prejavuje aj ďalšia košická kultúrna inštitúcia – Štátna filharmónia Košice (ŠfK). V jej orchestri pôsobia medzinárodní umelci, vrátane ukrajinských. Vedenie ŠfK sa tiež aktívne podieľa na pomoci Ukrajine. „ŠfK je členom ASDO (Asociácia slovenských divadiel a orchestrov) a spolu sme sa zapojili do pomoci pre Ukrajiny. V spolupráci s mimovládnou neziskovou organizáciou Človek v ohrození chceme pomôcť Ukrajincom,“ uvádza ŠFK vo svojom vyhlásení.

Štátna opera v Banskej Bystrici, budova v rámci spolupatričnosti nasvietená vo farbách ukrajinskej vlajky, 2022, foto: FB ŠOBB

Štátna opera v Banskej Bystrici vyjadrila spoluúčasť na svojich sociálnych sieťach: „Hlboko nás zasiahli vojnové udalosti, ktoré sa odohrávajú na Ukrajine. Ruský útok na túto krajinu je neakceptovateľným aktom agresie. Vyjadrujeme solidaritu všetkým trpiacim, veríme v silu demokracie a riešeniu konfliktu diplomatickou a mierovou cestou.“

Slovenské národné divadlo, Štátna opera v Banskej Bystrici, Štátne divadlo Košice, Slovenská filharmónia, Štátna filharmónia Košice či Štátny komorný orchester Žilina sa zapojili do pomoci pre Ukrajinu v spolupráci s ASDO a neziskovou organizáciou Človek v ohrození (www.clovekvohrozeni.sk).

Slovenská filharmónia (SF) vyjadrila solidaritu Ukrajine na svojich koncertoch 24. a 25. februára pod taktovkou šéfdirigenta Daniela Raiskina, pričom sólistkou večerov bola aj ruská mezzosopranistka Polina Shamaeva. Vedenie a šéfdirigent SF sa rozhodli vyjadriť solidaritu aj zmenou pôvodne plánovaného programu koncertov. V nedeľu 28. februára vystúpili členovia Slovenského filharmonického zboru so zbormajstrom Jozefom Chabroňom na Koncerte pre Ukrajinu na Hlavnom námestí v Bratislave.

Slovenský filharmonický zbor so zbormajstrom Jozefom Chabroňom na Koncerte pre Ukrajinu na Hlavnom námestí v Bratislave, 2022, zdroj foto: SF

Solidarita v zahraničí

Zahraničné kultúrne inštitúcie vydali vyhlásenia, ktorými odsúdili ruskú inváziu. Rímske Teatro dell’Opera di Roma uistilo, že je za mier a proti všetkým vojnám, Fínska národná opera a balet uviedla, že myšlienky všetkých jej zamestnancov sú s Ukrajinou a jej ľuďmi.

Mníchovská Bayerische Staatsoper priamo uviedla: „Sme hlboko zdesení súčasnými udalosťami na Ukrajine. Ako kultúrna inštitúcia vnímame, že je pre nás absolútne nevyhnutné rešpektovať jeden druhého, vzájomnú integritu a vzájomný dialóg. Len tak je možné zaručiť slobodu a ľudskosť.“

Budovy operných divadiel v rámci spolupatričnosti nasvietené vo farbách ukrajinskej vlajky, 2022, zdroj foto: internet

Berlínska filharmónia sa rozhodla venovať plánované uvedenie 2. symfónie Gustava Mahlera tým, ktorých priamo zasiahli ruské útoky na Ukrajinu. Lotyšská národná opera v Rige bude v nasledujúcich dňoch začínať každé predstavenie ukrajinskou hymnou. Taliansky dirigent Riccardo Muti, hudobný riaditeľ Chicago Symphony, venoval uvedenie Beethovenovej 9. symfónie 26. februára ľuďom na Ukrajine.

V Teatro San Carlo v talianskom Neapole sa 26. februára uskutočnilo predstavenie Verdiho opery Aida. Po jeho skončení sa počas klaňačky objali ukrajinská sopranistka Liudmyla Monastyrska a ruská mezzosopranistka Ekaterina Gubanova. Národné operné domy Litvy a Estónska vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom deklarujú svoju podporu Ukrajine, navyše žiadajú zastavenie členstva v spoločnosti Opera Europa pre ruských a bieloruských členov.

Oksana Lyniv vyzýva k podpore

Jedným s ukrajinských umelcov, ktorý je momentálne mimoriadne aktívny nielen na sociálnych sieťach, ale výrazným spôsobom burcuje kultúrnu obec po celom svete, aby zaujala dôrazné stanovisko, je ukrajinská dirigentka Oksana Lyniv. Na svojom konte má bohatú spoluprácu s Bavorskou Štátnou operou v Mníchove, s operou v Grazi či s prestížnym wagnerovským Festivalom v Bayreuthe. Založila národný mládežnícky orchester Ukrajiny, v súčasnosti je hudobnou riaditeľkou talianskeho operného domu Teatro Comunale di Bologna.

Oksana Lyniv v Teatro Auditorium Manzoni, foto: FB Teatro Comunale di Bologna

„Apelujem na všetky vlády európskych štátov – postavte sa teraz za Ukrajinu. Konajte – Ukrajina potrebuje vojenskú pomoc a najprísnejšie sankcie, ktoré zastavia našich vrahov. My sami sa nikdy nevzdáme brániť našu vlasť a svetový mier zo všetkých síl, s umením, hudbou a skutočnými hodnotami,“ uviedla v emotívnom vyhlásení krátko po začatí vojenského konfliktu.

Rázne kroky voči ruským umelcom

Mnohé kultúrne inštitúcie sa rozhodli aj pre kroky ráznejšie, než je len vyjadrenie účasti Ukrajine. Rabih Azad-Ahmad, radca pre kultúru a občiansku službu dánskej samosprávy, vyzval na zrušenie koncertu v Musikhuset Aarhus v dánskom meste Aarhus. Vystúpiť na ňom mali 25. februára sopranistka Anna Netrebko a tenorista Yusif Eyvazov. R. Azad-Ahmad pri požiadavke zrušiť koncert poznamenal, že ruská sopranistka v minulosti prejavovala podporu ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi.

Anna Netrebko síce krátko po zrušení koncertu vydala spolu s Y. Eyvazovom stanovisko, o niekoľko dní ho však rozšírila: ,,Nechala som si čas na rozmyslenie, pretože si myslím, že situácia je príliš vážna na to, aby som ju komentovala bez toho, aby som sa nad tým skutočne zamyslela. V prvom rade – som proti tejto vojne. Som Ruska a milujem svoju krajinu, ale na Ukrajine mám veľa priateľov a bolesť a utrpenie mi práve teraz lámu srdce. Chcem, aby sa táto vojna skončila a aby ľudia mohli žiť v mieri. V to dúfam a za to sa modlím. Chcem však dodať, že nútiť umelcov, či akúkoľvek verejne činnú osobu verejne vyjadrovať svoje politické názory a pranierovať svoju vlasť, nie je správne. Toto by mala byť slobodná voľba. Nie som politik. Nie som odborník na politiku. Som umelec a mojím cieľom je spájať svet naprieč politickými rozdielmi.“

Anna Netrebko, foto: Dario Acosta

Krátko po tomto vyhlásení sa A. Netrebko stiahla z viacerých predstavení v Európe. Neobjaví sa v Cileovej opere Adriana Lecouvreur v milánskej La Scale, kde sa mala predstaviť od 9. do 19. marca. Rovnako nevystúpi v avizovaných predstaveniach Verdiho opery Macbeth 26. a 29. marca v Opernhaus Zürich. Navyše umelecký riaditeľ mníchovskej Bavorskej Štátnej opery Serge Dorny informoval, že tento operný dom ruší všetky existujúce záväzky ako s dirigentom V. Gergievom, tak aj so sopranistkou A. Netrebko. 

Royal Opera House v Londýne mal v priebehu leta hostiť balet Veľkého divadla (Boľšoj teatr) z Moskvy. Turné s Prokofievovym baletom Popoluška sa po rozhodnutí vedenia londýnskeho kultúrneho domu v Covent Garden neuskutoční.

Rázny postoj zaujalo aj vedenie Metropolitnej opery v New Yorku. Predstavenie Verdiho opery Don Carlos 28. februára začalo v Metropolitnej opere uvedením ukrajinskej hymny. Generálny riaditeľ MET-ky Peter Gelb najprv vyjadril podporu nevinným obetiam vojny na Ukrajine, doplnil však aj postoj k ruským umelcom: „Aj keď pevne veríme vo vrelé priateľstvo a kultúrnu výmenu, ktorá už dlho existuje medzi umelcami a umeleckými inštitúciami Ruska a Spojených štátov, nemôžeme sa už viac angažovať s umelcami alebo inštitúciami, ktoré podporujú Putina alebo sú ním podporovaní. Až po zastavení invázie a zabíjania, po obnovení poriadku a vykonaní reštitúcií.“

video

Popri kultúrnych inštitúciách sú tu aj mnohí umelci, ktorí nechcú stáť bokom celosvetových udalostí a cítia potrebu zaujať postoj. Poľský tenorista Piotr Beczała zrušil svoj koncert, ktorý mal plánovaný na 25. mája v Moskve. Predstaviť sa na ňom mal s Ruským národným symfonickým orchestrom mládeže.

„Nie som politik a nemám žiadny vplyv na politické rozhodnutia. Ale som umelec a môžem svojim hlasom vyjadriť svoj odpor k vojne, ktorá sa odohráva hneď za hranicou mojej milovanej vlasti. Vzhľadom na súčasné udalosti je to jediné správne rozhodnutie a je v súlade s mojím svedomím. Nie sme bezmocní! Každý z nás môže svoj odpor vyjadriť nahlas. Každý z nás môže poskytnúť pomoc ako najlepšie vie. Na tomto mieste by som chcel zdôrazniť, aký som hrdý na svojich krajanov, ktorí pomáhajú a vítajú desaťtisíce ukrajinských občanov utekajúcich pred vojnou! Poliaci, ste skvelí! Jednota a solidarita pre Ukrajinu!“, uviedol P. Bezcała na sociálnych sieťach.

Rovnaký odmietavý postoj k ruskej invázii zaujala aj lotyšská mezzosopranistka Elīna Garanča. Rozhodla sa stiahnuť z akýchkoľvek záväzkov k účinkovaniu v Rusku. „Považujem za nezodpovedné a nanajvýš nemorálne spájať moje meno s akýmikoľvek udalosťami v krajine, ktorá sa rozhodla pre zločineckú vojnu vedenú ruským režimom proti demokratickému a nezávislému národu Ukrajiny a proti európskej otvorenej spoločnosti,“ uviedla vo vyhlásení.

Pre rovnaké kroky sa rozhodol aj nemecký dirigent Ingo Metzmacher, ktorý mal pôvodne v septembri naštudovať novú inscenáciu Strassovej opery Salome v Novom opernom divadle v Moskve.

Teatro alla Scala, zdroj foto: FB Teatro alla Scala

Valerij Gergiev zatiaľ mlčí

Azda najviac medializovanými sú okolnosti okolo ruského dirigenta Valerija Gergieva, ktorý bol v minulosti podporovateľom Putina. Vyslovil okrem iného aj svoj súhlas s anexiou Krymu v roku 2014. Verejnosť vyjadrila svoj postoj už 23. februára po premiére Čajkovského Pikovej dámy v milánskej La Scale, kedy publikum neváhalo nahlas bučaním vyjadriť svoj nesúhlas s postojmi V. Gergieva. O niekoľko dní na to starosta Milána Giuseppe Sala nariadil superintendentovi La Scaly Dominique Mayerovi, aby prepustil ruského dirigenta z ďalších predstavení, pokiaľ ten nevyjadrí svoje odsúdenie vojenskej invázie na Ukrajine.

V rovnakom čase bol dirigent odvolaný z koncertov v newyorskom Carnegie Hall, ktoré sa mali konať 25. až 27. februára a počas ktorých mal viesť orchester Viedenskej filharmónie. Za dirigentským pultom ho nahradil šéfdirigent Metropolitnej opery Yannick Nézet-Séguin.

Dlho na seba nenechala čakať ani iniciatíva v Mníchove, kde V. Gergiev pôsobí ako šéfdirigent Mníchovskej filharmónie. Vo vyhlásení primátora Mníchova Dietera Reitera stojí: „Vyzývam V. Gergieva aby sa jasne a nespochybniteľne dištancoval od brutálneho útoku Putina proti Ukrajine a najmä proti nášmu partnerskému mestu Kyjev. Ak sa V. Gergiev jasne nepostaví k tomuto problému, nemôže ostať šéfdirigentom našej filharmónie.“ V. Gergiev dostal ultimátum vyjadriť sa do 28. februára. Keďže tak neurobil, primátor Mníchova D. Reiter ho z funkcie šéfdirigenta mníchovskej filharmónie odvolal.

V rovnakom duchu sa vyjadrilo aj vedenie Rotterdamského filharmonického orchestra a vedenie Rotterdamských filharmonických festivalov, ktoré v prípade, že sa V. Gergiev nebude verejne a otvorene dištancovať od konania prezidenta Putina, rozviažu s ním akýkoľvek druh spolupráce.

Valerij Gergiev, zdroj foto: internet

Zareagovali aj organizátori kultúrnych podujatí v susednom Česku. Festival Dvořákova Praha ruší koncert plánovaný na 9. septembra, ktorý mal dirigovať V. Gergiev. Spoluprácu s ním rozviazali aj Festival Riga Jurmala v Lotyšsku a Festival Lucerne vo Švajčiarsku. Parížska filharmónia zrušila koncerty, ktoré plánovala na 9. a 10. apríla v Grande salle Pierre Boulez a na ktorých mal V. Gergiev dirigovať orchester Marinskeho divadla z Petrohradu.

Festival Verbier prijal rezignáciu V. Gergieva z funkcie hudobného riaditeľa Orchestra festivalu Verbier. Festival zverejnil 28. februára vyhlásenie, v ktorom uviedol, že požiadal V. Gergieva, aby rezignoval, a ten súhlasil. „Festival Verbier, jeho zamestnanci, vedenie a predstavenstvo dôrazne odsudzuje hroznú agresiu Ruska proti Ukrajine. So smútkom a hrôzou sledujeme násilie, ktoré ruský režim uvaľuje na ľudí na Ukrajine. Modlíme sa za nich a za odvahu, ktorú prejavujú pri boji s agresorom. Festival Verbier bol vždy zástancom budovania mostov prostredníctvom hudby medzi mladými a staršími všetkých národností, prostredí a vierovyznaní,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Rovnaké kroky spravilo vedenie ďalšieho prestížneho festivalu. Edinburský medzinárodný festival oznámil, že s okamžitou platnosťou prijal rezignáciu dirigenta V. Gergieva. „Správna rada Edinburského medzinárodného festivalu požiadala a prijala rezignáciu Valerija Gergieva z funkcie čestného prezidenta festivalu. Edinburgh je spojený s mestom Kyjev a pre tento krok sme sa rozhodli v súcite a podpore jeho občanov,“ uviedlo v oficiálnom vyhlásení tlačové oddelenie festivalu. Umelecká agentúra Felsner Artists vyradila V. Gergieva zo svojho zoznamu.

V. Gergiev sa k žiadnej z požiadaviek, ktoré boli znesené na jeho osobu, zatiaľ verejne nevyjadril. Pre objektivitu treba uviesť aj skutočnosť, že ruské ministerstvo kultúry vydalo dekrét, v ktorom sa uvádza, že akékoľvek vystúpenie proti invázii sa bude považovať za akt zrady.

Ruskí umelci vyjadrujú podporu

Jednoznačný postoj vyjadril iný ruský dirigent – Semjon Byčkov, šéfdirigent a hudobný riaditeľ Českej filharmónie, ktorý z vtedajšieho Sovietskeho zväzu emigroval v roku 1974. „Rusi sú schopní prinášať obrovské obete a majú nekonečnú výdrž. Naozaj rozumejú pravej podstate priateľstva, štedrosti a súcitu. Napriek tomu režim, ktorý ovláda ich životy na všetkých úrovniach, tieto myšlienky systematicky ničí,“ uviedol S. Byčkov vo svojom vyhlásení, v ktorom kategoricky odmietol vojenskú inváziu na Ukrajine. „Poznám ruské príslovie, ktoré hovorí, že hovoriť je striebro a mlčať zlato. Áno, ale existujú okamihy, kedy keď mlčíme tvárou v tvár zlu, stávame sa jeho spojencami, až s ním nakoniec splynieme. Pokiaľ budeme v tejto dobe mlčať, zradíme svoje svedomie a svoje hodnoty, až nakoniec zradíme to, čo je podstatou ušľachtilosti ľudského ducha.“

Bratislavské hudobné slávnosti, 2018, Semjon Byčkov, Česká filharmónia, foto: Ján Lukáš

Podobne zareagoval aj ďalší ruský dirigent – Kirill Petrenko, šéfdirigent Berlínskej filharmónie. Vo svojom vyjadrení uvádza: „Putinov zákerný útok na Ukrajinu, ktorý porušuje medzinárodné právo, je nožom do chrbta celému mierumilovnému svetu. Je to aj útok na umenie, o ktorom je známe, že nepozná hranice. Som hlboko solidárny so všetkými svojimi ukrajinskými kolegami a môžem len dúfať, že všetci umelci budú spoločne stáť za slobodu, suverenitu a proti agresii.“

Pridáva sa aj ruský dirigent Vladimir Jurowski, šéfdirigent Rundfunk – Sinfonierchester Berlin: „Vojnu nezastavíme hudbou, ale môžeme ju použiť na udržanie prosby za mier.“

Zásadným spôsobom sa k situácii okolo vojenského konfliktu na Ukrajine postavila Elena Kovalskaya, ruská divadelná kritička, kurátorka a pedagogička. Odstúpila z funkcie riaditeľky štátneho Meyerholdovho centra, pričom na sociálnych sieťach napísala: „Nie je možné pracovať pre vraha a dostávať od neho za to plat.“

Elena Kovalskaya, zdroj foto: FB

Viacerí ruskí kultúrni lídri podpísali petíciu, aby ruský prezident Vladimir Putin zastavil vojnu. V liste, ktorý podpísali generálny riaditeľ Veľkého divadla (Bolšoj teatr) Vladimír Urin a významný dirigent a huslista Vladimir Spivakov, uviedli:

„Teraz nehovoríme len ako kultúrne osobnosti, ale ako obyčajní ľudia, občania našej krajiny, našej vlasti. Medzi nami sú deti a vnuci tých, ktorí bojovali vo Veľkej vlasteneckej vojne, svedkovia a účastníci tejto vojny. Každý z nás žije genetickou spomienkou na vojnu. Nechceme novú vojnu, nechceme, aby ľudia umierali. Uplynulé 20. storočie prinieslo ľudstvu príliš veľa smútku a utrpenia. Chceme veriť, že 21. storočie sa stane storočím nádeje, otvorenosti, dialógu, storočím ľudských rozhovorov, storočím lásky, súcitu a milosrdenstva. Vyzývame všetkých, na ktorých to závisí, všetky strany konfliktu, aby zastavili ozbrojenú akciu a sadli si za stôl na rokovania. Vyzývame na zachovanie najvyššej hodnoty – ľudského života.“

Medzi signatárov listu patria Oleg Basilašvili, Michail Byčkov, Igor Zolotnitsky, Igor Kostolevski, Dmitrij Krymov, Evgeny Mironov, Andrei Moguchy, Eugene Pisarev, Konstantin Raikin, Maria Revyakina, Victor Ryzhakov, Jurij Rost, Vladimir Spivatova, Valerij Fokin a Alisa Freindlich.

Pripravila: Dáša Juhanová

zdroj: internet

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

spravodajkyňa a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár